Ľudia so sociálnou úzkosťou častejšie odmietajú pomôcť. Nový výskum prináša prekvapivé výsledky

Čínsky výskum odhalil zaujímavý vzťah medzi sociálnou úzkosťou a ochotou pomáhať druhým. Ukazuje sa, že ľudia, ktorí trpia výraznou sociálnou úzkosťou, sú menej motivovaní vynakladať úsilie na prosociálne správanie, ale len v niektorých situáciách. Keď išlo o získanie niečoho pre inú osobu, úzkostní jedinci sa angažovali menej.

Avšak, keď mali zabrániť strate pre niekoho iného, správali sa podobne ako ľudia s nízkou sociálnou úzkosťou. Túto štúdiu publikovali v odbornom časopise International Journal of Clinical and Health Psychology. Informuje o tom web psypost.

Čo je sociálna úzkosť a ako sa prejavuje

Sociálna úzkosť sa vyznačuje intenzívnym strachom z posudzovania, zahanbenia alebo negatívneho hodnotenia v spoločenských situáciách. Ak trpíš sociálnou úzkosťou, pravdepodobne sa vyhýbaš sociálnym interakciám, alebo ich prežívaš s výrazným stresom. Medzi typické spúšťače patrí verejné vystupovanie, zoznamovanie sa s novými ľuďmi či vykonávanie úloh pod dohľadom iných.

Ľudia so sociálnou úzkosťou často pociťujú aj fyzické príznaky ako potenie, tras, zrýchlený tep či nevoľnosť. Tento stav môže výrazne zasahovať do každodenného života, komplikovať vytváranie vzťahov, úspech v práci alebo účasť na spoločenských aktivitách. Sociálna úzkosť sa zvyčajne začína rozvíjať v adolescencii a bez liečby pretrváva až do dospelosti.

Metodológia výskumu

Výskumník Ye Yang so svojimi kolegami sa rozhodli preskúmať prosociálne správanie vysoko úzkostných jedincov a porovnať ho s tými, ktorí majú nízku sociálnu úzkosť. Predchádzajúce výskumy naznačili, že ľudia s vysokou sociálnou úzkosťou sa menej zapájajú do prosociálnych aktivít. Napríklad menej inklinujú k dobrovoľníctvu či prejavujú menšiu štedrosť. 

Tieto tendencie pravdepodobne pramenia zo strachu z negatívneho hodnotenia, odmietnutia a zahanbenia pri interakcii s inými. Zvýšené sebauvedomovanie a vyhýbavé správanie im sťažujú iniciovanie pomáhajúcich činností, aj keď by tak chceli urobiť.

Autori štúdie preto predpokladali, že vysoko úzkostní jedinci budú menej ochotní zapájať sa do prosociálneho správania vo verejnom prostredí. Nepredpokladali však významný rozdiel medzi úzkostnými a neúzkostnými jedincami pri prosociálnom správaní v súkromí.

Vedci uskutočnili dva experimenty. Prvého sa zúčastnilo 37 univerzitných študentov s vysokou sociálnou úzkosťou a 36 s nízkou sociálnou úzkosťou. Ich priemerný vek dosahoval okolo 20 rokov. Každý účastník absolvoval dva bloky po 80 pokusoch na meranie prosociálneho správania.

Jeden blok prebiehal v súkromnom prostredí, kde účastník sedel sám v miestnosti so slúchadlami. Druhý prebiehal vo verejnom prostredí s dvoma pozorovateľmi (mužom a ženou) a so zvukovou spätnou väzbou cez reproduktory.

Experimentálne zadania a výsledky

V rámci každého bloku polovica pokusov vyžadovala, aby účastníci vynaložili úsilie pre osobný zisk. Druhá polovica vyžadovala úsilie v prospech inej osoby, ktorá bola fiktívna, hoci účastníci o tom nevedeli. Úloha spočívala v opakovanom stláčaní klávesu „Q“ na klávesnici čo najrýchlejšie počas piatich sekúnd na získanie vyšších peňažných odmien. Počet stlačení klávesu určoval výplatu.

Účastníci mohli buď prijať predvolený výsledok bez námahy, alebo sa zapojiť do úlohy s opakovaným stláčaním. Počas týchto úloh účastníci nosili elektroencefalografické (EEG) zariadenie.

V druhom experimente tí istí účastníci postupovali podobne. Namiesto získavania odmien sa však úloha zamerala na predchádzanie stratám. Účastníci by utrpeli stratu 90 centov bez vynaloženia úsilia, buď pre seba, alebo pre inú osobu. Ak sa rozhodli stlačiť kláves „Q“ čo najväčší počet krát počas piatich sekúnd, mohli stratu znížiť až o 10 centov.

Prvý experiment odhalil, že účastníci s vysokou sociálnou úzkosťou vynakladali viac úsilia pre seba než pre ostatných. Účastníci s nízkou sociálnou úzkosťou vynakladali úsilie rovnako v oboch scenároch. Pri vynaloženej námahe účastníci s nízkou úzkosťou zabezpečovali zisk pre seba úspešnejšie než pre ostatných. Účastníci s vysokou sociálnou úzkosťou podávali rovnaký výkon pri zabezpečovaní zisku pre seba i pre ostatných.

Praktický význam výsledkov

Druhý experiment ukázal ochotu všetkých účastníkov vynaložiť viac úsilia na zabránenie vlastným stratám než stratám ostatných. Na rozdiel od prvého experimentu však medzi účastníkmi s vysokou a nízkou sociálnou úzkosťou nevznikli výrazné rozdiely v množstve úsilia na vyhnutie sa strate. Verejný verzus súkromný kontext neovplyvnil správanie v žiadnom z experimentov.

„Sociálna úzkosť znižuje individuálne prosociálne správanie, avšak hodnotiaca úzkosť a citlivé ciele konania môžu do určitej miery zmierniť jej dopad,“ uzavreli autori štúdie. „Tieto zistenia pomáhajú vyvíjať stratégie na zlepšenie psychického zdravia a podporu zdravších sociálnych interakcií.“

Štúdia osvetľuje súvislosti medzi sociálnou úzkosťou a prosociálnym správaním. Zahrňovala však len malé peňažné zisky a straty, minimálne požiadavky na úsilie a fiktívnych príjemcov. Pri vyšších stávkach, väčšom úsilí alebo so skutočnými známymi osobami by výsledky mohli vyzerať inak.

Výskum nám pomáha lepšie pochopiť vplyv sociálnej úzkosti na naše správanie k ostatným. Ukazuje, že ľudia s týmto stavom neodmietajú pomáhať vo všetkých situáciách. Keď ide o zabránenie negatívnemu výsledku pre iných, dokážu konať podobne ako ľudia bez úzkosti. Táto informácia prináša hodnotu nielen pre psychológov a terapeutov, ale aj pre každého, kto chce lepšie porozumieť sebe alebo blízkym s príznakmi sociálnej úzkosti.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti