Slovensko zožiera inflácia: Ceny potravín a energií neúprosne rastú a atakujú maximá

Vo februári 2023 boli spotrebiteľské ceny služieb a tovarov medzimesačne vyššie o 1,1 %. V posledných mesiacoch sa síce nepretržitý rast cien od januára 2021 spomalil, no vo februári 2023 dosiahla inflácia opätovne hladinu doterajšieho maxima na úrovni 15,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Nárast cien

Najväčší vplyv na infláciu mali rastúce ceny potravín, ktoré vo februári v porovnaní s januárom vzrástli o 1,7 %. Najzásadnejší vplyv z hľadiska váhy vo výdavkoch domácností mal rast cien chleba a obilnín o 2 %, potom nárast cien zeleniny o 9,9 % a zvýšenie cien cukru a cukroviniek o 2,4 %.

Druhý najväčší vplyv na infláciu mal rast cien v odbore bývanie a energie o 0,5 %, pri zvýšení cien tepelnej energie o 0,7 %, dodávky vody o 1,3 %, odvádzania odpadových vôd (stočné) o 1,1 %, zberu smetí o 1,3 %, údržby a opráv obydlia o 2,3 % a pevných palív o 0,6 %. Medzimesačne sa zvýšili ceny pohonných látok o 1,8 % a cestnej osobnej dopravy o 10 %.

Index spotrebiteľských cien sa vo februári 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 15,3 %, za nízkopríjmové domácnosti a za domácnosti dôchodcov zhodne o 16,3 %.

Spolu za dva mesiace roku 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 15,3 % (za domácnosti zamestnancov o 15,2 %, za nízkopríjmové domácnosti, za domácnosti dôchodcov zhodne o 16,2 %).

Pod hranicou chudoby

Dôchodcom pod hranicou chudoby ostáva po zaplatení účtov a liekov asi 50 centov denne. V utorok to uviedol predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) Michal Kotian na spoločnej tlačovej konferencii s Inštitútom pre výskum sociálno-ekonomických rizík (IVRA).

Ľudí žijúcich z dôchodku, ktorý je pod hranicou biedy, je zhruba 487 000. Ide o tých, ktorí majú nižší dôchodok ako 423 eur, uviedol Kotian. „Prepočítavali sme, koľko takému dôchodcovi vychádza na deň. Ak zaplatí napríklad lieky, teplo, byt, vodu, elektrinu, tak mu ostáva na deň zhruba 50 centov,“ vyčíslil.

Skvelé správy pre Slovensko: Inflácia stabilne klesá, toto sú jej predikcie

„Na jednej strane sme mali zvýšenie o 11,8 % všetkých dôchodkov, teda starobných, invalidných aj vdoveckých, na druhej strane dôchodcovská inflácia dosiahla 17 % koncom roka. Sme stále na úrovni 366 000 starobných dôchodkov vyplácaných pod hranicou chudoby, čo je každý tretí senior z toho 1,1 milióna,“ uviedol Martin Halás z IVRA.

„U zdravotne ťažko postihnutých je to viac ako 85 %, to znamená 210 000 invalidných dôchodkov je vyplácaných pod hranicou chudoby. K tomu máme ešte viac ako 70 000 ľudí, ktorí nesplnili zásluhovosť, no sú seniormi, to znamená osoby nad 62 rokov, ktoré nepoberajú starobné dôchodky,“ doplnil Halás.

Všetkých dotknutých ľudí je vyše 600 000, uzavrel predstaviteľ IVRA v reakcii na odloženie, respektíve vlaňajšie neprijatie požadovanej mimoriadnej valorizácie a nerozmrazenie minimálnych dôchodkov.

Nepravdivé tvrdenia

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR dôrazne odmietlo všetky tvrdenia predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) Michala Kotiana o pol milióne seniorov ohrozených chudobou. Informácia je podľa hovorkyne rezortu Evy Rovenskej nepravdivá.

zdroj: TASR/Milan Kapusta

„Na Slovensku máme zhruba 110 000 starobných dôchodcov, ktorí sú ohrození chudobou. Je to približne 10 % slovenských dôchodcov,“ spresnila hovorkyňa. Celkovo je v slovenskej populácii ohrozených chudobou 12,3 % domácností, čo podľa Rovenskej znamená, že dôchodcovia sú menej ohrození chudobou ako priemer slovenských domácností.

Nekorektné je podľa MPSVR aj tvrdenie o 17-percentnej výške dôchodcovskej inflácie. Hovorkyňa upozornila, že za celý rok 2022 bola podľa Štatistického úradu SR dôchodcovská inflácia na úrovni 13,9 %.

Prognóza ministerstva financií zároveň očakáva, že počas tohto roka sa dôchodcovská inflácia postupne zmierni, pričom v poslednom štvrťroku 2023 má klesnúť na výrazne nižšiu medziročnú úroveň 6,3 %.

Potraviny, chlieb, zelenina či energia

„Medziročná miera inflácie sa vrátila na úroveň z konca minulého roka, keď dosiahla rekordných 15,4% v národnej metodike CPI. Oproti predchádzajúcemu mesiacu boli ceny vyššie o viac než jedno percento,“ uviedol Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.

„Hlavným ťahúňom rastu cien ostávajú potraviny, ktoré oproti januáru zdraželi o 1,7 %. Spomedzi jednotlivých potravinových kategórií sa o nárast postarali najmä ceny zeleniny, ktorá medzimesačne zdražela takmer o desatinu. V raste však pokračujú aj ceny chleba a obilnín. Na medziročnej báze sú najväčšími prispievateľmi spomínané potraviny, ako aj energie, ktoré budú tlačiť medziročnú infláciu nahor počas celého roka, keďže regulácia cien je platná pre celý rok,“ uvádza ďalej.

Horňák ďalej uviedol, že priemernú mieru inflácie v tomto roku očakávajú na úrovni 12 %. „Predpokladáme, že trhový vývoj cien energií a potravinových komodít sa postupne začne prelievať aj do konečných cien pre spotrebiteľov. V súčasnosti tak môžeme v ekonomike pozorovať protichodné sily. Najväčšou otázkou v tomto roku ostáva, akým spôsobom sa budú podniky vysporiadavať s nárastom niektorých nákladových položiek, predovšetkým zo strany miezd,“ približuje ďalej.

„Zamestnanci v prostredí vysokej inflácie a stále nízkej nezamestnanosti prirodzene žiadajú nárast miezd, ktorý bude (aspoň čiastočne) kompenzovať nárast cenovej hladiny a pokles ich kúpyschopnosti. Toto však bude naďalej tlačiť na nákladovú stranu v podnikoch a bude premietané do konečných cien. Na druhej strane ale máme niektoré nákladové tlaky (napr. energie na trhoch, preprava, ponukové problémy…), ktoré postupne zvoľňujú a spolu s očakávaným oslabovaním dopytu kvôli poklesu reálnych miezd budú zmierňovať tlak na rast cien. Zároveň bude čoraz viac narastať aj level minulého roka, oproti ktorému sa porovnávame, čo bude tlačiť medziročnú infláciu smerom nadol,“ dopĺňa Horňák.

Predpokladá, že prevažovať by mali hlavne tlaky, ktoré tlačia rast cien smerom nadol a to by sa malo prejavoavť v postupnom poklese medziročnej miery inflácie. „Dvojcifernú infláciu na Slovensku tak za súčasných okolností očakávame približne do začiatku štvrtého kvartálu, výraznejšie zmiernenie medzimesačného rastu cien predpokladáme v druhom štvrťroku,“ dodal analytik Horňák.