Slovenské mestá a obce čelia vážnemu problému: Na jeho riešenie môžu získať až 10-tisíc eur. Vieme, ako na to

Voľne pohodené filtre z tabakových výrobkov nie sú len estetickým, ale najmä ekologickým problémom slovenských miest a obcí.

Na Slovensko sa ročne dovezie viac ako sedem miliárd kusov tabakových výrobkov a ich významná časť skončí voľne pohodená v uliciach a prírode. Tvoria až päť percent hmotnosti vyzametaného komunálneho odpadu.

Odpad z filtrov na chodníkoch či v prírode bude musieť od budúceho roka riešiť aj Slovensko – v roku 2019 bola totiž prijatá smernica o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Tá zaväzuje aj firmy na Slovensku vytvoriť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

S pohodenými cigaretovými ohorkami sa trápi každá samospráva – čistenie ulíc a parkov stojí peniaze. Na novú reguláciu reagovali aj tabakové spoločnosti, ktoré prostredníctvom iniciatívy SPAK-EKO spolufinancujú čistenie už 25 miest a obcí na Slovensku. Teraz prichádzajú s novou kampaňou Slovensko bez filtrov.

Filter patrí do koša, nie na zem

Kampaň Slovensko bez filtrov vzniká v spolupráci so samosprávami, a to Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska. 

Práve s nimi spustilo SPAK-EKO aj pilotnú fázu spolupráce na čistení verejných priestorov od cigaretových filtrov a osádzanie smetných nádob.

Spoločná aktivita SPAK-EKO a samosprávy sa rozbehla ako dobrovoľná iniciatíva ešte pred prijatím slovenskej legislatívy, ktorá zavedie do praxe nariadenie EÚ o povinnosti znižovať voľne pohodený odpad z filtrov.

Tú musí aj Slovensko zaviesť do konca tohto roka. Pozri si viac →

zdroj: SPAK-EKO – Do kampane Slovensko bez filtrov sa môže zapojiť verejnosť, ale aj mestá a obce.

K čistejším mestám môže prispieť každý

Iniciatíva SPAK-EKO prispieva na čistenie verejných priestorov a osadzovanie smetných nádob – na jedného občana to vychádza približne 50 centov, čo znamená, že 20-tisícové mesto môže dostať až 10-tisíc eur ročne. 

Kampaň Slovensko bez filtrov však nebude len upozorňovať na ekologické následky voľne pohodeného filtra – jej cieľom je aj zmeniť správanie fajčiarov priamo v uliciach miest a obcí. 

„Ľudia budú môcť v rámci sociálnych sietí označiť miesta, kde sa vyskytujú pohodené filtre. Tak môžu proaktívne prispieť k tomu, aby tam samospráva osadila smetné nádoby,“ vysvetlil Jozef Božik, predseda Združení miest a obcí Slovenska. 

„Momentálne sú definované dve základné roviny: v prvom rade viditeľný a dostupný mobiliár – nádoby určené na to, aby tam ľudia mohli odhodiť filter,“ hovorí Božik s tým, že základom je aj edukácia: „To znamená, že musíme vzdelávať a vysvetľovať, že tie filtre sú nosičmi mikroplastov, ktorými si zbytočne ničíme životné prostredie.“

Slováci o probléme s filtrami vedia málo

V iniciatíve SPAK-EKO sa najskôr zamerali na to, aby zmapovali povedomie o tom, ako verejnosť vníma filtre, ktoré sú pohodené na chodníkoch či v prírode. 

Z prieskumu vyplynulo, že až 42 % fajčiarov si myslí, že odhodené filtre z tabakových výrobkov sú len estetický problém. Viac ako tretina fajčiarov nepovažuje za problém, keď odhodí filter do voľnej prírody. 

Verejnosť by sa preto mala podľa iniciatívy správať zodpovednejšie k životnému prostrediu a viac sa o ňom vzdelávať. Podľa výkonného riaditeľa SPAK-EKO Miroslava Jurkoviča to ľudia začnú vnímať ako reálny problém až v momente, keď o tom budú informovaní. 

„Je to preto, že doteraz sa nikto na osvetu a informácie nezameriaval, a tým pádom ani nevedeli o tom, že je to nejaký problém,“ vysvetlil Jurkovič. 

Iniciatíve by podľa Jurkoviča pomohlo aj to, ak by im štát vyslovil podporu a ak by sa upravila legislatíva tak, aby svoje pôsobenie mohli rozšíriť na všetky mestá a obce na Slovensku. Pozri si viac →

zdroj: SPAK-EKO – Mestá a obce môžu získať až 10-tisíc eur ročne.

Prečo filtre hádzať do koša

1. Dostávajú sa do kanalizácie a zapchávajú ju – dažďom, vetrom či iným spôsobom končia filtre z chodníkov v kanáloch, kde nielen putujú k vodným zdrojom, ktoré môžu znečisťovať, ale zároveň zapchávajú kanalizáciu, ktorú treba náročne a nákladne čistiť. 
2. Vznikajú z nich mikroplasty – z jedného filtra sa môže uvoľniť 15 000 vlákien, ktoré často končia v riekach, jazerách a moriach. Ročne tak v moriach končí až 300 000 ton potenciálnych mikroplastových vlákien.
3. Rozkladajú sa 15 rokov – jeden filter sa v prírode rozkladá až 15 rokov, okrem environmentálnej škody, ktorú svojím rozložením spôsobuje, špatí miesto, kam dopadol.
4. Vysoké náklady na vyzbieranie – prostriedky, ktoré by mohli ísť do údržby a zveľaďovania okolia, tak končia v upratovaní. Miesto toho by stačilo filtre len jednoducho vyhodiť do smetnej nádoby.

Pozri si viac o kampani →

V budúcnosti by mohli byť filtre bez plastov

O tom, že filtre z tabakových výrobkov sú veľkou záťažou pre životné prostredie, svedčí aj fakt, že sa rozkladajú 15 rokov. Hoci tabakový priemysel v súčasnosti investuje do inovácií, vďaka ktorým by mohli vyrobiť filtre bez plastov, je to ešte hudba budúcnosti. 

„Priemysel na tom pracuje, no zatiaľ nie je na trhu nič, čo by teraz nahradilo filtre, ktoré obsahujú plasty,“ upozornil Jurkovič. SPAK-EKO aj preto od roku 2023 mestám a obciam po celom Slovensku finančne prispieva na čistenie verejných priestorov a osadzovanie smetných nádob. Mestá podobné iniciatívy vítajú.

„Samospráva má už dnes rozsiahle povinnosti v rámci boja s odpadom. Spolupráca s priemyslom zodpovedným za daný odpad, vrátane finančnej pomoci obciam a mestám, je osvedčený model, ktorý prináša reálne výsledky,“ dodal prezident Únie miest Slovenska a primátor mesta Trenčín Richard Rybníček.

Filtre môžu byť užitočné, napríklad ako súčasť asfaltu

Kampaň Slovensko bez filtrov využívajú aj v Trenčíne a Rybníček ju považuje za skvelú. „Vyčistili sme už dva priestory a vzdelávame aj mladých ľudí,“ povedal primátor. „Cigaretové filtre môžu byť aj celkom užitočná vec, ak ich ľudia odhodia na správne miesto,“ dodal Rybníček. 

Z filtrov tabakových výrobkov sa môže stať napríklad asfalt – na Slovensku na to vznikol aj startup. Z problému odhodených filtrov sa tak dá spraviť cirkulárne riešenie – v Žiari nad Hronom existuje linka, ktorá zmes z ohorkov premieňa na celulózu, ktorá je potrebná do asfaltu. Pozri si viac o kampani →