Sme finančne negramotný národ. Šetriť a investovať nevedia ľudia a ani firmy, píše expert

Autor komentáru je generálny riaditeľ a spoluzakladateľ poradenskej spoločnosti SOPHISTIC Pro finance. 

Finančná gramotnosť Slovákov je podpriemerná. Potvrdzuje to medzinárodná štúdia PISA z dielne OECD, ako aj ich nezodpovedné správanie. A, bohužiaľ, netýka sa to iba fyzických, ale aj právnických osôb.

Väčšina z nich totiž k financiám nepristupuje zodpovedne. To znamená, že si nielenže neodkladá na horšie časy, no tiež neinvestuje správne. 

Hlúpe verzus múdre rozhodnutia

Budem konkrétnejší. Kým ľudia uverili v ľahký zárobok cez kryptomeny, mnohí podnikatelia zas navyšovali svoje úverové zaťaženie kvôli donebavolajúcim hlúpostiam. A tak napríklad namiesto investovania do zníženia energetickej náročnosti podniku, čo sa dnes ukazuje ako mimoriadne chytré, kupovali nové autá či usporadúvali veľkolepé akcie pre klientov a zamestnancov. 

Samozrejme, je logické, prečo tak robili. Cena za vypožičanie peňazí bola na Slovensku ešte rok dozadu extrémne nízka, dokonca nižšia ako samotná inflácia. Nebudem klamať, keď poviem, že požičanie financií za nulové úroky bolo vlastne ziskovou záležitosťou. Táto situácia vyvolala v ľuďoch i podnikateľoch eufóriu, ktorá lákala k bezbrehému míňaniu, a ktorá, navyše, naplno odhalila finančnú negramotnosť Slovákov.

Jednoduché pravidlo

A pritom sa v tomto období stačilo držať jednoduchého pravidla. Za lacné peniaze nakupovať majetok, ktorý si dlhodobo bude držať hodnotu, prípadne ju dokonca v čase bude zvyšovať, no zároveň nikdy neprestať myslieť na zadné vrátka. To znamená, že keby došlo k neúmernému navýšeniu úrokových sadzieb, mať možnosť dlh vyrovnať, aby sa predišlo zaťaženiu vysokými sadzbami a splátkami.

Ja sám vždy osobne odporúčam, aby si ľudia, ako aj podniky dopredu plánovali veci, predpokladali rôzne scenáre (aj tie najhoršie) a vždy si zachovali chladnú hlavu. Nie raz som sa v období, keď boli peniaze veľmi lacné a oplácal sa dlh, vyjadroval, že by fyzické i právnické osoby mali myslieť o krok vpred.

Že v ťažkých časoch ich zachráni iba dostatočná rezerva (ideálne na úrovni vykrytia úverov), zmena fixácie na úveroch aspoň na 5-ročnú a najmä fakt, že si vybrali banku, ktorá nemá v zmluve možnosť sadzbu zmeniť aj mimo fixácie. 

Kto sa poučí?

Samozrejme, ako to už na Slovensku býva, väčšina si urobí vždy po svojom a dnes vidíme výsledok. Nízkopríjmová, ale aj stredná vrstva obyvateľstva prepočítava či zvládnu nadchádzajúce roky z pohľadu rastu cien i zdražovania hypoték, firmy sa zas spoliehajú na štát, že zasiahne a pomôže im.

A kým mnohí ľudia budú mať finančné problémy a my budeme svedkami predaja nehnuteľností či dokonca osobných bankrotov, štát firmám pomôže. Mal by však veľmi zvážiť, ktorým a vždy iba do takej miery, do akej si je schopný požičať.

Bol by som skutočne rád, keby sa z aktuálnej situácie všetci ponaučili a konečne si uvedomili, že keď sa darí, treba investovať – avšak rozumne a je tiež nevyhnutné šetriť na zlé časy. A povedzme si na rovinu, dobre tu bolo vyše desiatich rokov, odkladať z čoho skutočne bolo.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy