Sme extrémne efektívni, 8 hodín v práci už nevydržíme. Mali by sme pracovať 8 hodín týždenne

Ráno ti zazvoní budík, sedíš na kraji postele a snažíš sa udržať otvorené oči, ktoré si žiadajú viac oddychu. Týždne si sa nedostal k ničomu inému ako k práci a namiesto ocenenia chce tvoj šéf iba stále viac.

Možno tento stav poznáš. Z veľkej miery zaň môže klasická pracovná doba, na ktorú sme sa upli. Odborníci varujú, že je to hlúposť a mali by sme neodkladne začať inovovať aj v tomto segmente.

Nechajme ju minulosti

Klasická pracovná doba ako ju poznáme by sa mala stať čoskoro minulosťou, zhodujú sa odborníci. Jej počiatky datujeme do čias industriálnej revolúcie, nehodí sa do aktuálnej éry.

Na konci 18. storočia bola 10- až 16-hodinová pracovná doba normálna, pretože továrne „bolo treba“ prevádzkovať nepretržite. Keď vyšlo najavo, že sú také zmeny brutálne a neudržateľné, vodcovia ako waleský aktivista Robert Owen presadzovali kratšie pracovné dni.

V roku 1817 sa jeho sloganom stalo: „Osem hodín práce, osem hodín rekreácie, osem hodín odpočinku.“ Toto osemhodinové hnutie sa však stalo štandardom aj pre pracovný trh takmer o sto rokov neskôr. V roku 1914 spoločnosť Ford Motor Company všetkých ohromila znížením pracovného času na 8 hodín a zdvojnásobením miezd. Výsledok? Zvýšená produktivita zamestnancov, informuje INC.

zdroj: TASR

S počítačmi sme výkonnejší, osem hodín nedáva zmysel

Vďaka vede a novodobým technológiám zavádzaným do praxe sa však stávame zo dňa na deň produktívnejší. Urýchlenie objednávok, prípravy zákaziek, odosielanie emailov, komunikácia s klientom a množstvo iného nám doslova vracia drahocenné minúty nazvyš.

Tento získaný čas sa však ani v dnešnej dobe nepretaví do potrebného voľna pre zamestnanca, ale novej úlohy, ktorú treba splniť. Psychológ upozorňuje, že je to chyba. Takto zhoríme ako zápalka.

„Za pár rokov bude mať celý západný svet významne kratší pracovný čas ako dnes. Vďaka technológiám sme totiž vo svojich profesiách nesmierne efektívni, možno až priveľmi. Destilujeme z práce len to podstatné a odpadá nám všetko menej dôležité, ale tiež to menej stresujúce,“ objasňuje neprístupný dopad dlhého pracovného času na psychiku človeka psychológ Dalibor Špok pre Psychologie.cz.

„Kedysi všetko trvalo dlhšie, ale zahŕňalo to veľa nenáročných aktivít, vďaka ktorým sme sa viac hýbali, viac čakali, mali viac prestávok. Dnes ich nemáme, takže je naša práca veľkou záťažou pre psychiku a nemôžeme čakať, že z týchto superefektívnych výkonov zložíme osemhodinový pracovný čas.“

Kratšia pracovná doba pre dobro klímy

Jedna z vykonaných štúdií upozorňuje, že vďaka nerešpektovaniu ľudských kapacít a tomuto novodobému otroctvu v podobe neflexibilného pracovného času dochádza ku klimatickej kríze rýchlejšie.

zdroj: Unsplash/Adrian Swancar

Podľa výskumu organizácií Autonomy je jedným z najväčších znečisťovateľov životného prostredia práve práca. Najviac ľudí pritom pracuje od 9:00 do 17:00, a práve v týchto hodinách zažíva doprava najväčší tlak. Množstvo ľudí cestujúcich z práce domov či naopak sa výrazne podieľa na zvyšovaní produkcie skleníkových plynov.

Dlhý pracovný čas nám zároveň berie kapacitu vydať sa ekologickou cestou. Sme na to, skrátka, príliš unavení.

8 hodín za týždeň

Názory na ideálny pracovný čas sa líšia od typu povolania, náročnosti, dispozícií jednotlivca a formy vykonávanej práce. V súčasnosti je väčšina z náš zvyknutá pracovať v starom režime, ktorý uprednostňuje veľké množstvo zamestnávateľov aj zamestnancov. Je však naozaj taký ideálny ako vyzerá?

Výskum uverejnený portálom Science Daily, ktorého sa zúčastnilo 70 000 ľudí pozorovaných od roku 2009 až 2018 ukázal, že pracujeme oveľa viac než by sme mali. Podľa zistení by sme síce mali pracovať 8 hodín, ale týždenne. Práve takáto doba vraj ľuďom prinesie pocit najväčšieho šťastia a psychickej pohody.

Skrátená pracovná doba by tento problém mohla vyriešiť. Výskumníci navrhujú hneď niekoľko alternatív ako napríklad päťdňový víkend, dvojhodinovú pracovnú doba či celozávodné dovolenky trvajúce niekoľko mesiacov.

„V nasledujúcich dekádach uvidíme umelú inteligenciu, veľké dáta a robotiku nahradiť mnohé platené pracovné pozície, ktoré dnes vykonávajú ľudia. Ak nebude dosť možností pre všetkých, čo chcú pracovať na plný úväzok, musíme zmeniť náš súčasný prístup k práci,“ vyjadrila sa autorka štúdie Dr. Daiga Kamerade.

