Soňa vedie vegánsku reštiku: Keď som ako dieťa videla nápis „mäso je vražda“, nerozumela som. Dnes súcítim so zvieratami

Odmietla byť  medzi tými, ktorí majú zvieratá najradšej na tanieri. Jej záujem o ekológiu, planétu a vnútorná empatia z nej urobili  vegánku dávno pred tým, ako väčšina z nás tušila, čo to je.  

Nebavili ju bežné nudné dni v práci a tak sa spolu s najlepšou kamarátkou rozhodla, že si otvoria vegánsku reštauráciu. Dnes aj napriek tomu, že mnohé prevádzky zažívajú krízu, tvrdí, že táto situácia im ukázala, ktorým smerom sa majú vo svojom podnikaní uberať. 

Je plná energie a lásky k životu, ktorý berie taký, aký je. Stačí na problémy hľadieť ako na prirodzenú súčasť života.

• Akým spôsobom môže strava ovplyvniť nie len fyzické, ale aj duševné zdravie
• Ako si môžeš splniť sny aj bez toho, aby si o nich niekedy sníval
• Prečo je dôležité zostať veselá a pozitívna duša aj keď sa práve nedarí

Stala si sa vegetariánkou ešte„before it was cool“. Prečo?

Máločo si pamätám z detstva tak jasne ako chvíľu, keď som mala asi 8 rokov, išli sme s rodičmi na návštevu a po ceste som z auta uvidela na stene veľký nasprejovaný nápis „mäso je vražda“. Najskôr som nechápala, čo tým chcel autor povedať, no táto chvíľa sa do mňa tak vryla, až som veci zrazu videla inak a chcela robiť inak. Chvíľu to trvalo kým som si presadila svoje, vtedy nebolo bežné nejesť mäso a sama som nevedela, či nie som na celej zemi sama.

Cítila som veľký súcit so zvieratami a nechcela sa zúčastňovať na tom, čo sa im robí. Preto som sa v 15-tich rokoch stala vegetariánkou a na nejaký čas mi to stačilo. Dokonca sa mi vegánstvo zdalo už trošku moc. Ale človek keď pátra, nestagnuje na mieste, má empatiu, záujem o ekológiu, tak zistí, že veci sa dajú robiť aj lepšie pre krajšie zajtrajšky našej nádhernej planéty. Preto som z vegetariánstva plynule prešla na vegánstvo a je to už 7 rokov od môjho najlepšieho rozhodnutia v živote.

Ako vyzeral tvoj jedálniček v začiatkoch vegánstva? 

Bolo to zúfalé a zmierila som sa s tým, že nuž čo, takto to bude, toto som si vybrala. Teraz sa ešte musím tváriť, že mi to chutí. Variť ma nikdy nebavilo, našla som v tom vášeň až v spojení s myšlienkou, ktorú to nesie.

Na začiatku som len rozmrazovala mrazenú zeleninu, jedla ryžu a otvárala konzervy. Som ukážkový príklad toho, že keď človek chce, naučí sa všetko. Aj variť. Viď fotka z mojich začiatkov a teraz.

zdroj: Instagram/ Soňa Makranská

Ako vyzerá dnes? 

Myslím si, že teraz to vyzerá a hlavne chutí reprezentatívne, keďže máme reštiku, teda patrilo by sa, aby to už nebola mrazená zelenina. Možno keď sa však obhliadnem za 10 rokov, budem sa smiať aj na týchto výtvoroch.

Každopádne je asi dôležité byť so sebou spokojný v daný moment, no každý deň sa snažiť byť lepší ako včera. A to ma aj v jedle a receptoch ženie vpred.

Stretávaš sa s radami od okolia, že by si predsa len mala svoje stravovanie prehodnotiť? 

Už ani nie, ale prežila som si aj túto fázu, keď okolie vie všetko najlepšie, všetci sú zrazu výživoví špecialisti popritom ako si rožok máčajú v treske. Je to ale fáza, z ktorej môžem vyťažiť a byť silnejšia, stáť si za svojimi myšlienkami alebo sa poddať okoliu a žiť podľa nich. Sama mám na sebe prežité, že zdravotne sa telu neskutočne uľaví, ozdraví sa a začne s nami viac komunikovať.

Mnohí ľudia prešli počas korony na plant-based diet. Myslíš, že nastal nejaký obrat v zmýšľaní ľudí a začne vegánov pribúdať?

Som realistka a viem, že vegánskeho sveta sa nedožijem. No teší ma každý jeden človek, ktorý rozmýšľa predtým ako si naloží niečo na tanier, ktorý má viac empatie ako ega a povýši niekoho život nad chuť. Som šťastná z každého jedného predaného menu či koláčiku u nás, lebo verím, že tým vyrovnávame aspoň z časti našou troškou ten nepomer, sústreďujem sa na pozitívne veci. Až nakoniec na tie negatívne nebude vo svete miesto.

Si spolumajiteľkou „Simply vegan“. Do bio na Instagrame ste napísali, že vás spojil osud. Tak ako to bolo?

S najlepšou kamarátkou sme si otvorili vegánske bistro, pretože sme sa nemali kde najesť. A vlastne doteraz nemáme, lebo mávame denne vypredané a ideme domov hladné. Musel to byť osud, lebo to nebol sen ani jednej z nás, mať podnik.

Stretli sme sa v predchádzajúcej práci vegánskeho charakteru a prvé týždne sme si neboli vôbec sympatické. No po čase sme zistili, že tak ako sme navonok odlišné, vo vnútri sme rovnaké a máme spoločný sen.  Tým nebolo mať bistro, skôr miesto, cez ktoré môžeme ukazovať, že to ide aj inak. A ukázať našu lásku k zvieratám, pretože tá začína na tanieri.

zdroj: Instagram/ Soňa Makranská

Koľko rokov vám to už spolu „varí“?

