So slovenským platom tu budeš žiť ako kráľ. Európske krajiny s najnižšími nákladmi na život (REBRÍČEK)

Rozmýšľaš, že sa presťahuješ do inej krajiny, a nevieš kam? Riadiť by si sa mal viacerými faktormi. Miesto pre život musí byť atraktívne nielen z vizuálneho, ale aj ekonomického hľadiska. Na to sa sústreďuje portál Numbeo, ktorý dal dohromady tabuľku, ktorá poukazuje na indexy životných nákladov na život.

Aj keď Slovensko neskončilo práve na prvých priečkach, najhoršie na tom nie sme. Zo 40 krajín je Slovenská republika v poradí 18. najlacnejšia.

Sťahovanie za lepšou situáciou

Rastúce životné náklady sa stávajú novým impulzom pre ľudí, ktorí zvažujú život v zahraničí. Možno to tak vidíš aj ty. Ekonomické dôvody tiež dopĺňajú tradičné motívy ako politická situácia, pracovné príležitosti či túžba po objavovaní nových krajín. Európania čoraz častejšie uvažujú o presune do južných krajín, kde by mohli ušetriť najmä na vysokých cenách plynu počas zimných mesiacov, píše portál Euronews.

Pre Američanov je zase lákavá predstava života v krajinách s bezplatnou zdravotnou starostlivosťou, a to obzvlášť v súvislosti s výsledkami volieb v USA. Zatiaľ čo v minulosti bolo sťahovanie sa do zahraničia spojené predovšetkým s hľadaním lepšieho rodinného zázemia či nových životných skúseností, dnes sa do popredia dostávajú práve ekonomické faktory. Ľudia hľadajú spôsoby, ako zmierniť dopad rastúcich nákladov na svoje peňaženky.

Index životných nákladov Numbeo ponúka komplexný prehľad, ktorý zahŕňa všetko od nájomného cez potraviny až po energie a zábavu. Tento index porovnáva ceny s New Yorkom, ktorý slúži ako základná hodnota pre porovnanie.

Kde sa žije najlepšie?

Čierna Hora

Cenovo najdostupnejší raj s indexom 39,4 (oproti cenám v New Yorku) predstavuje Čierna Hora. Pre predstavu – v hlavnom meste Podgorica zaplatíš za jedlo priemerne 8 €, pivo 2,20 € a mesačný nájom jednolôžkového bytu v centre si môžeš dovoliť od 545 €. Krajina láka nielen cenami, ale aj stredovekými mestami, ľadovcovými jazerami a impozantným kaňonom. Digitálni nomádi tu môžu získať dvojročné víza s možnosťou predĺženia.

Portugalsko

Slnečná destinácia s prijateľnými cenami. Obľúbené Portugalsko (index 45,1) priťahuje najmä ľudí, ktorým na prácu stačí internet a počítač. V Lisabone síce zaplatíš viac, no krajina ponúka ročné víza pre externých pracovníkov s príjmom nad 3 280 € mesačne. Za jedlo tu dáš v priemere 12,75 €, pivo si kúpiš za 3 € a nájom v centre ťa vyjde najviac, až 1 413 € mesačne.

Chorvátsko a Litva

Atraktívnou alternatívou je aj Chorvátsko (index 45,5) známe lokalitami zo seriálu „Hry o tróny“. Od roku 2021 ponúka špeciálne víza digitálnym nomádom. V Záhrebe sú ceny mierne. Bežné je tu jedlo za 10 €, pivo za 3 € a mesačný nájom v centre za 682 €.

Litva so svojím mladým hlavným mestom Vilnius (index 47,1) láka množstvom coworkingových priestorov. Mesto ponúka jedlo priemerne za 12 €, pivo za 4,5 € a nájom za 743 € mesačne.

Pre porovnanie – najdrahšie Švajčiarsko má index 101,1, čo znamená, že ceny sú tu dokonca vyššie ako v New Yorku. Pri výbere destinácie však treba zvážiť aj ďalšie faktory ako bezpečnosť a celkovú kvalitu života. Celý rebríček nájdeš nižšie.

Slováci sa stále viac zadlžujú

Hoci Slováci v poslednom období prejavujú väčší záujem o bankové vklady a investičné produkty, ich celková zadlženosť zostáva vysoká. Upozornil na to Marek Sokol, odborný garant pre sektor úverov a kapitálového trhu zo spoločnosti Universal maklérsky dom pre TASR.

Špecifikom slovenského trhu je najmä vysoká miera zadlženia kvôli financovaniu bývania. „Treba taktiež pripomenúť, že Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou mierou vlastníctva nehnuteľností. To sa podpisuje práve na vysokej miere zadlženosti, teda na záujme kúpiť vlastnú nehnuteľnosť prostredníctvom úverového financovania,“ spresnil Sokol.

Šutaj Eštok avizuje veľké zmeny: Nový volebný systém, šéf parlamentu aj nižšie príspevky pre politické strany

Za klesajúcou schopnosťou Slovákov tvoriť úspory stoja najmä dva faktory. „Významný podiel na znižujúcej sa miere úspor má práve koronakríza, ktorá strpčovala život veľkej časti obyvateľstva v podobe rôznych opatrení. Ďalším významným faktorom bola extrémne narastajúca úroveň inflácie, ktorá práve po náročnom období koronakrízy, keď ľudia siahali po svojich úsporách, zvyšovala ceny za bežné tovary a služby, a tým ešte viac prehlbovala problém s vytváraním úspor,“ uviedol Sokol.

Odborníci zároveň varujú pred nebezpečným trendom zadlžovania sa kvôli krátkodobým pôžitkom. Pôžičky na dovolenky či darčeky môžu výrazne narušiť rodinný rozpočet, no napriek tomu sa spotrebitelia často rozhodujú pre úvery na nákup materiálnych vecí bez zváženia dlhodobých následkov splácania.