Slovenský dom, ktorý stojí od 200 000 eur a jeho unikátna strecha kopíruje dve pohoria
- Na turčianskych lúkach stojí rodinný dom, za ktorým stoja architekti zo štúdia Archholiks
- Tvorili nápadito, ekologicky a bezodpadovo
- Dom má navyše symboliku, ktorá sa môže pochváliť vkusnou tradičnou stopou
- Na turčianskych lúkach stojí rodinný dom, za ktorým stoja architekti zo štúdia Archholiks
- Tvorili nápadito, ekologicky a bezodpadovo
- Dom má navyše symboliku, ktorá sa môže pochváliť vkusnou tradičnou stopou
Archholiks majú za sebou niekoľko zaujímavých projektov. Spolu s MIMO architektmi stoja za návrhom kancelárskych priestorov v Primaciálnom paláci, bratislavskom magistráte, interiéri Exponei ale aj návrhmi interiérov bytov a plánv rodinných domov a viliek.
Dom v Mošovciach postavili na záhumní. A jeho architektúra je v súznení s prírodou. Turčiansky chotár je podnetný a pre architektov je mnohokrát práve prostredie inšpiráciou a do značnej miery aj výzvou, dôležitým aspektom pri počiatočnom návrhu.
„Genius locci a atmosféra okolia nás veľakrát navedie na výslednú koncepčnú líniu. Okrem prostredia vždy načrieme aj do histórie, či na danom mieste už nejaký vibračný objekt stál, čo je typické pre lokálnu tradičnú architektúru. Pre nás je to prirodzená zvedavosť a úcta k histórii, nie trend,“ vysvetľuje zámer Janka Tartaľová, architektka zo štúdia Archholiks. Súčasná podoba rodinného domu totiž vychádza z tradičnej architektúry miesta a vizuál sa navyše pretavil do zaujímavej symboliky.
Drevené stodoly v modernom šate
Dom dostal názov Hora. Tradičná turčianska dedina – to sú prevažne malé drevené, neskôr viacgeneračné poschodové domy, no predovšetkým drevené stodoly s čiastočne murovanými stenami a veľkou stanovou strechou.
„Bol to pre nás východiskový bod pri tvorení hmotovej skladby, materiálového riešenia fasády a pri formovaní strešnej krajiny rodinného domu. Kompaktná základňa obdĺžnikového tvaru s dvojitou sedlovou strechou pripomína sekundárne štylizáciu najatraktívnejších kopcov Veľkej Fatry – Tlstú a Ostrú,“ dodáva.
Stavba rodinného domu v prírode je ekologická. Samotný návrh stavby ale aj technológie, ktoré stavitelia využili, dbali na dlhodobo udržateľné princípy. Všetko do seba zapadá, má svoj význam a je citlivé voči okolitým ekosystémom.
„Polozapustením spálňovej časti sa vytvára v interiéri domu stabilná klíma, ktorá je dôležitá najmä v letnom období. Všetky presklenia okrem dvoch uličných, ktoré sú orientované na severnú stranu, sú chránené tienením v podobe exteriérových hliníkových žalúzií a drevených okeníc. Zo strešnej krytiny sa zadržiava dažďová voda, ktorá sa používa na splachovanie a zavlažovanie záhrady,“ menujú radu ekovymožeností architekti.
Dom má dokonca vlastnú studňu. To prináša čerstvé zdroje prameňov spod Veľkej Fatry v každom ročnom období. Zabezpečenie stáleho príjmu čerstvého vzduchu je vyriešené pomocou rekuperácie. Dom pozostáva z dvoch stavieb.
Spodná stavba je železobetónová s priznaným betónom v interiéri s otlačenou kresbou dreva z debnenia vyrábaného na mieru.
Horná stavba je drevostavba so stĺpikovou konštrukciou so záklopom, ktorý je vyrobený z veľkoformátovej biodosky. Aj v dennej časti je smrekový obklad výrazným interiérovým prvkom, ktorý dodáva priestoru jedinečnosť a útulnosť.
„Snaha bola použiť čo najviac prírodných materiálov. Stavebný odpad sa recykloval v maxilmálnej možnej miere, z dreveného debnenia sú dnes postavené v záhrade vyvýšené záhony. Z betónových valcov, ktoré vznikli ako odpad pri montovaní rekuperácie, je dnes ohnisko,“ vysvetľuje princípy zero-waste staviteľstva Janka Tartaľová.
Tu sa potvrdzuje pravidlo, že princípy, ktoré v malej alebo minimálnej miere narúšajú prírodu a prostredie, kam sa dom vsadí, nemusia za každú cenu tvoriť odpad pre skládky či šrotoviská. Úplne bezodpadové to nikdy nebude, no dôležité je sa o to aspoň snažiť.
Vstup do domu je chránený
Život v horách nie je jednoduchý. To hovorili starí rodičia a dnes to opakujú ľudia, ktorí v horských alebo vyvýšených oblastiach ostali žiť.
Hlavný vstup do domu je riešený pomocou závetria zo severnej časti stavby. Pre laika môže pôsobiť ako hustý drevený plot, ktorý len prepája dve obytné jednotky.
„Je to zárez v hmote, ktorý ju odľahčuje a vytvára akýsi záliv, ktorý je prestrešený priehľadným polykarbonátom. Chráni vstup do domu. Drevená fasáda v tomto mieste prechádza z kompaktnej plochy do lamiel, ktoré taktiež zabezpečujú presvetlenie vstupnej časti,“ hovoria Archoholiks.
Pozemok má 900 štvorcových metrov.
Za domom sa nachádza záhrada. Je rozdelená na viacero častí, ktoré sa líšia svojou funkciou.
„K segregácii dopomohla modelácia terénu. Doplnkovou stavbou na pozemku je lodný kontajner, ktorý slúži z dvoch tretín ako sklad náradia a v jednej tretine je navrhnutá sauna so sprchou a pohotovostným WC,“ poukazuje na využitie na prvý pohľad nepoužiteľného objektu Tartaľová a dodáva, že táto časť môže počas teplejších mesiacov slúžiť ako hosťovský domček, kedže je sauna vymyslená tak, aby sa v nej dalo plnohodnotne spať.
Beznábytkový interiér
Interiér pôsobí veľmi komplexne, funkčne a minimalisticky. Žiadne zbytočné nábytky.
Hra so svetlom, priestorom a výhľadmi do okolitej krajiny sú dôležitými vlastnosťami interiéru domu. Ten je jednoduchý, funkčný, udržateľný, s prírodnými materiálmi.
„Materiálovo odzrkadľuje konštrukčný systém stavby, ťaží z neho maximum. Jeho silným nositeľom je kresba dreva, zastúpená na veľkoformátovom obklade zo smrekovej biodosky ako aj v otlačenej štruktúre dreveného bednenia na betónových stenách,“ hovorí architektka.
Preto si interiér nevyžadoval ďalšie „nánosy” a doplnky, ktoré by ho vyplnili.
Cena domu sa pohybuje v rozmedzí od 200-tisíc eur. Záleží však na mnohých faktoroch, predovšetkým materiáloch okien, dverí, strechy ale aj technológií či vnútorného vybavenia.