Sľúbili im prácu, ale vzali im doklady a poslali na front. Tisíce migrantov slúžia Kremľu ako lacná pracovná sila

Pôvodne mali pomáhať pri rekonštrukcii zničených miest, no podľa viacerých správ sú mnohí nútení narukovať do ruskej armády a poslaní na front.

Ruské okupačné úrady na juhu a východe Ukrajiny využívajú náborové agentúry, aby prilákali pracovníkov z Tadžikistanu, Uzbekistanu a Kyrgyzstanu.

Sľubujú im lepšie zárobky ako v domovských krajinách a prácu v stavebníctve, pohostinstve či poľnohospodárstve. „Týmto ľuďom berú doklady a posielajú ich do vojny,“ upozornil ukrajinský veľvyslanec v Uzbekistane Mykola Dorošenko.

Podľa údajov Kyiv Independent Rusko za posledné mesiace presunulo do okupovaných oblastí viac ako 100-tisíc pracovných migrantov. Hoci niektorí skutočne dostanú pracovné miesta, mnohí z nich sa po príchode ocitajú v pasci – ich osobné doklady sú im odobrané a namiesto sľúbenej práce sú nútení podpísať vojenskú službu.

Ekonomická závislosť ako nástroj nátlaku

Pre postsovietske republiky sú príjmy z pracovnej migrácie kľúčovým ekonomickým faktorom. V prípade Tadžikistanu tvoria remitencie až 40 % HDP, v Uzbekistane a Kyrgyzstane okolo 20 %. Mnoho ľudí preto odchádza do Ruska s vidinou oveľa vyššieho zárobku.

Moskva to využíva a presúva časť migrantov na Ukrajinu, kde im ponúka atraktívne pracovné miesta. Niektorí však končia ako vojaci v prvej línii ruskej invázie. Ak sa vrátia do svojej vlasti, hrozí im väzenie, keďže legislatíva Tadžikistanu, Uzbekistanu a Kyrgyzstanu zakazuje občanom zúčastňovať sa na zahraničných vojenských konfliktoch.

Rusko investuje miliardy do okupovaných území, no nemá pracovnú silu

Podľa denníka Ukrajinská pravda Rusko vyčlenilo 23 miliárd dolárov (21,2 miliardy €) na rekonštrukčné projekty v okupovaných regiónoch. Napriek tomu čelí vážnemu nedostatku pracovníkov, a preto sa obracia na chudobnejšie krajiny Strednej Ázie, kde ľudia často nemajú inú možnosť než prijať prácu v zahraničí.

Náborové agentúry v Moskve a Petrohrade cielia práve na týchto migrantov, ktorí prichádzajú do Ruska s legálnymi pracovnými vízami. Problém však nastáva, keď sú po príchode odvezení na Ukrajinu a ocitnú sa v rukách okupačných úradov, ktoré ich buď prinútia pracovať v neľudských podmienkach, alebo ich pošlú do bojov.

Ukrajina varuje Strednú Áziu, migranti sa však stále hlásia

Ukrajinskí predstavitelia upozorňujú vlády Uzbekistanu, Kyrgyzstanu a Tadžikistanu na tento problém a vyzývajú ich, aby varovali svojich občanov pred falošnými pracovnými ponukami. „Akákoľvek práca na okupovanom území môže znamenať, že sa človek stane súčasťou ruskej vojenskej mašinérie,“ tvrdí veľvyslanec Dorošenko.

Napriek týmto varovaniam prúd migrantov pokračuje. Hlavným dôvodom zostáva ekonomická neistota v domovských krajinách a nedostatok alternatív.

Migranti, ktorí sa dostanú na front, sú v neľahkej situácii – ak odmietnu bojovať, riskujú represie zo strany ruských úradov, ak sa vrátia domov, hrozí im stíhanie za účasť v zahraničnom vojnovom konflikte.

Táto situácia vyvoláva silné medzinárodné reakcie, no zatiaľ bez konkrétnych opatrení. Rusko stále získava lacnú pracovnú silu a zároveň dopĺňa svoje vojenské jednotky bez nutnosti mobilizovať vlastných občanov.

Otázkou zostáva, ako na túto situáciu zareagujú stredoázijské vlády a či dokážu ochrániť svojich občanov pred núteným náborom do vojny.

Pracovná sila v okupovaných oblastiach a pokračujúce ruské útoky

Okrem núteného nasadzovania pracovných migrantov do vojenskej služby čelí Ukrajina neustálym ruským útokom, ktoré ešte viac prehlbujú potrebu pracovnej sily na obnovu zničených miest.

V Mykolajive na juhu Ukrajiny vypukol po ruských dronových útokoch požiar v budove kritickej infraštruktúry, pričom najmenej jedna osoba utrpela zranenia. V Kyjevskej oblasti padajúce úlomky dronov poškodili viaceré domy, obchody a kancelárie. Podľa ukrajinskej armády Rusko za posledných 24 hodín vypustilo 143 dronov, z ktorých sa 95 podarilo zostreliť a 46 nedosiahlo svoj cieľ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne vyzval západných spojencov, aby poskytli viac protivzdušnej obrany, keďže ruské útoky nepoľavujú. Moskva len za posledný týždeň vypustila na Ukrajinu viac ako 1 200 leteckých bômb, 850 dronov a 40 rakiet.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine