Slovenský mäsiarenský gigant končí: Je v strate takmer 2 milióny

Slovenský spracovateľ mäsa, ktorý je kľúčovým hráčom na trhu, sa ocitol v závažných finančných problémoch a požiadal súd o ochranu pred veriteľmi. Táto situácia zhorší dostupnosť slovenského mäsa, ktoré už teraz na pultoch obchodov nahrádza dovoz zo zahraničia.

Dôvodom poklesu domácej produkcie je prepad vo finančných výsledkoch firmy. Slovenské mäso sa z pultov našich obchodov postupne vytráca. Vo veľkom dovážame mäso z okolitých krajín, ale aj iných kontinentov, napríklad Afriky či Južnej Ameriky. Poukázal na to kryptomagazin.sk. 

Strata takmer 2 miliónov eur

Spoločnosť Nourus – Mäso patrí medzi jedných z dôležitých spracovateľov mäsa na Slovensku. Spoločnosť bola založená ešte v roku 2013, no jej budúcnosť je neistá. Bitúnok sa totiž dostal do vážnych finančných ťažkostí. Spoločnosť tak požiadala súd o reštrukturalizáciu. „Súd začína reštrukturalizačné konanie dlžníka: NOURUS – MÄSO s.r.o.,“ píše sa na stránke finstat.sk. Spoločnosť sa tak môže vyhnúť bankrotu.

Nourus – Mäso postupne klesali zisky. Zatiaľ čo za rok 2020 dosiahla firma zisk 153 559 eur, rok 2023 ukončila so stratou vo výške až 1,96 milióna eur, píše sa na finstat.sk. Spoločnosť sa pre Denník N vyjadrila, že bitúnku je koniec. Odstaví ho a bude pokračovať v inej činnosti, konkrétne sa bude venovať výrobe stravy pre psy a mačky. Firma už na túto činnosť nakúpila potrebné stroje. 

zdroj: finstat.sk

Konateľ firmy Norbert Tóth pre portál poľnoinfo.sk uviedol, že po diskusii v rodine sa zhodli, že opätovne spustiť prevádzku bitúnku nemá ekonomický zmysel. „Neviem, či si zodpovední uvedomujú, že keď nebudú bitúnky, bude na slovenských pultoch chýbať aj čerstvé mäso.“

Tóth dodáva, že dôvody znižovania ekonomickej efektívnosti vidí najmä vo vyššej trhovej sile fariem, ktoré sú navyše podporované rôznymi dotačnými schémami. Pokiaľ sa bitúnky nevenujú aj vlastne mäsovýrobe alebo maloobchodnej sieti, majú to na Slovensku ťažké.

Najväčší bitúnok na Slovenksu je Istermeat Dunajská Streda. Firma má vybudovanú výrobnú vertikálu, tá pozostáva z porážky, rozrábky a výroby mäsových výrobkov. Firma dokonca prevádzkuje aj niekoľko maloobchodov v regióne južného Slovenska a v Bratislave. Aj napriek všetkému úsiliu mal Istermeat Dunajská Streda pri výnosoch 64 miliónov eur hospodársky výsledok vo výške 92-tisíc eur. 

Chýba nám aj hydina

Náročné obdobie pre slovenský mäsový priemysel sa prejavil aj na jednom z popredných dodávateľov hydiny. Firma HYDINA SK sa ocitla ešte začiatkom roka 2024 v konkurznom konaní, pričom jej daňové nedoplatky dosahovali alarmujúcu výšku viac ako 6 miliónov eur. Informoval kryptomagazín.sk v inom článku. Košický súd v závere roka 2023 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti. 

Mäso dovážame, príležitosti však máme

Slovensko čelí prílivu lacnejších importovaných produktov, ktoré zaplavujú pulty obchodov a vytvárajú silnú konkurenciu pre domácu produkciu. Paradoxom zostáva, že hoci slovenskí farmári majú kapacity na produkciu dostatočného množstva hovädzieho dobytka, ekonomické faktory ich nútia k neočakávaným krokom. Namiesto predaja domácim spracovateľským podnikom sa pre nich stáva výhodnejším export živých zvierat do zahraničia. Tento trend nielen oslabuje pozíciu domácich spracovateľov, ale aj prehlbuje krízu v celom odvetví mäsového priemyslu na Slovensku. 

Ako ešte v apríli 2024 informovala RTVS, v roku 2023 sme na naše územie doviezli hovädzie a bravčové mäso za viac ako 520 miliónov eur. Aj napriek tomu, že poväčšine kupujeme mäso z európskych krajín, malá časť k nám dorazila aj z Afriky či Južnej Ameriky.  Zatiaľ čo hovädzie mäso najčastejšie z Nemecka, Írska, Holandska, Poľska a Česka, bravčové dovážame najmä zo Španielska, z Nemecka, Česka, Poľska a Belgicka. 

„V rámci bravčového mäsa sme dlhodobo odkázaní na dovoz. Na Slovensku je jednak nedostatok tohto mäsa, ale sú aj obrovské cenové rozdiely, ktoré spotrebiteľ jednoducho neakceptuje, aj okolo 30 %,“ vysvetlil riaditeľ Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič pre RTVS. 

Slovensko sa tak v produkcii mäsa stáva postupne nesebestačným. „Keď vychádzame z hypotézy, že čerstvé mäso slúži na zásobovanie obyvateľstva prioritne na lokálnej úrovni, tak áno, považujeme to za zníženie potravinovej sebestačnosti,“ povedala riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality