Slovensku patrí časť Tichého oceánu, zaplatilo 7,1 milióna eur a zabezpečilo si prístup k „bohatstvu“

Slovensko je vnútrozemská krajina. S Tichým oceánom má však spoločné to, že vlastní časť jeho morského dna. Zatiaľ sme zaplatili za výskum viac ako 7,1 milióna eur. Na tento rok je naplánovaná najbližšia expedícia na oceán. 

Časť morského dna má Slovensko pridelenú v rámci medzinárodnej spoločnej organizácie Interoceanmetal (SO IOM). Od roku 1987 má organizácia prenajaté územie s rozlohou 75 000 štvorcových kilometrov v rovníkovej časti Tichého oceánu, v oblasti medzi Havajskými ostrovmi a Strednou Amerikou.  Interoceanmetal založili v roku 1987 so sídlom v poľskom Štetíne. Keď sa rozpadlo Československo, Slovensko sa spolu s Českou republikou v roku 1993 stali jej rovnoprávnymi členmi. V súčasnosti organizácia zastrešuje ešte Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Kubu. Prieskumné územia má v tejto oblasti Japonsko, Francúzsko, Čína, Nemecko, Južná Kórea a samostatne aj Rusko.

Cieľom je ťažba kovov

Organizácia SO IOM vlastní licencie na vyhľadávanie polymetalických kovov. Konečným cieľom je ťažba a ich predaj. „Slovensko si členstvom v SO IOM strategicky zabezpečilo budúci prístup k rudným surovinám (kovom), ktoré sú nevyhnutné pri prechode na zelené technológie, najmä elektromobilitu,“ skonštatoval envirorezort.

Za členstvo v organizácii platí Slovensko 230 000 eur ročne a zatiaľ neplánuje žiadne zmeny. Pokiaľ ide o expedície, robia sa každé štyri až päť rokov, aby zistili, aký je stav nerastných surovín na dne Tichého oceánu. „Na každú expedíciu musí SO IOM zhromaždiť finančné prostriedky z príspevkov členských krajín,“ poukázalo ministerstvo životného prostredia.

Posledná expedícia sa uskutočnila v roku 2019. Po príchode experti členských krajín vyhodnocujú a spracúvajú získané dáta. Na týchto prácach sa zo Slovenska podieľa expert zamestnaný v medzinárodnej organizácii Peter Baláž.

Svetoznámy poskytovateľ taxislužieb čelí 250 miliónovej žalobe. Stojí za ňou cez 11-tisíc vodičov

273 miliónov ton rudy

Na prieskumnom území v súčasnosti SO IOM eviduje 273 miliónov ton rudy s obsahom mangánu, niklu, medi, kobaltu, zinku a vzácnych zemín s minimálnou hustotou desať kilogramov na štvorcový meter. „Na základe expedície v roku 2019 boli v roku 2020 aktualizované výpočty zásob nerastných surovín. Pri tejto expedícii sa odobrali a analyzovali vzorky polymetalických konkrécií a sedimentov,“ uviedlo ministerstvo životného prostredia.

Časť vzoriek analyzovali v geoanalytických laboratóriách Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré sú referenčným laboratóriom rezortu. „Je pritom nutné podotknúť, že kým nebude začatá reálna ťažba surovín z dna Tichého oceánu, žiadna zo zúčastnených krajín nezaznamenáva na prieskume profit. Od prieskumu k začiatku ťažby vedie zdĺhavá cesta aj v prípade projektov, týkajúcich sa ťažby na súši. V prípade ťažby surovín z oceánskeho dna to platí dvojnásobne,“ vysvetlil envirorezort.

Hlbokomorské rudné suroviny sa momentálne v zahraničí podľa MŽP neťažia. Medzinárodná organizácia pre morské dno (MOMD) pripravuje banský zákon na využívanie takýchto surovín a viaceré spoločnosti majú pripravenú technológiu ťažby. Aktuálne sa venuje stanoveniu environmentálnych limitov ťažby.