Naše bistro bude 1. júla oslavovať 4 roky. Nevieme, ako sa to všetko tak rýchlo udialo.

Prevádzka reštaurácie nie je práve najľahší „koníček“. Navyše, tá vaša sídli v Prievidzi.

Našťastie sme mali jasný zámer bez podnikateľských ambícii, pretože myšlienka a posolstvo bola silnejšia ako nejaké obavy a strachy, či to pôjde. Myslím si, že keď človek robí niečo naozaj s čistým zámerom, nemôže sa stať, že to nevyjde. A keď sa to stane, malo to tak byť.

Prijímame veci tak ako sú, sme šťastné, že sa z koníčka stala aj naša práca, ktorá nás živí, no čo bude za pár rokov nevieme povedať. Užívame si to tu a teraz.

Ak porovnáš začiatky v Simply s dneškom, ako ľudia vnímajú vegetariánstvo a vegánstvo?

Myslím si, že je to budúcnosť, ktorá sa práve tvorí. Ľudia si za posledné roky uvedomili, že vegáni nie sú len hipisáci či podvýživení čudáci. Posledné roky sa to dostáva všade a som rada, že mienka sa pretvára natoľko, až ľudia zaraďujú do svojho života prirodzene viac rastlinných jedál, pretože sa po nich cítia omnoho vitálnejšie.

Ovplyvnila korona kríza nejakým spôsobom vaše podnikanie? 

Z časti odstrihla časť našich príjmov, pretože sa nám zrušili všetky objednávky, svadby, tortičkovské eventy, znížili sa nám objemy no aj tak sme cítili vďačnosť, že môžeme vôbec pracovať.

Na druhej strane nám to dalo iný pohľad na vec, na našu podnikovú budúcnosť, otvorili sa nové dvere a vízie, ktoré predtým nedostali v šialenom tempe priestor. Spomalili sme a prijali veci tak ako sú.

Cítite podporu zo strany zákazníkov?

Musíme naozaj zo srdca poďakovať všetkým tým, ktorí nás podržia v každej chvíli a keď sme spustili okienkový predaj, boli sme až dojaté, koľko ich chodilo. Takže, našťastie, chod nášho podniku to nijak neohrozilo a spätne to berieme ako obdobie, ktoré nám hlavne veľa dalo.

Keď sa obzrieš späť, kam si sa posunula v živote? 

Stala som sa vyrovnanou, naozaj šťastnou a spokojnou nech sa deje čokoľvek. A to je pre mňa splnený sen o ktorom som nikdy nesnívala. Mám prácu, ktorá ma napĺňa, žijem slobodný život len podľa seba a teším sa na každý nový deň. To je naozaj úžasný pocit.

Aj tvoj partner je vegán. Vyzeráte duševne zosúladení. Naozaj sa nikdy nehádate?

Vegánstvo mi prinieslo veľa skvelých vecí, no on je tá najlepšia. Zoznámili sme sa na vegánskej večeri u nás v Prievidzi, ktorú robieval každý mesiac a kde mal prednášku. Nebola to síce láska na prvý pohľad, no zato na celý život. Je krásne s niekým zdieľať aj tieto vnútorné hodnoty. Pretože to nie je o jedle, aj keď vyzerá, že riešime iba to. No opak je pravdou. Je to pre nás tak samozrejmé a normálne, až nám je nenormálne to „normálne“.

A naozaj sa ani nehádame, som vďačná za harmóniu, ktorú si budujeme a všetko hovoríme na rovinu. Tam nie je priestor na dohady alebo hádky. 

zdroj: Instagram/ Soňa Makranská

Na Instagrame často spomínaš Bali. Považuješ svoj pobyt tam za zlom vo tvojom myslení?

Je to môj „home away from home“, kam sa veľmi rada vraciam. Toto miesto bude mať pre mňa navždy špeciálnu esenciu, ktorej keď sa nadýchnem, cítim všetky tie lekcie a uvedomenia, ktoré prichádzali po rokoch vo chvíli, keď mali.

A je to aj vegánsky raj reštaurácii, komunít, trhov, usmiatych ľudí, energie, kde cítim nával inšpirácie, aj keď kráčam hocijakou zašitou špinavou uličkou ryžovým políčkom.

Kedy ráno vstávaš?

Vstávam cca o piatej ráno. Milujem skoré rána, čakať na slnko a začať deň vďačnosťou za to, že mám dôvod ďakovať. Skoro vstávať ma ale naučilo hlavne naše Simply Vegan, pretože prvé cca dva roky sme chodievali k nám už cca o 3-4 ráno, aby sme stihli všetko navariť, prichystať, vybaviť tortičkovské objednávky, cateringy. Predsa štyri ruky zvládnu len obmedzené množstvo práce, preto si to odskákal spánok. Veľa nás to naučilo, ale už som šťastná, že si môžem pospať do tej piatej.

Pôsobíš neuveriteľne pozitívne. Ako to robíš?

Možno len pôsobím. Ale naozaj si myslím, že som veselá duša, ktorá sa moc netrápi vecami, aj keď každý z nás má horšie dni, keď sa darí menej, zobudí sa zadkom hore. Nič sa nezmenilo. Už nič vo svojom živote nevidím ako problém či neprekonateľnú prekážku. Život je krátky, preto si to tu musíme užiť najlepšie ako vieme s úsmevom, ktorý z nás vyžaruje.

Článok bol pôvodne vydaný 22. mája 2020.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska