Johnson klebetil o ruskej invázii: Francúzi do poslednej chvíle popierali realitu

Bývalý premiér Veľkej Británie Boris Johnson je známy tým, že si neberie servítku pred ústa. Inak tomu nebolo ani pri rozhovore s portugalskou pobočkou televízie CNN.

V rozhovore opísal, ako jeho európski kolegovia vnímali hrozbu ruskej invázie a aké scenáre by preferovali.

„Poviem vám hroznú vec, nemecký názor bol v jednej fáze taký, že ak by sa to malo stať, čo by bola katastrofa, potom by bolo lepšie, keby sa celá vec rýchlo skončila a Ukrajina by sa zložila,“ uviedol Johnson, ktorý predtým naznačil, že Berlín tento scenár preferoval kvôli ekonomickým dôvodom.

Putin testoval lietadlo „súdneho dňa“ a jeho komunikáciu s kľúčovými prvkami jadrovej triády

Spočiatku sa očakávalo, že ruská invázia bude rýchla a úspešná. Množstvo analytikov predpokladalo, že Kyjev dokáže vzdorovať len niekoľko dní, maximálne týždňov. Podľa niektorých expertov mal rýchly priebeh invázie zaistiť, že dôsledky pre Rusko by neboli až také vážne, ako sú teraz. Putin sa podľa nich spoliehal na inváziu v roku 2014, keď Európa prijala sankcie až viac menej v dôsledku zostrelenia civilného letu 17 Malaysia Airlines.

„Nemohol som to podporiť, myslel som si, že je to katastrofálny pohľad. Ale chápem, prečo si to mysleli a cítili to tak,“ pokračoval Johnson.

Nemecko ale popiera, že by niečo také tvrdilo. „Vieme, že veľmi zábavný bývalý premiér má vždy svoj vlastný vzťah k pravde – nie je tomu inak ani v tomto prípade,“ povedal pre The Telegraph hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit.

Francúzi neverili, Taliani sa nechceli odpútať od uhľovodíkov 

Johnson tiež priznal, že niektorí európski štátnici do poslednej chvíle neverili, že k invázii dôjde, a to aj napriek varovaniam západných spravodajských služieb, ktoré neustále upozorňovali, že pri hraniciach s Ukrajinou pribúda vojakov, zásob, ťažkých zbraní či dokonca krvných transfúzií.

„Táto vec bola obrovským šokom mohli sme vidieť hromadenie ruských taktických skupín, ale rôzne krajiny mali veľmi odlišné perspektívy,“ spomínal si bývalý premiér.

„Nepochybujte o tom, že Francúzi do poslednej chvíle popierali realitu,“ povedal Johnson. Známe sú aj rokovania francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa snažil ruského prezidenta Vladimira Putina presvedčiť, aby na Ukrajinu neútočil.

Taliani zas mali odmietať zapojenie sa do tvrdého postoja, ak by došlo k invázii. Talianska vláda, v tom čase vedená Mariom Draghim „v istom štádiu jednoducho hovorila, že nebudú schopní podporiť pozíciu, ktorú zaujímame“, vzhľadom na ich „masívnu“ závislosť od ruských uhľovodíkov.

„The Germans thought that it would be better if Ukraine fell“ – Boris Johnson declassified the attitude of the EU countries towards Ukraine at the beginning of the war. He told about this in an interview with CNN. TRUKHA⚡️Ukraine | Send news pic.twitter.com/W6ftucyMkz

— Malinda 🇺🇸🇺🇦🇵🇱🇨🇦🇮🇹🇦🇺🇬🇧🇯🇵🇮🇱🇩🇪 (@TreasChest) November 23, 2022

Johnson ale nakoniec pochválil Európu za tvrdý a jednotný postoj voči Rusku.

„Stalo sa to, že všetci – Nemci, Francúzi, Taliani, všetci, (americký prezident) Joe Biden – videli, že jednoducho neexistuje žiadna možnosť. Pretože ste nemohli vyjednávať s týmto chlapom (Putinom). To je kľúčový bod,“ povedal expremiér a dodal, že „Európska únia si od tej doby počínala bravúrne“ v opozícii voči Rusku.

„Po všetkých mojich obavách vzdávam hold spôsobu, akým EÚ konala. Zjednotili sa. Sankcie boli tvrdé,“ pokračoval Johnson.

Ukrajinské delostrelectvo: Nebojuje len Zuzana. Zapojené sú viaceré kusy vyrobené v SR (časť 2)

GALÉRIA+ 14

Vzťah Nemecka a Ukrajiny zostal komplikovaný 

Vzťah Nemecka a Ukrajiny sa od tej doby tiež zmenil, i keď naďalej ostáva komplikovaný. Po spustení invázie vystúpil nemecký kancelár Olaf Scholz s prejavom, v ktorom oznámil, že nastal „bod zlomu“. Od tej doby Nemecko poslalo na Ukrajinu množstvo zbraní ako sú napríklad ručné zbrane, protitankové systémy, húfnice, salvové raketomety aj systémy protivzdušnej obrany. Nemecko sa stalo tretím najväčším darcom vojenskej pomoci v Európe po Veľkej Británii a Poľsku.

Z Kyjeva sa však ozývajú výčitky, že Nemecko sedí na hromade nepotrebných tankov, ktoré by sa Ukrajine zišli. Nemecko však uvádza, že takýto krok by mohol vyvolať eskaláciu a že nik iný neposlal svoj hlavný bojový tank na Ukrajinu.

Argumentuje aj tým, že Ukrajinci nie sú na nemecké tanky vyškolení a taktiež na ich nasadenie by potrebovali novú logistiku, začínajúc muníciou, končiac opravami.

Berlín vymyslel namiesto toho program, ktorý má Ukrajine zabezpečiť sovietske tanky, ktoré získa od krajín, ktoré vlastnia a tie následne dostanú nemecké náhrady.

Otázka darovania tankov rozdelila aj nemeckú vládnu koalíciu. Kým Scholzova sociálnodemokratická SPD bola zdržanlivá, Zelení a Slobodní demokrati (FDP) darovanie nemeckých tankov pre Ukrajinu podporujú.

Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková priznala, že Nemecko v minulosti pochybilo a podcenilo hrozby Ruska.