Štefan Hamran môže „opustiť loď“ Demokratov. Má rokovať s viacerými subjektmi
Wikimedia Commons/Alaexis & Wikimedia Commons/Yana Amelina (Амелина Я. А.) & Wikimedia Commons/Kaiser matias
Sovietsky dovolenkový klenot zničila krvavá vojna. Abcházsko je dnes vo sfére vplyvu Ruska, posiela sem miliardy rubľov
Jana Kristeková
- Abcházsko je neuznaný štát, na ktorý je uvalené obchodné embargo
- Po krvavom konflikte ho ako jedna z mála uznala Moskva
- Je závislé od Ruska, ktoré tu má jednotky aj veľký vplyv
- V posledných rokoch ho ešte rozširuje aj miliónovými investíciami a podporou turizmu
- Abcházsko je neuznaný štát, na ktorý je uvalené obchodné embargo
- Po krvavom konflikte ho ako jedna z mála uznala Moskva
- Je závislé od Ruska, ktoré tu má jednotky aj veľký vplyv
- V posledných rokoch ho ešte rozširuje aj miliónovými investíciami a podporou turizmu
Abcházsko, ktoré leží na pobreží Čierneho mora, sa pýši zasneženými štítmi a nekonečnými plážami. S neskutočnou prírodou a lahodnou kaukazskou kuchyňou mohlo byť ideálnou dovolenkou destináciou.
Kedysi, za sovietskych čias, aj bolo. Dnes je miestom zamrznutého konfliktu s neustále prítomnými vojenskými jednotkami a občasnými bojmi.
Prečítaj si, čo sa v Abcházsku, alebo teda pre takmer celý svet v Gruzínsku, zomlelo a v čom konflikt veľmi pripomína súčasnú situáciu na Ukrajine.
Krajina, ktorá neexistuje
Podľa encyklopédie Britannica bolo Gruzínsko v Sovietskom zväze. Už v roku 1921 vstúpila Červená armáda do krajiny a nastolila represívny režim. Keď sa Sovietsky zväz rozpadol, Gruzínsko sa stalo samostatným štátom, ktorého súčasťou bolo aj Abcházsko.
Ako hovorí BBC, to bolo v minulosti nezávislé. Bolo to ale veľmi dávno, už v 8. storočí, a potom išlo, úzko späté s Gruzínskom, z rúk do rúk. Nakoniec sa abcházsky región v 19. storočí dostal pod ruskú nadvládu.
Neskôr bolo Abcházsko pripojené k Ruskej ríši, kde malo určitú mieru nezávislosti.
V Sovietskom zväze síce ostalo autonómnou republikou, no skôr len na papieri. V skutočnosti malo slobody veľmi málo. Abcházske etnikum bolo vraj utláčané v prospech gruzínskeho. Etnické spory tak boli aj tu dôvodom chopiť sa zbraní.
Samostatnosti sa nedočkalo ani v Gruzínskej republike, ktorá svoju nezávislosť „oslávila“ občianskou vojnou. Podľa encyklopédie Britannica sa zároveň Abcházsko začalo dožadovať práv na odtrhnutie a užšie väzby s Ruskom.
Napätie rástlo a v roku 1992 Gruzínsko vyslalo jednotky, ktoré povstalci po krutých bitkách porazili a získali nad Abcházskom kontrolu. V 1994 sa síce dohodli na prímerí, no ako spomína BBC, nepriateľské akcie pokračovali. Z územia tiež utiekla takmer celá gruzínsky hovoriaca populácia.
V roku 1999 región formálne vyhlásil svoju nezávislosť. Svet ju, ako píše The Guardian, neuznal, a Abcházsko považuje za súčasť Gruzínska.
Sú to Abcházi alebo už Rusi?
Abcházsko má svojho prezidenta, ozbrojené sily a parlament, no na územie so „zamrznutým konfliktom“ je uvalené obchodné embargo. Podľa BBC je tak stále veľmi závislé od blízkeho Ruska, ktoré má dokonca priame železničné spojenie s metropolou Suchumi.
Už na začiatku konfliktu sem OSN vyslalo mierové jednotky, aby hliadkovali v nárazníkovej zóne na hranici medzi oboma stranami. Podľa The Guardian ale boli zložené predovšetkým z Rusov. Ako „bonus“ a na veľkú zlosť Gruzínska, Moskva veľmi uľahčila Abcházcom získanie ruského občianstva. Do roku 2007 ho malo 90 % z nich.
Kým sa Abcházsko snažilo spamätať z bojov a viazalo sa na Rusko čoraz viac, Gruzínsko sa vyvíjalo smerom k demokracii a pozeralo sa západným smerom. Podľa encyklopédie Britannica podpísalo asociačnú dohodu s Európskou úniou, vstúpilo do Rady Európy a Svetovej obchodnej organizácie a stalo sa partnerom Severoatlantickej aliancie.
Abcházsko ako trofej pre víťaza vo vojne
Podľa viacerých zdrojov bola prozápadná orientácia jedným z dôvodov gruzínsko-ruskej vojny v roku 2008. Jej scenár a to, čo jej predchádzalo, boli podobné súčasným udalostiam na Ukrajine, ktoré sledujeme online.
Napätie začalo stúpať začiatkom 21. storočia, keď sa podľa CNN opäť rozhoreli boje medzi abcházskymi a gruzínskymi jednotkami. Olej do ohňa prilialo Rusko, ktoré obvinilo Gruzínsko, že poskytuje útočisko čečenským rebelom.
View this post on Instagram
Ako píše CNN, v roku 2008 napätie vyeskalovalo ešte viac. Gruzínsko s Ruskom sa obviňovali z vojenskej agresie, porušovania krehkého prímeria, provokácie a prípravy útoku. Rusko vyslalo ďalších vojakov do tesnej blízkosti konfliktných oblastí. Vraj reagovalo na hrozbu použitia sily zo strany Gruzínska.
V noci zo 7. na 8. augusta 2008 začalo, podľa BBC, Gruzínsko bombardovať Cchinvali, metropolu Južného Osetska, kam aj vyslalo vojakov. Rusko pod zámienkou ochrany svojich občanov zareagovalo útokom, počas ktorého rýchlo dobylo oblasť. Jednotky vstúpili i na gruzínske územie a zastavili sa tesne pred hlavným mestom Tbilisi.
Vyšetrovanie podľa CNN prisúdilo vinu za vojnu, ktorá trvala len zopár dní, nielen Gruzínsku. Uznalo, že Rusko, ktoré provokáciou a incidentmi vyhrotilo napätie v regióne, je tiež zodpovedné.
Bez ohľadu na to, na koho ukážeme prstom, Gruzínsko krátku, ale krvavú vojnu prehralo. Po skončení ozbrojeného konfliktu Rusko formálne uznalo nezávislosť Južného Osetska a Abcházska a začalo si s nimi budovať čoraz užšie väzby.
Z Ruska do Abcházska prúdia milióny rubľov
Ako hovorí BBC Abcházsko (a aj Južné Osetsko) sú dnes vojensky a finančne závislé od Ruska. V oboch regiónoch sú rozmiestnené tisíce ruských vojakov. Moskva s nimi navyše podpísala strategické dohody, ktorými si ich kompletne podmanila.
Kým Gruzínsko obviňuje Rusov z podpory separatistického regiónu a snahy destabilizovať krajinu, Abcházsko vďaka výraznej podpore začína rásť. Podľa stránky The European Council on Foreign Relations (ECFR) sem Rusko v rokoch 2009 – 2013 nalialo 11 miliárd rubľov v investíciách.
Stalo sa hlavným obchodným partnerom Abcházska, ktoré mu dodáva najmä alkohol, ovocie a iné poľnohospodárske produkty. Z Ruska zase prichádzajú potraviny, benzín, stroje, alkohol, tabakové výrobky a priemyselný tovar. A turisti.
Kedysi obľúbená riviéra je dnes takmer prázdna a bez infraštruktúry
Ako píše portál Fedor’s Travel, Abcházsko bolo v minulosti obľúbenou dovolenkovou destináciou sovietskej elity. Pri nádhernom jazere Ritsa, ktoré je klenotom okupovaného územia, dovolenkoval aj Stalin.
Napriek tomu, že podľa portálu The Guardian v Abcházsku stále vidieť úpadok a vojnové škody, sa dovolenkári vracajú do letovísk ako Pitsunda a Gagra. V minulosti tomu pomohol aj fakt, že sa Rusi pre zlú bezpečnostnú situáciu vyhýbali destináciám ako Egypt a Turecko. Výrazne prospievajú aj investície.
View this post on Instagram
V oboch smeroch profitovalo Abcházsko z olympiády v Soči. Priniesla obrovskú finančnú investíciu, pretože cement, štrk a iný materiál na výstavbu športovísk sa dovážali odtiaľ. Tiež sa začali stavať hotely pre návštevníkov olympijských podujatí, ktoré sa konali len niekoľko kilometrov od hranice spornej republiky.
Infraštruktúra, služby a možnosti zábavy sú ale stále slabé. Aj preto v Abcházsku dovolenkujú skôr chudobnejší ruskí turisti. No podľa stránky The European Council on Foreign Relations (ECFR) navštívi krajinu ročne viac ako milión z nich. Návštevníci z iných krajín sú skôr výnimkou.
A ani si nevieme predstaviť, že by to sa za súčasnej situácie malo tak skoro zmeniť.
Zdroje: Britannica - Gruzínsko, Britannica - Abcházsko, BBC - Abcházsko, Guardian, CNN, BBC 2 , CNN 2, BBC 3 , The European Council on Foreign Relations (ECFR), Fedor’s Travel