Sľúbený a dôležitý dopravný uzol si Slováci tak skoro neužijú. Gigantická investícia presahuje 320 miliónov

Dostavbu železničného uzla Žilina dokončia koncom roka 2025, prípadne v roku 2026. Počas pondelkového kontrolného dňa aj za účasti ministra dopravy Jozefa Ráža to povedal Ľubomír Goňo zo spoločnosti Strabag, ktorá je vedúcim členom združenia realizujúceho stavbu.

Pôvodný termín ukončenia stavby, ktorá je s 330 miliónmi eur jednou z najväčších investícií do železničnej infraštruktúry, bol koncom roka 2024. Dôvodom predĺženia termínu dostavby boli podľa neho pandémia koronavírusu, problémy s dodávkami materiálov a aj vojna na Ukrajine.

Cena bude vyššia 

Ako dodal, z rôznych dôvodov nebude dodržaný ani rozpočet stavby, o koľko sa zvýši, nevedel odhadnúť. Podľa ministra Ráža ide o stavbu, ktorá významne uľahčí a zrýchli železničnú dopravu.

„Práce napredujú dobre. Problematické bolo majetkovoprávne vyrovnanie. Zmluvy sú však už spracované, podpísané a v prípade, že nás nič neprekvapí, tak sa to v krátkom čase dotiahne do úspešného konca,“ doplnil minister.

Projekt financujú z eurofondov. Pôvodná hodnota zákazky bola vyše 320 miliónov eur. Zmluvu o dielo podpísali v novembri 2020. Modernizáciu železnice zabezpečuje Združenie Pod Dubňom na čele so spoločnosťou Strabag.

Primárnym cieľom tejto rozsiahlej rekonštrukcie je zmodernizovať technickú infraštruktúru železničnej trate na takú úroveň, aby spĺňala parametre stanovené európskymi dohodami AGC a AGTC. V dohodách sú definované presné požiadavky na dizajn tratí, ich geometriu či návrhové rýchlosti.

Trate Žilina – Čadca a Bratislava – Čierna nad Tisou sú totiž súčasťou tzv. paneurópskeho koridoru. Ani jeden z týchto úsekov európske kritériá nespĺňa. K zmene príde práve modernizáciou celého železničného uzla.

Umiestnenie stavby

Celá stavba má dĺžku približne 14 km v smere východ – západ a 2,3 km v smere sever – juh. Obsahuje 4 železničné stanice: Žilina – zriaďovacia stanica, Žilina – osobná stanica, Žilina – Teplička, a Varín.

„V smere západ – východ medzi Strážovom a lokomotívnym depom trasa prechádza cez už nevyužívanú zriaďovaciu stanicu Žilina – zriaďovacia stanica. Ďalej v smere na Košice prechádza cez územie jestvujúcej osobnej stanice. Pokračuje v pôvodnej trase dvojkoľajnej trate cez ŽST Varín a končí pred zastávkou Strečno. Dotýka sa a čiastočne zasahuje do koľajiska novej zriaďovacej stanice Žilina Teplička,“ spresňuje stránka Uzol Žilina, ktorá podrobne opisuje celý projekt

V smere na sever od lokomotívneho depa trať prechádza cez rieku Váh v trase pôvodnej železničnej trate okolo Budatínskeho hradu a končí – napája sa na zmodernizovaný úsek trate Žilina – Krásno nad Kysucou.

Kontrolný deň bol aj v neďalekom Ružomberku 

Diaľničný úsek pri Ružomberku plánujú odovzdať do užívania motoristom do konca roka 2025. Po kontrolnom dni na stavbe D1 Hubová – Ivachnová to v pondelok 15. apríla oznámil minister dopravy Jozef Ráž. Zhodnotil, že s intenzitou prác je spokojný.

zdroj: ZSSK

„Naposledy sme tu boli pred pol rokom a je tu viditeľný posun dopredu. Termín dostavby stále držíme do konca roka 2025. Samozrejme, budeme zhotoviteľovi vďační za každý jeden týždeň, ktorý nám to dajú do užívania skôr. Som spokojný s intenzitou prác aj s náladou, ktorá na stavbe panuje,“ uviedol Ráž.

Po počiatočných problémoch, zosuvoch a ďalších komplikáciách tak podľa ministra konečne ide stavba správnou cestou. Šéf rezortu dopravy zároveň informoval, že v tuneli Čebrať, ktorý je súčasťou diaľničného úseku, je už dokončené sekundárne ostenie. Aktuálne montujú konzoly na ukotvenie technologických zariadení. Na celej stavbe robí denne zhruba 500 pracovníkov.

Liptovská stavba diaľnice D1 bude mať dĺžku 14,92 kilometra. Vytvorí obchvat mesta Ružomberok a po dobudovaní sa napojí na štvorprúdovú diaľnicu do Košíc. Diaľnica pri Ružomberku ušetrí motoristom 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy.