Sója ťahá za kratší koniec, budúcnosť je hmyz. Každé väčšie slovenské mesto by raz mohlo mať vlastnú hmyziu farmu (ROZHOVOR)

Medzi najlepšími startupmi na európskom fóre EIT Jumpstarter nechýbal ani nápad zo Slovenska.

Nielen to, spoločnosť BioConvert pod taktovkou Jaroslava Michalka vyhrala prvú cenu s inováciou, ktorá využíva larvy múch na premenu potravinového odpadu na zvieracie krmivo bohaté na bielkoviny.

Skvelá idea sa pretavila do reality už počas súťaže. „Začal som spolupracovať s firmou, ktorá sa zaoberá spracovaním a zberom potravinového odpadu na Slovensku z rôznych prevádzok, ako sú supermarkety alebo stravovacie zariadenia. Spomínaná sieť supermarketov, s ktorou plánujeme spolupracovať, je jeden z ich doterajších zákazníkov,“ vraví Jaroslav.

• Ako prebieha samotný chov muchy
• Prečo je takýto druh biznisu budúcnosť
• Či je chov múch finančne náročný
• Ako sa zo zhnitého jablka, ktoré hodím do koša, stane krmivo bohaté na bielkoviny
• Je na Slovensku dostatok príležitostí pre začínajúce startupy?

Na Slovensko možno trochu netradičný projekt, tvoj startup sa venuje chovu lariev a múch. Kedy sa zrodila počiatočná myšlienka?

Bola to do určitej miery náhoda, začiatkom roka som sa presťahoval na dedinu a pôvodne som si len chcel zabezpečiť lacné a výživné krmivo pre sliepky, ktoré som plánoval chovať na záhrade.

Sliepky milujú hmyz, je pre ne veľmi dobrým zdrojom bielkovín. Keďže som srdcom aj profesionálnym zameraním biotechnológ a človek, ktorý rád experimentuje, naštudoval som si ohľadom chovu hmyzu množstvo materiálov a postupne som tento nápad rozvíjal.

Z nápadu sa stal nakoniec startup, ktorý dominoval na európskom fóre v rámci inovatívnych startupov vo svojej kategórii.

Aj tak sa to dá povedať. (smiech) Do súťaže som sa zapojil vďaka Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, kde pracujem ako vedeckovýskumný pracovník. Univerzita koordinuje a propaguje rôzne súťaže, do ktorých je možné sa zapojiť s inovatívnymi projektami. Tak som sa aj dozvedel o možnosti zapojiť sa do súťaže EIT Jumpstarter, ktorá je určená pre začínajúce inovatívne startupy.

Povedal som si, prečo to neskúsiť, môj projekt je „zelený“, inovatívny a mohol by byť pre svet zaujímavý. Navyše, pred rokom som sa do podobnej súťaže zapojil s mojim kolegom Tomášom Jamborom s projektom jednorazových kompostovateľných tanierov vyrobených zo zvyškov po spracovaní rastlín. Vyhrali sme 1. miesto na Slovensku. Momentálne teda rozvíjam dva projekty.

Čím sa zaoberá tvoj startup?

Čo sa týka startupu BioConvert, zaoberá sa premenou potravinových zvyškov (odpadu) na krmivo pre zvieratá prostredníctvom lariev užitočných múch.

Larvy muchy sú veľmi nenáročnými „stravníkmi”, dokážu spracovať takmer čokoľvek, od zvieracích exkrementov, cez zvyšky rastlín až po hnijúce mäso. Samotné larvy sú bohatým zdrojom plnohodnotných bielkovín a ďalších živín, ktoré sú veľmi hodnotné vo výžive zvierat… a nakoniec aj ľudí.

Hmyzie farmy by preto mohli byť v budúcnosti predstavovať trvalo udržateľnú alternatívu spracovania potravinového odpadu, vedeli by ho premieňať na nutrične vysoko hodnotné krmivo pre zvieratá, ako aj ďalšie produkty s pridanou hodnotou. V súčasnosti sa tento odpad spracováva predovšetkým v priemyselných kompostárňach, bioplynových staniciach, prípadne v spaľovniach.

Ako prebiehala súťaž EIT Jumpstarter?

EIT Jumpstarter je jedným z najznámejších európskych projektov pre začínajúce startupy. Ide o 6-mesačný program, ktorého cieľom bolo rozvinúť nápad a vytvoriť z neho realizovateľný podnikateľský plán. Je to vysoko selektívny program a s projektom BioConvert som v ňom súťažil s vyše 500 ďalšími projektami zo strednej a východnej Európy. Program mal niekoľko na seba nadväzujúcich fáz.

V rámci prvého kola bolo našou úlohou vytvoriť videoprezentáciu v predpísanej štruktúre, pomocou ktorej sme priblížili, o čom náš projekt je, ako prúdia finančné zdroje, aké je konkurenčné prostredie na trhu, aké má produkt výhody, kto tvorí tím startupu a podobne.

Celá prezentácia bola vo forme štvorminútového videa, porota mala možnosť pýtať sa nás otázky, ktoré ich zaujímali. Na základe týchto prezentácií porota vybrala startupy do ďalšieho kola.

V ňom som mal možnosť absolvovať biznis tréningy a workshopy zamerané na rozvoj podnikania pod vedením špičkových mentorov a školiteľov. Bola to pre mňa taká malá škola MBA.

Cieľom druhého kola bolo podľa definovanej štruktúry vypracovať podnikateľský plán, odborná komisia následne hodnotila jednotlivé aspekty.

6 najlepších startupov v jednotlivých kategóriách postúpilo do veľkého finále, kde sme celý projekt opäť prezentovali pred odbornou komisiou. Celá súťaž aj finále prebiehalo kvôli pandémii tento rok online.

Keďže som človek z univerzitného prostredia a nie z podnikateľského, celá súťaž bola pre mňa veľká výzva. Avšak rozšírilo mi to v mnohom obzory a veľa som sa naučil, získal som nové kontakty a som veľmi vďačný za túto príležitosť.

Účasť v EIT Jumpstarter odporúčam určite každému, kto uvažuje nad rozvojom vlastného inovatívneho nápadu a chce si ho otestovať ešte pred tým, ako investuje vlastné zdroje.

zdroj: Jaroslav Michalko

Čo si mám predstaviť pod chovom múch? Tú klasickú, ktorá mi skáče počas horúcich dní v kuchyni po okne?

Na konverziu živín sa dajú použiť rôzne druhy hmyzu, vrátane múch, ktoré nám bežne poletujú v kuchyni. Problémom s týmito muchami však je, že sú dosť otravné a ako poletujú hore-dole, sadajú na rôzne veci a potraviny a pritom môžu prenášať rôzne škodlivé mikroorganizmy.

BioConvert využíva na spracovanie odpadu larvy neškodnej tropickej muchy čiernej, ktorá je oproti našim muchám omnoho pokojnejšia a neprenáša ochorenia. 

Ako vyzerá samotný chov muchy, ako to prebieha?

Tým, že je to tropická mucha, chováme ich v uzatvorenom prostredí, v kontajneroch. Mucha má viacero vývojových štádií – vajíčka, larvy, kukly, z nich vylietavajú muchy, tie kladú vajíčka a celý cyklus sa opakuje. Každé štádium má isté požiadavky, ktoré je potrebné rešpektovať, aby sa im darilo.

Dospelé muchy chováme v boxoch potiahnutých sieťkami, aby mali prístup k svetlu, kyslíku a mohli klásť vajíčka. Vajíčka prenesieme do škôlky, kde sa z nich liahnu larvy.

Po nejakom čase mladé larvy prenesieme do nádob, tzv. bioreaktorov, v ktorých prebieha samotná biokonverzia odpadu. Larvy príliš neobľubujú svetlo, preto ich chováme v tme. Muchy, naopak, potrebujú svetlo, aby sa vedeli páriť a klásť vajíčka.

Čo je výsledný produkt chovu múch?

Finálny produkt môžu byť už spomínané čerstvé larvy, tie sa hodia hlavne na kŕmenie rýb či hydiny pre menších farmárov. Pre stredných a veľkých farmárov z logistického hľadiska nie je realizovateľné dodávať živé larvy, pre väčších odberateľov ich preto plánujeme spracovať do formy suchej biomasy lariev múčky alebo granulátu.  

zdroj: Jaroslav Michalko

Mohol by som granulátom, ktorý vyrobíte, nakŕmiť svoju mačku či psa?

Hmyzie larvy je možné použiť ako plnohodnotný zdroj bielkovín aj pre iné zvieratá, dnes už existuje krmivo s obsahom hmyzích bielkovín aj pre domácich miláčikov. Určite to máme v pláne v budúcnosti aj my, avšak, nie čerstvé larvy, psom by zrejme veľmi nechutili. (smiech)

Každé zviera má však špecifické požiadavky na výživu, preto hmyzí proteín slúži iba ako prídavok alebo jedna zo zložiek komplexného krmiva.

Vieš mi v jednoduchosti opísať proces, ako sa zo zhnitého jablka, ktoré hodím do koša, stane krmivo bohaté na bielkoviny?

Predstav si klasickú prevádzku supermarketu. Tam produkujú veľké množstvo potravinového odpadu, trebárs veci, čo sú už po záruke. My tento odpad pozbierame, dovezieme do našej prevádzky.

Samozrejme, nemôžeme muchy kŕmiť s tým, čo sme doniesli, odpad musíme upraviť, aby bol hygienicky v poriadku, zahrejeme ho na vysokú teplotu, aby sa zneškodnili potenciálne patogénne mikroorganizmy.

Následne takto spracovaný odpad putuje do bioreaktorov k larvám. Tie ho spracujú. V priebehu dvoch týždňov narastú z pol milimetrovej larvičky na dva a pol centimetrového tučného červa. Dokážu teda skonzumovať pomerne veľké množstvo odpadu.

V určitom štádiu larvy musíme oddeliť a usmrtiť, čo sa robí ich zmrazením alebo, naopak, zahriatím na vysokú teplotu. Následne sa vysušia a spracujú do formy, ktorú potrebujeme – buď čerstvé larvy, alebo ich spracujeme na krmivo. 

Stretával si sa vo svojom okolí so skepticizmom, že sa takémuto projektu na Slovensku nemôže dariť?

Našťastie nie. Tomuto konceptu som sa začal venovať v období, keď bol lockdown, nebola ani šanca intenzívne sa stretávať s ľuďmi a prediskutovať to. Preto tam to odrádzanie okolia nemohlo ani byť. (smiech)

Naopak, zažil som výraznú podporu zo strany univerzity a najbližších ľudí, aby som do toho šiel, rozvíjal myšlienku a veľmi dobre mi do toho zapasovala účasť v Jumpstarteri, kde som dostal cenné rady od odborníkov a mentorov.

Samozrejme, každé podnikanie má v začiatkoch veľa výziev a úskalí, ale stále som ešte v tom naivnom štádiu „blbca”, ktorý nevie o tom, že sa to nedá urobiť, tak to teda urobí.

Hľadáte investora, ste na dobrej ceste?

Áno, sme na dobrej ceste. Nechcem byť úplne konkrétny, pretože rokovania stále prebiehajú, no môžem povedať, že sme dostali ponuku od jednej siete supermarketov.

Spoločnosť už investovala prostriedky a do svojich prevádzok zakúpila špeciálne kontajnery na zber odpadu, ktorý ideme spoločne spracovávať, prebehlo školenie pre pracovníkov, ako majú triediť odpad. Chceli by naše riešenie implementovať aj do ich zahraničných pobočiek. Projekt sa teda postupne rozvíja.

Kedy si začal hľadať?

Už počas súťaže som začal spolupracovať s firmou, ktorá sa zaoberá spracovaním a zberom potravinového odpadu na Slovensku z rôznych prevádzok, ako sú supermarkety alebo stravovacie zariadenia. Spomínaná sieť supermarketov, s ktorou plánujeme spolupracovať, je jeden z ich doterajších zákazníkov. 

zdroj: Jaroslav Michalko

Meno supermarketu zatiaľ zrejme tiež ostane tajné.

Zatiaľ áno, kým nie sú dohodnuté všetky podmienky spolupráce.

Premýšľaš aj nad expanziou do zahraničia?

Samozrejme, to je asi cieľom väčšiny startupov, avšak teraz je pre nás prvoradý domáci trh. Keď splníme ciele a čísla, ktoré sme si určili, následne budeme pracovať aj nad expanziou do okolitých krajín.

Problémom na medzinárodnom trhu je však to, že v EÚ dominujú veľké nadnárodné spoločnosti, veľkí hráči. V rámci finančných ani ľudských zdrojov sa s nimi nemôžeme porovnávať.

Trh s potravinovým odpadom a bielkovinovými krmivami je však obrovský a v budúcnosti si viem predstaviť, že hmyzie farmy, ako je aj tá naša, budú fungovať pri každom väčšom meste.

Už ste spomínali, že sa zameriate predovšetkým na menších farmárov. Kto ešte predstavuje paletu vašich zákazníkov?

BioConvert predstavuje komplexné riešenie, ktoré pokrýva celý systém, od zberu a spracovania potravinového odpadu, cez jeho biokonverziu do formy biomasy lariev a ich následné spracovanie do formy konečného produktu.

Našimi zákazníkmi sú preto na jednej strane spoločnosti, ktoré sú producentami potravinového odpadu (supermarkety, stravovacie zariadenia), ale aj samosprávy, ktoré sú od začiatku roka povinné separovať a zbierať biologicky rozložiteľný komunálny odpad).

Producenti odpadu platia za tonu odpadu, ktorý od nich odoberieme. Na druhej strane farmári alebo výrobcovia kŕmnych zmesí kupujú finálny produkt – larvy hmyzu, ktoré sa dajú použiť priamo ako krmivo alebo ako surovina pre zvýšenie nutričnej hodnoty vlastných kŕmnych zmesí. 

Je chov múch a lariev finančne náročný?

Čo sa týka nákladov na samotný chov, v malom meradle nepotrebuješ žiadne finančne náročné vybavenie a pri troche vynaliezavosti to zvládne každý zručný domáci kutil. Vybudovanie veľkokapacitnej hmyzej farmy a profitabilného biznis modelu je však už iná pesnička, do ktorej vstupuje množstvo premenných.

Hmyz je veľmi efektívny, čo sa týka konverzie živín, z odpadových produktov vie vytvoriť kvalitný produkt, ktorý má pridanú hodnotu. Z tohto pohľadu, napríklad v porovnaní s klasickým pestovaním kukurice alebo sóje, je hmyz omnoho efektívnejší.

Pri pestovaní sóje môžeš za rok vypestovať jednu tonu čistej bielkoviny z hektára, v prípade takejto hmyzej farmy vieme to isté množstvo bielkoviny vytvoriť každý mesiac na ploche, ktorá môže byť okolo 100 metrov štvorcových. Je to neporovnateľne vyššia efektivita.

Súvisí to aj so životným prostredím, dopad naň je oveľa nižší. Produkcia navyše nie je ovplyvnená počasím tak, ako v prípade pestovania sóje či kukurice. 

Kedy sa dočkáme aj jedla pre človeka z týchto lariev?

Larvy muchy čiernej zatiaľ nie sú v Európskej únii registrované na použitie ako potravina pre ľudí. Na európskom trhu sú však registrované iné „hmyzie produkty“ a myslím si, že čím ďalej tým viac budeme mať možnosť vidieť takéto produkty pribúdať v supermarketoch.

V súčasnosti sú na ľudskú konzumáciu povolené dva druhy hmyzu, kobylky a múčne červy. V tropických krajinách však ľudia bežne konzumujú aj larvy muchy čiernej.

Očakával si, že sa v Jumpstarteri prebojuješ až do finále a nakoniec to vyhráš?

Išiel som tam s tým, že keď už niečo robím, chcem, aby to bolo aj úspešné. Prvotný projekt som vypracoval so zámerom, že s ním chcem postúpiť čo najďalej.

Už od začiatku bola odozva zo strany porotcov aj mentorov veľmi pozitívna, nápad ich veľmi zaujal, ocenili najmä inovatívnosť riešenia, taktiež to, že sa nám podarilo vybudovať fungujúcu hmyziu farmu a že sme sa zaoberali aj ochranou duševného vlastníctva. To mi dalo nádej, že projekt by sa mohol v súťaži dopracovať až do finále. 

Pôsobíš na univerzite, dalo sa to časovo zvládať?

Som veľmi vďačný vedeniu Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU za to, že mi dali príležitosť zapojiť sa do tohto programu a poskytli mi k tomu aj potrebnú časovú flexibilitu, najmä pri budovaní hmyzej farmy, ktorá bude tiež slúžiť na výskumné účely.

Obetoval som však tomuto projektu veľa voľného času a energie. Úspech v súťaži beriem iba ako začiatok a omnoho viac práce je ešte predo mnou.

Je na Slovensku dostatok príležitostí pre začínajúce startupy?

Na Slovensku určite existujú viaceré programy a príležitosti. Mne osobne veľkú podporu poskytla Slovak Business Agency a Národné podnikateľské centrum, ktoré organizujú viacero programov a výziev pre začínajúcich podnikateľov.

Myslím si však, že je dobré, že existujú práve takéto programy ako EIT Jumpstarter, ktoré sú organizované na európskej úrovni a máme príležitosť sa do nich zapojiť. 

Momentálne sa celý svet vrátane Slovenska potýka s pandémiou koronavírusu. Z pohľadu vedca, ako hodnotíš to, že ľudia nedôverujú odborným autoritám?

Do popredia sa dostávajú názory ľudí, ktorí si vedia zabezpečiť vplyv, a ľudia im dôverujú, no argumenty nie sú podložené reálnymi faktami. Bohužiaľ, výsledok sa ukazuje potom v našich nemocniciach. Ľudia by mali viac dôverovať odborníkom. Keď budeme ignorovať riešenia, akým je dnes napríklad aj očkovanie, nemocnice budú aj naďalej plné. 

Ako ovplyvnila pandémia koronavírusu tvoj život?

Pandémia ovplyvnila život asi každého z nás. Ťažký priebeh ochorenia, našťastie, mňa aj mojich blízkych obišiel, takže pandémiu vnímam najmä z pohľadu nevyhnutných obmedzení.

Snažím sa však pozerať na celú situáciu z pozitívneho hľadiska a pandémiu beriem ako výzvu, ktorá prináša množstvo nových príležitostí, v živote aj v oblasti podnikania.