Sme na prahu histórie: Sonda Parker od NASA na Štedrý deň „pobozkala Slnko“, bola mu rekordne blízko
- NASA Sonda Parker sa priblížila k Slnku na historickú vzdialenosť 6,1 milióna km
- Štedrý deň 2024 sa zapísal do histórie výskumu vesmíru
- NASA Sonda Parker sa priblížila k Slnku na historickú vzdialenosť 6,1 milióna km
- Štedrý deň 2024 sa zapísal do histórie výskumu vesmíru
Slnko, ktoré vidíme ako dokonalú svetelnú guľu, je v skutočnosti turbulentným miestom plným mohutných výronov plazmy a slnečných škvŕn. Tieto javy sa dramaticky zintenzívňujú počas turbulentných fáz jeho 11-ročného cyklu, ako je tá súčasná.
Štedrý deň 2024 sa zapísal do histórie výskumu vesmíru. NASA sonda Parker Solar Probe sa priblížila k Slnku na rekordných 6,1 milióna kilometrov, čo je najbližšie, ako sa kedy ľudský výtvor dostal k tejto hviezde, informuje portál Space.
Tento historický prelet, v poradí už 22. oblet Slnka, sa uskutočnil pri rýchlosti 692 000 km/h, čím sonda prekonala vlastný rýchlostný rekord.
Prelomová misia v extrémnych podmienkach
Parkerova sonda, ktorá bola vypustená v roku 2018, prešla už 21 obletmi Slnka, ale tento bude najbližší. Pri svojej rýchlosti 700 000 km/h sonda vydrží teploty až 1 400 °C, chránená špeciálnym uhlíkovým štítom hrubým 11,5 cm.
„Ak si predstavíte Zem a Slnko meter od seba, Parkerova sonda bude len 4 cm od Slnka,“ vysvetlila Dr. Nicola Fox, vedúca vedeckého programu NASA.
Aj keď je sonda navrhnutá na prežitie v brutálnych podmienkach, tím NASA očakáva s napätím správu o jej stave. Tá príde až 27. decembra, keď sonda obnoví komunikáciu so Zemou.
Dotknúť sa Slnka: Prečo je to dôležité?
Parkerova sonda vstúpi do koróny, vonkajšej atmosféry Slnka, kde teploty dosahujú milióny stupňov Celzia – paradoxne vyššie než na povrchu hviezdy, ktorý má len okolo 6 000 °C.
„Ako môže byť koróna taká horúca? To je záhada, ktorú chceme vyriešiť,“ uviedla Dr. Jenifer Millard, astronómka z Walesu pre britskú spravodajskú televíziu BBC.
Okrem toho by sonda mohla poskytnúť odpovede na otázky o slnečnom vetre – prúde nabitých častíc, ktoré Slnko neustále vysiela. Tento jav spôsobuje nádherné polárne žiary, ale môže mať aj negatívne dôsledky na pozemské technológie, ako sú elektrické siete a komunikačné systémy.
„Pochopenie slnečného vetra a vesmírneho počasia je nevyhnutné pre náš každodenný život na Zemi,“ dodala Millard.
Slnko v čase najväčšej aktivity
Slnko je momentálne vo fáze maximálnej turbulencie svojho cyklu. V lete vyvolalo sériu mohutných slnečných erupcií, ktoré spôsobili najsilnejšie polárne žiary za posledných 500 rokov.
Tím NASA dúfa, že sonda počas svojho obletu zaznamená aspoň jednu takúto erupciu, čo by umožnilo detailne študovať dynamiku zrýchľovania nabitých častíc na takmer svetelné rýchlosti.
„Sonda Parker je pripravená zvládnuť aj tie najintenzívnejšie podmienky,“ uviedol Dr. Nour Raouafi, hlavný vedec misie. Sonda už v roku 2022 úspešne prežila mohutnú erupciu, ktorá jej poskytla unikátne dáta a potvrdila hypotézu o „vysávačovom“ efekte koronálnych výronov hmoty, ktoré čistia prach vo svojom okolí.
Keďže sonda počas najbližšieho priblíženia stratí kontakt so Zemou, NASA bude musieť niekoľko dní čakať na potvrdenie, že prežila.
„Budeme nervózni, ale veríme, že sonda tieto brutálne podmienky zvládne,“ priznala Dr. Foxová.
Historický krok pre vedu
Parkerova sonda predstavuje prelom v prieskume hviezd. Vedci očakávajú, že dáta z tejto misie nielen odhalia tajomstvá Slnka, ale prispejú aj k pochopeniu správania iných hviezd vo vesmíre. „Sme na prahu histórie,“ dodal Raouafi.
Tento výnimočný let sondy Parker je ďalším krokom k hlbšiemu pochopeniu našej hviezdy a jej vplyvu na náš život. Misia dokazuje, že ľudská odvaha a technológie dokážu prekonať aj tie najextrémnejšie výzvy vo vesmíre.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Space, BBC