Slovenský systém je chybný. O pár rokov pacient nedostane zdravotnú starostlivosť, píše Jana Bačová

V dennom Newslettri Startitup sa dočítaš všetko dôležité z aktuálneho diania za posledných 24 hodín a všetko, čo by si nemal prehliadnuť.

Vybrali sme tri hlavné témy:

• Oddýchnuť sme si mohli naozaj až vtedy, keď sme skolabovali, hovorí zdravotná sestra z Bratislavy
• V Bratislave definitívne končí kultový street food. Mnohí Bratislavčania naň nedajú dopustiť
• „My, Maďari, nie sme zmiešaná rasa.“ Orbánov prejav zožal množstvo kritiky

Chybný zdravotný systém na Slovensku

Nie je žiadnou novinkou, že ťažko pracujúci človek na Slovensku to nemá jednoduché. Výnimkou nie sú ani zdravotné sestry, ktoré už roky bojujú o lepšie pracovné podmienky, no situácia sa aj tak nemení.

O tom, ako to v nemocniciach funguje, sme sa porozprávali priamo s jednou z nich.

Ako informuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej webovej stránke, aktuálne nám chýba zhruba 15-tisíc zdravotných sestier, aby sa slovenské zdravotníctvo vyrovnalo úrovni priemeru krajín EÚ.

Neustály masívny odliv, byrokracia a neustály nátlak. Toto všetko zažíva aj zdravotná sestra z Bratislavy, ktorá svoju prácu vykonáva už viac ako 35 rokov.

Zdravotná sestra, ktorej meno sme kvôli nej a nemocnici, v ktorej pracuje, nezverejnili, vyštudovala Strednú zdravotnícku školu. Aj keď skončila ako detská sestra, po úspešnom ukončení štúdia nastúpila na chirurgické oddelenie, kde jej bolo pridelených celkom 32 pacientov. 

V minulosti však bola práca zdravotnej sestry odlišná. Zdravotná starostlivosť bola pacientom poskytovaná v 8-hodinových alebo 12-hodinových službách, pričom dnes všade prevládajú hlavne 12-hodinové služby a personálu je nedostatok.

Ako ale tvrdí zdravotná sestra v rozhovore, počas posledných dvoch rokov je situácia oveľa viac kritickejšia. 

Kvôli nedostatku personálu je pre nemocnice veľmi náročné fungovať aj v obmedzenom režime. K tomuto stavu síce prispela vo veľkej miere aj pandémia, avšak nebol by to ten najväčší problém, ak by toho personálu bol dostatok už pred koronavírusom. Nedostatok zdravotných sestier bol už aj pred 15 rokmi, pričom sa celá situácia postupom času vyhrotila.

Podľa zdravotnej sestry z Bratislavy to boli práve slovenské nemocnice, ktoré tento fakt dlho zatajovali. Dôsledkom toho je aktuálna situácia, kedy je zdravotná sestra nútená vykonávať prácu aj za 2 či 3 ľudí, vďaka čomu veľmi často vznikajú konflikty medzi zdravotníkom a pacientom. 

„Bohužiaľ, čím ďalej tým viac sú útoky na zdravotníkov častejšie. Snažíme sa pacientov pochopiť, no niekedy to nemusíme zvládnuť,“ tvrdí zdravotná sestra z Bratislavy.

Okrem nedostatku personálu trápi slovenské nemocnice aj ich stav. Pacienti sa často stretávajú s padajúcou omietkou, zastaralým nábytkom či rozbitými oknami.

Zdravotná sestra z Bratislavy hovorí napríklad aj o spoločných toaletách pre pacientov a personál, ktoré neprešli rekonštrukciou, odkedy sú postavené. 

Podľa zdravotnej sestry, ktorú sme vyspovedali, sa na Slovensku nachádzame na takom mieste, odkiaľ niet návratu. O niekoľko rokov bude predstavovať zdravotná starostlivosť o pacienta obrovský problém.

Čo nastane, ak nebudú urýchlene vykonané zmeny a kde je ten najväčší kameň úrazu, sa dočítaš v našom článku.

Neľútostný gastro biznis

Na Slovensku existuje mnoho projektov v oblasti gastra, ktoré si získali srdcia ľudí. Jedným z nich je aj kultový Street Food Poľná kuchyňa. Ako to však býva, niekedy iba priazeň a obľuba u ľudí nestačí. Poľná kuchyňa, bohužiaľ, ohlásila svoj koniec.

zdroj: Poľná kuchyňa

Ide o projekt bývalého novinára Martina a právničky Katky. Spoločne sa rozhodli odvážne opustiť kanceláriu a pustiť sa do neznámych vôd. V roku 2014 otvorili Poľnú kuchyňu, ktorá zožala úspech. Avšak tento rok je jej posledným, ako to oznámil tím projektu na sociálnej sieti.

„No… neviem ešte, ako to veľkolepo ukončíme, no toto je posledná sezóna Poľnej Kuchyne na ulici. Bola to fajn 9-ročná jazda. Od roku 2023 už len catering, ale zato skvelý catering, no fish&chips, rebro s tarhoňou či špecialitky na stredu sú tento rok naposledy.“

Pustiť sa do gastro biznisu nie je jednoduché, no Martin mal k reštauračnému biznisu a reštauráciám vždy blízko. Vedel však, že so svojou partnerkou Katkou budú potrebovať aj nejaké „zadné vrátka“.

Katka si tak ponechala svoje stabilné zamestnanie a Martin absolvoval kuchársku rekvalifikáciu, pričom cez týždeň pracoval v klasickom povolaní a počas víkendov zarezával 16-hodinovky v reštauráciách.

„V tomto ohľade bola pre mňa v tej dobe veľkou školou stáž v panázijskej reštaurácii Fou Zoo, kde som sa učil takmer 6 mesiacov. Keď nad vami staja ľudia ako Michal Konrád a Tomáš Lysý, tak každé ich sprdnutie, ako zle robíte niektoré veci, vás posunie veľmi dopredu,“ ozrejmuje podnikateľ.

Street Food Poľná kuchyňa vznikla najskôr ako food truck, pretože Martin bol ohľadom peňazí veľmi opatrný. Ako sám tvrdí, radšej si aj 50-krát premyslí, či do niečoho ide.

Podľa neho je pri podnikaní veľmi nebezpečný najmä prehnaný optimizmus. „Na kamennú prevádzku sme sa vtedy necítili a aj vzhľadom na pandemickú situáciu to bolo viac ako šťastné rozhodnutie,“ uvádza.

Aj keď mobilné prevádzky na Slovensku hlásia obrovský boom a mnohí ich považujú za výhodnejšie ako tie kamenné, Martin to vidí inak. Aký je jeho pohľad na situáciu a čo sa stane s Poľnou kuchyňou ďalej, sa dočítaš v našom článku. 

Nevhodné vyjadrenia

O maďarskom premiérovi sme písali už niekoľkokrát, no teraz o ňom píše celý svet. Viktor Orbán zožal po svojom poslednom prejave množstvo kritiky, a to najmä od svojich opozičných kolegov a európskych politikov.

Ako informoval portál Business Insider, počas svojej reči sa ohradil voči „miešaniu“ európskych a neeurópskych rás.

„My, Maďari, nie sme zmiešaná rasa,“ vyhlásil. „A nechceme sa zmiešanou rasou stať,“ podotkol. 

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Svoj prejav predniesol Orbán na letnej univerzite v Rumunsku, kde už počas roku 2014 priznal, že by chcel v Maďarsku neliberálnu demokraciu. Podľa jeho slov by sa Európania s neeurópanmi nemali miešať.

„Sťahujeme sa, pracujeme inde, miešame sa v rámci Európy,“ zamyslel sa. „Ale nechceme byť miešanou rasou alebo multietnickou skupinou.“

Orbán vo svojom prejave tiež tvrdil, že Západ je v súčasnosti rozdelený na dve časti, pričom jednu polovicu tvoria krajiny, v ktorých sa európski a neeurópski ľudia miešajú. „Tieto krajiny už nie sú národmi,“ vyhlásil na ich margo.

Aj keď maďarský premiér presne nešpecifikoval krajiny, o ktorých hovorí, narážal na západnú Európu. Jeho názory však nezdieľajú niektorí ľudia z Európskeho parlamentu, ako napríklad Katalin Cseh, maďarská poslankyňa opozičnej strany Momentum.

„Jeho vyjadrenia pripomínajú obdobie, na ktoré by sme asi všetci radi zabudli. Skutočne ukazujú pravú tvár režimu,“ povedala, pričom sa na Twitteri prihovorila aj k ľuďom zmiešanej rasy v Maďarsku. 

„Vaša farba pleti môže byť iná, môžete pochádzať z Európy alebo iných krajín. Ste jedným z nás a sme na vás hrdí. Rozmanitosť národ posilňuje, nie oslabuje.“

zdroj: SITA/AP, Petr David Josek

Orbán sa počas svojho prejavu dotkol aj inej citlivej témy, a to vojny na Ukrajine. Podľa jeho slov sú pri kormidle aktuálne Američania a Rusi. Akým spôsobom vojnu podľa neho ukončiť či prečo kritizoval Západ za „rozbitie“ vzťahov v rámci Vyšehradskej štvorky, sa dočítaš v našom článku.

Dnešné správy, ktoré by nemali ujsť tvojej pozornosti:

• Denne konzumujeme falošnú dokonalosť. Vzťahy v minulosti neboli automaticky lepšie, vysvetľuje psychologička
• Pred ležadlá turistov na bulharskej pláži vyplavilo časť ruskej rakety
• S nikým som nespal už večnosť, fňuká Elon Musk. Románik so ženou Sergeya Brina poprel
• Vysokým horúčavám dáme zbohom už čoskoro. Búrky v Rakúsku zranili Slováka