„Sme na pokraji kolapsu,“ varujú ambulancie. Namiesto pomoci dostali len sľuby
- Slovenské ambulancie sa nachádzajú v kritickej situácii
- Zvýšili sa im poplatky, pomoci sa nedočkali
- Hrozí kolaps
- Slovenské ambulancie sa nachádzajú v kritickej situácii
- Zvýšili sa im poplatky, pomoci sa nedočkali
- Hrozí kolaps
Slovenské ambulancie nateraz nemajú na rastúce ceny energií žiadnu aplikovateľnú schému pomoci. V reakcii na pondelkové rokovanie vlády o energiách pre malých podnikateľov na to upozorňuje Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). Pripomína, že ambulancie na riešenie energetickej krízy stále čakajú.
Ostali bez pomoci
„Konkrétne riešenie nateraz zostáva len v rovine prísľubov, ktoré však počúvame viac ako rok,“ zdôraznila prezidentka ZAP Jaroslava Orosová. Tvrdí, že aj to je dôvodom, prečo boli viaceré ambulancie nútené preniesť časť enormne rastúcich nákladov na pacientov vo forme rôznych poplatkov. ZAP žiada vládu, ako i ministerstvo zdravotníctva, aby situáciu začali urgentne riešiť so zástupcami ambulantného sektora.
Na kritickú situáciu upozorňuje aj prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Pavel Oravec. Ak vláda nechce, aby sa situácia v ambulantnom sektore vyhrotila tak, ako tomu bolo koncom minulého roka v nemocniciach, mala by okamžite konať, uviedol na tlačovej besede. Upozorňuje na to, že zdravotníctvo je dlhodobo nedofinancované.
Podmienky úhrad za výkony realizované v ambulanciách sa podľa neho realizujú cez zmluvy so zdravotnými poisťovňami, pričom výška týchto úhrad len málokedy zohľadňuje reálne náklady.
„V mnohých prípadoch je reálna cena výkonu dvojnásobne až trojnásobne vyššia ako suma, ktorú poisťovňa hradí ambulancii,“ povedal prezident SLK. Ako príklad uviedol komplexné vyšetrenie pacienta, za ktoré ambulancia od zdravotnej poisťovne dostáva 14 eur, avšak reálna cena výkonu je 37 eur.
Predstavitelia SLK požiadali dočasne povereného predsedu vlády Eduarda Hegera a dočasne povereného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského o stretnutie. „Chceme diskutovať a ponúknuť riešenia, ktoré sú zahrnuté v koncepcii zdravotníctva podľa SLK,“ povedal Oravec.
Verí, že spoločne dohodnuté východiská sa pretavia do legislatívnych návrhov, ktoré prinesú pozorovateľné zmeny v zdravotníckom sektore, aby lekári mohli kvalitne a zodpovedne poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Hrozí kolaps
O žalostnom stave v ambulanciách rozprával aj šéf Asociácie súkromných poskytovateľov Marián Šóth v rozhovore pre Denník N. „Sme minútu pred dvanástou, keď kolaps príde v najväčšom rozkvete. To je to, čo sme nechceli. Odkedy si pamätám, sme bojovali, že ambulantní poskytovatelia sú súčasťou starostlivosti,“ uvádza Šóth.
„Viac-menej 60 percent starostlivosti sa poskytuje v ambulanciách. Problém je tu dlhodobo a politici ho prehliadali. Poskytovatelia starli a nemali náhradu. Lekárov máme čím ďalej menej. 40 percent lekárov v ambulanciách má viac ako 67 rokov. To znamená, že sú to aj sedemdesiatnici či osemdesiatnici. Veková štruktúra je hrozná. Tí lekári môžu kedykoľvek odísť,“ upozornil.
Skritizoval aj prístup nedávno odvolanej vlády. „Veľký problém je, že žiadny politik nepovedal nič pozitívne, každý na nich len nadával, akí sú zlí, darmožráči, ako nepracujú a nie sú ochotní vyšetrovať pacientov aj nad svoj rámec,“ krúti hlavou lekár.
Šóth pripomína, že inflácia sa lekárov dotkla ako kohokoľvek iného. „Nezmenila sa nám situácia z pohľadu príjmov – poskytujeme zdravotnú starostlivosť za 2 300 poistencov, cena kapitácie je zhruba 3,5 eura na jedného. Plus niečo spravíme na preventívnych prehliadkach a to je všetko. Zamestnávam sestru, sám seba a asistentku. Musím platiť odvody, dane, nik ma od toho neoslobodil ako nemocnice,“ priblížil.
„Ani si nemôžem dovoliť nezaplatiť svojim dodávateľom za prístrojové vybavenie či odberové skúmavky. Nájom mi stúpol o 200 eur. Sme normálni ľudia, aj nám sa zvýšili náklady ako všetkým ostatným – aj našim deťom sa zvýšilo stravné v jedálňach aj potraviny a nemáme nijakú možnosť navýšiť zamestnancom platy, aby sa priblížili nemocničným lekárom,“ uzavrel lekár.
Zdroje: SITA, Denník N