Slovenský astrofotograf oceňovaný NASA zachytil nebeský úkaz nad našimi Tatrami, aký ešte svet nevidel

Určite nie jeden z nás pozoroval padajúce hviezdy, zatmenia mesiaca alebo zaujímavú návštevu z odľahlej časti slnečnej sústavy – kométu. Vesmírne divadlo fascinovalo ľudí od nepamäti.

Tomáš Slovinský sa do nočnej oblohy zahľadel ako malý chlapec. Vtedy však ešte ani netušil, že sa raz z neho stane astrofotograf, ktorého fotky ocení aj NASA. V pondelok (17. 5.) v skorých ranných hodinách sa mu podaril unikátny záber – Nad Vysokými Tatrami zažiarila „nová hviezda“. „Novy v skutočnosti nie sú žiadnymi novými hviezdami. Ide a o premenné hviezdy, ktoré môžu rýchlo vzplanúť a enormne zvýšiť svoju jasnosť.“

Príbeh Novy Cas 2021, alebo celým názvom V1405 Casm ktorú Tomáš zachytil sa však začal písať už pred jej samotným vzplanutím, kedy ju český pozorovateľ Zbyněk Henzl identifikoval ako premennú hviezdu. „Nova bola teraz niekoľko týždňov veľmi dobre pozorovateľná po celú noc a podarilo sa ju zachytiť z Česka aj zo Slovenska,“ dodáva Tomáš.

zdroj: Tomáš Slovinský

Tri rôzne miesta

Doteraz túto hviezdu nebolo možné vôbec pozorovať bez astronomických prístrojov. Po jej explózii ju však bolo vidieť aj voľnými očami, kedy dosahovala hranicu 5. magnitúdy. „Nachádza sa v súhvezdí Kasiopeia a bola už viditeľná v marci, ale spočiatku ju nebolo možné zachytiť voľným okom. Ja som ju ale už neskôr pozoroval trikrát z rôznych miest na Slovensku: z Polonín, Muránskej planiny a z Vysokých Tatier,“ povedal pre Startitup.

Okrem fotografického záznamu ju teda pozoroval voľným okom a aj malým ďalekohľadom. „Skutočne môžem povedať, že ju bolo krásne vidno. Prečo Štrbské Pleso? Chcel som aby som zachytiť nielen hviezdu, ale aj prostredie. Dokonca vidieť na fotografii aj vyhliadkovú vežu, o ktorej sa teraz dosť veľa diskutuje, no aj ikonický hotel či skokanský mostík.“

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Tomas Slovinsky (@slovinsky.art)

Slovinský si spolu aj s českým astrofografom Petrom Horálkom si vymieňali informácie, keďže sa túto unikátnu hviezdu rozhodol jeho kolega zachytiť z Českej republiky, nasnímal ju o niekoľko dní skôr, konkrétne 11. mája.

„Moja fotografia však vznikla panoramatickým snímaním a je vytvorená z viacerých segmentov, konkrétne sa skladá z 30 snímok. Na zábere vidieť Mliečnu cestu, jasné súhvezdie Kasiopeia pripomínajúce dvojité W, emisné hmloviny a jednu maličkú bodku, ktorá svedčí práve o existencii novy.“

Ocenenia NASA

Tomáš Slovinský cestuje po Slovensku, ale i po svete, aby ľuďom ukázal to, čo ľudské oko nedokáže zachytiť. Podarilo sa mu získať už niekoľko ocení NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír). „NASA každý deň na svojom portáli uverejňuje jednu fotografiu. Pričom ich z množstva zaslaných snímok starostlivo vyberajú experti, ktorí sa v tejto problematike vyznajú,“ vysvetľuje Tomáš.

zdroj: Tomáš Slovinský

Fotografie podliehajú prísnemu hodnoteniu a kritériám. Nejde len o estetiku, ale aj o presnosť. V roku 2019 jeho snímku hviezdami obsypanej zimnej oblohy vybrala americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) ako fotografiu Štedrého dňa. Panoramatická fotografia vznikla o 2.30 nadránom a tvorí ju 66 záberov, ktoré Tomáš fotil z toho istého miesta v Múzeu oravskej dediny v Zuberci.

Úspech sa zopakoval aj v apríli 2020, kedy mu NASA uverejnila na svojom portáli ďalšiu jedinečnú fotografiu. Je na nej zachytená reálna panoráma svetelného znečistenia. Snímky vznikli v Košiciach, Košických Olšanoch, Ďurďošíku, v Košickom Klečenove časť Borda, v obci Beňatina a za obcou Runina v Poloninách.

Prečo strácame hviezdy?

Tomáš chcel touto fotografiou poukázať na to, prečo strácame hviezdy. „V oblastiach s tmavou oblohou môžeme voľným okom vidieť tisíce hviezd, vo väčších mestách ich sotva narátame 40.Toto je reálna identická panoráma šiestich segmentov Bortlovej stupnice svetelného znečistenia.“

Bortlova stupnica je deväťbodová stupnica, ktorá opisuje mieru svetelného znečistenia. Každý segment na fotografii obsahuje tri vertikálne snímky a spolu je to spojené do panorámy. „Každá fotografia vznikla v rovnaký čas 3. 30 nadránom. s rozdielom zopár minút. Napríklad Košice sú na stupni znečistenia 7, ale Poloniny už 2.“

zdroj: Tomáš Slovinský

Cesta kométy

Nad našimi hlavami minulý rok, a to počas celého júla až do začiatku augusta objavovala kométa Neowise. Išlo o najjasnejšiu kométu za posledných trinásť rokov. Nebeské divadlo zaujalo, samozrejme, aj Tomáša. Spolu s českým kolegom Petrom Horálekom kométu sledovali a fotografovali takmer každý deň, aby vytvorili jedinečnú snímku.

„Snímali sme ju takmer každý deň od 9. júla až po 3. august, aby bolo na výslednej fotografii vidno, kde sa presne nachádza, pretože kométa sa neustále pohybovala. Na snímke vidno, že z malého chvostíka bola zrazu obrovská, a potom sa zase opäť vzďaľovala, teda zmenšovala. Urobili sme stovky záberov. Najnáročnejšie to bolo s počasím. Niekedy sme vyčkávali aj celú noc, kým sa trochu rozjasní.“

zdroj: Tomáš Slovinský/Petr Horálek

Tomáš kométu fotografoval najmä z východného Slovenska. Jeho kolega Petr zas prešiel kvôli nej celú Českú republiku. „Fotil som ju aj v okolí Košíc v Novom Salaši.“ Kvôli Neowise vycestoval dokonca aj na Krétu. „V týždni, keď ju bolo vidno najlepšie, som odišiel na grécky ostrov. Bolo to dobré rozhodnutie, pretože tam bolo celý čas jasno. Na Slovensku v tom čase bola nepretržitá oblačnosť.“

Fotky z putovania kométy nakoniec vložili do výslednej mozaiky, na ktorej sú znázornené Vysoké Tatry. „Tie sme fotili samostatne zo strategického miesta – Kozieho kameňa, aby sme nad Tatrami vedeli zachytiť presný oblúk, dráhu kométy. Podstatné bolo, aby kopírovala štíty.“

Vedecká snímka dňa

Na jasnú oblohu nad našimi veľhorami čakali asi mesiac. „Výsledná panoramatická snímka je zložená približne zo 70 fotografií. Potom sme matematickým spôsobom vkladali do nej snímky kométy. Nie však tak, aby to bolo len pekné, ale aj vložené s presným miestom preletu.“

V novembri fotografickej mozaike Premeny kométy Neowise udelila Americká agentúra pre letectvo a kozmonautiku (NASA) titul Vedecká snímka dňa (Earth science Picture Of the Day).

V decembri, počas vzostupu druhej vlny pandémie COVID-19, sa Slovák Tomáš Slovinský spolu s Čechmi Petrom Horálkom, Mariánom Runkasom a Josefom Kujalom vydali až do Čile v Južnej Amerike, aby nafotili nebeské divadlo.

Tomáš zachytil aktivitu sopky Villarrica, najznámejšie južné súhvezdie Južný Kríž, temnú hmlovinu Uhoľné vrece či „pôrodnicu hviezd“ hmlovinu Carina. Jeho kolega Horálek v spolupráci s Josefom Kujalom z Astronomickej spoločnosti Hradec Králové zhotovil detailnú fotografiu Južného kríža a Magellanových mračien.

A prečo Čile? Práve obloha na južnej pologuli je podľa fotografa bohatá na rôzne klenoty. V Čile sú perfektné podmienky pre pozorovanie nočnej oblohy – nízke svetelné znečistenie, zanedbateľná vlhkosť a v neposlednom rade malá oblačnosť.

Všetky fotky sú reálne

Mnoho ľudí pochybuje o tom, že či jeho fotky sú vôbec reálne. Podľa Tomáša si ľudia neuvedomujú, čo realita je. „Myslia si, že reálne je len to, čo vidia ľudským okom. Môj fotoaparát je upravený tak, aby zachytil to, na čo naše oči nie sú prispôsobené. Nedokážu zachytiť vlnové dĺžky mimo nám viditeľného spektra. Ide napríklad o dočervena sfarbené objekty.“

Sú to vodíkové emisné hmloviny nachádzajúce sa v špirálových ramenách našej Galaxie, ktoré žiaria v infračervenom spektre a pre naše oči sú teda tieto farby neviditeľné.

„Fotky opravujem len minimálne. Napríklad odstránim malé vady, ako napríklad šum. Vždy sa však pozerám na to, aby neboli len pekné, ale aj presné a zodpovedali fyzikálnej korektnosti. Aj preto pri úprave nerobím veľké zásahy.“

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Tomas Slovinsky (@slovinsky.art)

Tmy sa nebojí

Byť niekde sám v noci, by asi nebolo každému po vôli. Tomáš vraví, že na tmu si človek dokáže zvyknúť.

„Stále mám však rešpekt pred zvieratami. Raz ma však vystrašil človek, ktorý kráčal nevedno odkiaľ a vôbec na mňa nereagoval. Bolo to divné. Na Kréte som tiež zažil zaujímavú situáciu. Pri fotení som mal pocit, že niečo je za mnou. Otočil som sa, zapol čelovku a uvidel som tri zvieratká podobné lasiciam. Na Stratenskej Píle si zas mysleli, že som pytliak. Chatári začali na mňa kričať, aby som odtiaľ vypadol, lebo inak… Hovoril som im, že ja nie som pytliak, nechytám, ryby, ale fotím. Nechceli mi uveriť, že čo ja môžem fotiť, keď je noc.“

A aká je najobľúbenejšia hviezda astrofotografa? „Jednoznačne Slnko. Myslím, že by mala byť najobľúbenejšia pre všetkých. Veď nám dáva život.“