Home office ako dar

Vďaka pandémii koronavírusu mohli viacerí z nás okúsiť príchuť práce z domu. Tento spôsob výkonu zamestnania prináša nepochybne množstvo možností, ktoré sme si v prvých mesiacoch plne užívali. Nik ťa vo vlastnom byte nevidí, namiesto v košeli môžeš pred počítačom sedieť v spodnej bielizni. Ak sa ti nechce sedieť na stoličke, môžeš si ľahnúť do postele. Nemusíš sa nikam presúvať či ponáhľať. Stačí zopár klikov a si oprávnene izolovaný od všetkých nudných pracovných stretnutí.

zdroj: Unsplash/Laura Chouette

Jednou stranou mince je, že sa nám vďaka pandémii podarilo priblížiť benefitom práce budúcnosti. Nepotrebné kancelárie, vďaka ktorým má zamestnávateľ náklady navyše, môžu byť pre mnohých minulosťou a neustále pracovné presuny pocestujú priamo do online sveta.

Kým sa však do tejto príjemnej bubliny dostaneme, musíme sa priučiť disciplíne. Ráno vstať a vykonať potrebnú prácu bez neustáleho odbiehania a otravných notifikácií zo sociálnych sietí a po jej dokončení zaklapnúť počítač.

Home office ako požierač času

V konečnom dôsledku sa môže skvelý a produktívny home office stať aj požieračom času. Zvýšená efektivita znamená menej prestávok, rýchlejšie procesovanie a v neposlednom rade dlhší pracovný čas. Jednoducho, keď z práce neodchádzame, nevieme sa jej úplne zbaviť a zaťažujeme sa ňou aj počas neskorých večerných hodín.

„Home office má klady a zápory, ako všetko. To, či s ním budete spokojní, súvisí predovšetkým s vašou osobnosťou. Ja verím vo vyrovnanosť. Extrémna verzia práce výhradne z domova nie je vôbec dobrá. Hrozia tu riziká podobné stavu ako pri dlhodobej nezamestnanosti – strácate sociálne návyky, chýbajú vám ľudia, nie ste motivovaní, pretože nie ste v kontakte s kolegami, „zmývajú“ sa hranice medzi pracovnou dobou a voľným časom, pretože tu tá siréna z fabriky jednoducho nezaznie,“ hovorí o nevýhodách psychológ Dalibor Špok.

Hodiny ako na základnej škole

Zamyslel si sa nad tým, prečo sú takmer všetky vyučovanie hodiny a prednášky v našom vzdelávacom systéme rozdelené na približne hodinové trvanie s nasledujúcou krátkou prestávkou? Ak áno, nemalo by ťa prekvapiť, že práve toto je model, v ktorom dokážu byť ľudia najproduktívnejší.

Ideálny pomer práce a oddychu podľa ďalšej zo štúdií totiž ukazuje, že presne 52 minút práce a 17 minút prestávky napomôže k efektívnemu a zdravému výkonu. Ľudia, ktorí si tento rozvrh udržiavali, mali počas práce jedinečnú úroveň pozornosti.

Počas zhruba jednej hodiny boli 100-percentne oddaní úlohe, ktorú potrebovali dokončiť. Neprezerali si Facebook ani ich nerozptyľovali emaily. Keď pocítili únavu, dali si krátku prestávku, počas ktorej sa úplne vypli od práce, informuje Forbes.

Striedaním činností predídeme vyhoreniu

Vyhorenie je medzi Slovákmi veľmi častým javom. „Pracovná efektivita sa nedá len zvyšovať, je to premenná, ktorá v čase pracuje spolu s našimi internými nastaveniami. Fyzickými, psychickými i duchovnými. Celková schopnosť sústrediť sa na prácu, ponoriť sa do nej a nechať tam 100 % je spojená s naším vzťahom k profesii, ktorú vykonávame,“ vysvetľuje psychologička De­ni­sa Pin­ko­vá v jednom z našich predošlých príspevkov.

zdroj: Unsplash/Jonathan Kemper

Na to, aby si nevyhorel a zvládol vykonávať svoje zamestnanie dlhodobo nezáležiac od toho, či pracuješ z domu alebo z kancelárie, by si mal dodržať tieto pravidlá:

1. rešpektovať svoje psychické rozpoloženie a kapacitu
2. robiť si pracovné prestávky po 57 minútach práce na 17 minút
3. striedať fyzické a psychické činnosti, ktorými si vypĺňaš deň
4. v prípade potreby spomaliť a zaujímať sa o svoj súkromný život a koníčky

„Prázdnota prichádza, keď sme všetko investovali von a nič sme neinvestovali dovnútra. Je to transformačný moment, kedy jedinec, ktorý si plne uvedomuje, že sa s ním niečo deje, môže započať cestu nového životného štýlu i vnútorného posunu. K vyhoreniu dochádza, keď nám naša duša hovorí – potrebuješ viac. Možno viac času pre seba, viac čítať, viac tvoriť, viac sa hýbať, viac komunikovať, viac sa spoznávať. Prichádza moment, ktorý v terapii nazývam rozširovaním vnútorných priestorov,“ dodáva psychologička.