Slovensko zasiahli ničivé povodne, škody sa počítajú v miliónoch eur. Rady, ako si ochrániš majetok
- Slovensko zažíva čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia
- Povodne už nie sú ojedinelý jav, zasahujú takmer každú časť Slovenska
- Nárast škôd po povodniach potvrdzujú aj poisťovne
- Slovensko zažíva čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia
- Povodne už nie sú ojedinelý jav, zasahujú takmer každú časť Slovenska
- Nárast škôd po povodniach potvrdzujú aj poisťovne
Povodňové škody a s nimi spojené náklady dosiahli v roku 2023 viac ako 7 miliónov eur. Klimatické zmeny prinášajú čoraz extrémnejšie výkyvy počasia – a to najmä v letných mesiacoch. V našich geografických podmienkach predstavujú závažný problém najmä prívalové dažde.
Historicky sú povodne na našom území pravidelným javom, ktorý sa však v posledných desaťročiach v dôsledku klimatických zmien a ľudskej činnosti stáva čoraz častejším a ničivejším.
Nárast potvrdzujú aj údaje z najväčšej poisťovne na Slovensku – Kooperativa v dôsledku silných výkyvov počasia eviduje len za apríl až júl tohto roka celkovo 1 774 škôd, ktoré vznikli klientom na majetku či vozidlách.
Vyčíslená hodnota škôd za toto obdobie presahuje sumu 3,7 milióna eur. Najviac škôd poisťovni aktuálne hlásili klienti z okresov Brezno, Zvolen, Stará Ľubovňa, Nitra a Nové Zámky.
V porovnaní s rozsahom nahlásených škôd z týchto rizík za rovnaké obdobie minulého roka ide o mimoriadny, viac ako 94-percentný nárast.
Najrizikovejšie povodňové oblasti
Uplynulé letné sezóny ukazujú, že s povodňami treba počítať každoročne – najmä ak má človek rodinný dom v údoliach blízko riek či v svahovitých terénoch. Povodne nie sú zriedkavé ani v zime – ak sa zrazu oteplí a roztopí sa veľké množstvo snehu naraz.
Rizikové sú aj oblasti s vysokou zrážkovou činnosťou a narušeným odtokovým režimom. Problém povodní sa týka prakticky celého Slovenska a na každej významnejšej rieke. Práve tie často pretekajú cez obce, ktoré sú na nich postavené.
Rizikové oblasti v čiastkovom povodí riek:
- Bodrog,
- Slaná,
- Ipeľ,
- Dunaj,
- Váh,
- Hornád.
Účinné opatrenia proti povodniam
Povodne tu boli a aj budú, preto je v rizikových oblastiach dôležité myslieť na zabezpečenie domu aj pozemku. Škodám možno do veľkej miery predchádzať viacerými opatreniami – najlepšie je zabudovať ich už pri projektovaní a výstavbe rodinného domu.
Na čo treba myslieť pri protipovodňových opatreniach:
- vyvýšenie domu nad úroveň záplavovej hladiny,
- vodotesné základy,
- vodotesné dvere a okná na prízemí s extra tesnením,
- zaistenie správneho fungovania odtokových žľabov,
- inštalácia protipovodňových spätných klapiek,
- nielen v rizikových oblastiach je potrebné myslieť pre každý prípad aj na poistenie nehnuteľnosti →
Na extrémny príval vody je dobré mať pripravený aj pozemok a záhradu – ak je to možné, terén okolo domu by mal byť vyspádovaný tak, aby voda tiekla od nehnuteľnosti, nie naopak.
Dôležitým opatrením je aj to, aby neboli v tesnej blízkosti domu kríky či stromy – práve tie by mohli brániť odtoku vody. Účinné sú aj dažďové záhrady či zberné jazierka. Voda tak prirodzene vsiakne do pôdy a nepreplní kanalizáciu.
„Dažďová záhrada dokáže vodu cielene odviesť a vsiaknuť na mieste, kam zrážky spadli. Vysadené rastliny zároveň vyparovaním ochladzujú okolité prostredie, čo pomáha spríjemniť mikroklímu,“ vymenúva výhody odborníčka na vodozádržné opatrenia Katarína Lepešková z organizácie CEEV Živica.
K zmierneniu následkov povodní môže prispieť aj štát
S povodňami sa môžeme stretnúť po celý rok – vznikajú aj ako následok topiaceho sa snehu v kombinácii s dažďom, ale aj v lete počas silných prívalových dažďov.
Povodne hrozia pri:
- zväčšení prietoku vody vo vodnom toku,
- vzniku prekážok v koryte vodného toku alebo na objektoch križujúcich vodný tok, ktoré obmedzujú plynulé prúdenie vody, spôsobujú jej vzdutie a vyliatie z koryta,
- dlhotrvajúcich alebo intenzívnych zrážok alebo topení snehu, povrchovému odtoku vody zo zrážok alebo topiacom sa snehu pritekajúcim na územie z priľahlých oblastí,
- vystúpením hladiny podzemnej vody nad povrch terénu v dôsledku dlhotrvajúceho, nadpriemerne vysokého vodného stavu vo vodnom toku.
Povodeň zaplavuje všetko – záhrady, pivnice aj domy, ktoré nie sú vyvýšené. Slovensko prijíma rôzne opatrenia na zmiernenie rizika povodní a minimalizáciu ich negatívnych dôsledkov. Medzi hlavné opatrenia patria:
- Budovanie a údržba protipovodňových opatrení: patria sem hrádze, nádrže a iné technické zariadenia, ktoré pomáhajú regulovať prietok vody a znižovať riziko zaplavenia obcí a miest;
- Zlepšenie varovných a monitorovacích systémov: moderné technológie umožňujú lepšie monitorovanie hladiny riek a predpovedanie povodní. Včasné varovanie obyvateľstva môže výrazne znížiť straty na životoch a majetku;
- Obnova a ochrana prírodných ekosystémov: zalesňovanie, obnova mokradí a udržateľné hospodárenie s pôdou zvyšujú schopnosť krajiny zadržiavať vodu a znižovať povrchový odtok;
- Vzdelávanie a informovanie verejnosti: zvýšenie povedomia obyvateľstva o rizikách povodní a opatreniach, ktoré môžu prijať na svoju ochranu, je kľúčové na efektívne zvládanie povodňových situácií.
Dôležité je myslieť dopredu a nehnuteľnosť aj s pozemkom mať poistenú →
Aj nad dôsledným zabezpečením môže vyhrať príroda
Hoci má človek poriadne zabezpečený dom aj pozemok, príroda môže byť mocnejšia – ukázalo sa to aj na nedávnych extrémnych búrkach, ktoré sa prehnali Slovenskom.
Dôsledky povodní pritom bývajú rozsiahle – od materiálnych cez ekonomické až po sociálne škody. Tie materiálne sa dajú nahradiť kvalitným poistením nehnuteľnosti.
Ide o jeden z najefektívnejších spôsobov, ako sa chrániť pred finančnou stratou, ktorú predstavuje zničenie majetku vytopením, extrémnymi búrkami, vetrom či požiarom.
Kvôli stále stúpajúcim cenám bývania a nákladov na rekonštrukcie už pôvodná, pred pár rokmi nastavená poistka nebude na úhradu opráv stačiť.
„V prvom rade je kľúčové nastaviť si poistenie na aktuálnu hodnotu svojho majetku – teda nehnuteľnosti aj zariadenia domácnosti. Zároveň je potrebné mať v poisťovni dohodnutú automatickú indexáciu poistnej sumy. Tá zabezpečí, že klient bude mať svoj majetok poistený vždy na jeho aktuálnu hodnotu a vyhne sa neželanému podpoisteniu,“ vysvetľuje Silvia Nosková Illášová, hovorkyňa poisťovne Kooperativa.
Pozor na podpoistenie
Na Slovensku dlhodobo rastú ceny nehnuteľností – znamená to, že často nastane situácia, ktorá sa nazýva podpoistenie. Ide o to, že aktuálna cena nehnuteľnosti je oveľa vyššia ako suma, na ktorú je poistená.
Poistná suma, na ktorú je uzatvorené poistenie majetku, tvorí hornú hranicu poistného plnenia. Mala by preto vychádzať z aktuálnej hodnoty majetku, ktoré poistenie kryje.
Ak sa teda klientovi stane poistná udalosť (záplavy, požiar, atď.), vyplatené plnenie nebude korešpondovať s aktuálnou hodnotou nehnuteľnosti – vyplatí sa mu len alikvotná časť z hodnoty majetku v čase, keď podpisoval zmluvu.
Riešenie: Indexácia poistnej sumy – zohľadňuje nárast hodnoty poisteného majetku. Poisťovňa každý rok k výročiu poistnej zmluvy upravuje poistnú sumu aj cenu poistky podľa vývoja stavebného cenového indexu.
Tento prepočet je každý rok automatický a klient tak nemusí nič robiť. Výhodou je, že majetok bude mať vždy poistený na jeho aktuálnu hodnotu.
Poistiť si treba aj záhradu
Značnú sumu nestojí len rodinný dom, ale aj jeho pozemok či záhrada. Mnohí do nej investujú nemalé finančné prostriedky a spôsobené škody sa tak môžu vyšplhať do astronomických výšin.
Najúčinnejším spôsobom, ako predchádzať finančnej strate, je pripoistenie záhrady. V poisťovni je preto dôležité informovať sa o konkrétnych pripoisteniach k svojej nehnuteľnosti.
Poistenie vedľajších stavieb aj bazéna
V poisťovni Kooperativa je napríklad možné si dopoistiť aj vedľajšie stavby na pozemku, ako sú:
- garáž,
- hospodárske budovy,
- bazén,
- záhradný domček,
- a ďalšie.
Proti živlom, krádeži alebo vandalizmu je možné si poistiť aj záhradu a jej súčasti – stromy, skalky či jazierka. Pozri si viac o poistení →
Veľká voda zasiahla aj Bratislavu, škody sa vyšplhali na 6 miliónov eur
Jedna z najväčších povodní na Dunaji zasiahla aj Bratislavu v auguste 2002 – ochromené bolo celé mesto. Na slovenskom toku Dunaja vtedy zaregistrovali tretiu najväčšiu povodňovú vlnu od roku 1877.
Hladina rieky vystúpila na 991 centimetrov – najvyšší stav v histórii pravidelných meraní a prietok bol 10 370 m3/s. Išlo o tretí najväčší prietok od začiatku novodobých meraní. Augustová povodeň v roku 2002 trvala od 8. augusta do 26. augusta.
Mesto muselo uzatvoriť otvory protipovodňového múru na Vajanského nábreží. Medzi Starým mostom a Mostom SNP sa začalo s prácou na navýšení povodňového múrika za pomoci jednotiek Ozbrojených síl SR.
Bratislava sa bála povodní aj v júni tohto roka – na Slovensko sa valila 100-ročná povodňová vlna a Dunaj sa na slovenskej strane vylieval z koryta.
Hladina Dunaja mala výšku 631 cm, čo predstavovalo približne 19 cm pod úrovňou 1. povodňového stupňa. Zaplavené boli aj časti obľúbenej cyklotrasy.