„Spali sme na schodoch, ľudí mlátili do krvi.“ Realita ruských filtračných táborov

Svedectvá Ukrajincov, ktorí na vlastné oči a kožu zažili hrôzy ruskej okupácie, sú len málokedy ľahké na počúvanie. Jedno z nich, od obyvateľky ukrajinského Mariupoľa, doslova naháňa strach. Žena odvlečená z jej domova za hranice ruskými vojakmi totiž opísala hrôzy takzvaných „filtračných táborov“.

Spali na schodoch

Video s výpoveďou Oleny Strukalyovej uverejnilo na svojom YouTube kanáli Rádio Slobodná Európa. „V Mariupole sú všade kríže. Všade sú pochovaní ľudia,“ začína svoj strastiplný príbeh.

Olena Strukalyova says she was forced to remove her clothes and saw a man being brutally beaten at a Russian filtration camp, which civilians from occupied areas of Ukraine had to pass through before being taken to Russia. pic.twitter.com/Xue3hWE3pI

— Radio Free Europe/Radio Liberty (@RFERL) November 9, 2022

„Bývalo to tiché mesto. Deti sa hrávali na uliciach, všade bolo počuť ich smiech,“ opisuje ďalej. Všetko však mala zmeniť ruská invázia, ktorá začala 24. februára. „Rozprávate po rusky, čiže ste Rusi,“ povedali podľa Oleniných slov okupanti pri tom, ako ich odvážali preč z rodného mesta.

Pôvodný plán Oleninej rodiny bol presunúť sa do neďalekého mesta Nikolske, ktoré malo byť podľa zvestí stále pod kontrolou Ukrajiny. Po príchode na miesto sa však dozvedeli, že ruským vojakom sa podarilo obsadiť aj toto územie. Podmienky pritom boli skutočne neľudské. Ukrajinka uviedla, že „spali na schodoch, ktoré si vystlali kartónom“ a taktiež, že „jedlo dostávali raz denne“.

Pravá hrôza však mala prísť až neskôr. Po niekoľkých dňoch v preplnených a ľudskému bývaniu neprispôsobených budovách sa údajne začali vypočúvania ruskou armádou. „V rade som stála 4 hodiny. Keď ma konečne zavolali dovnútra, prinútili ma vyzliecť sa,“ uvádza Olena.

Rusi nešetrili násilím

„Vypočúval ma mladý chlapec, mohla som mu pokojne byť matkou. Díval sa na mňa. Bolo to veľmi nepríjemné,“ pokračuje v príbehu ďalej. Strukalyová si taktiež spomína na to, ako všetci civilisti hekticky premazávali pamäte svojich telefónov. „Ak u vás našli hocičo ukrajinské, znamenalo to problém. Ľudia vymazávali aplikácie, mazali kontakty,“ opisuje ďalej.

Ukrajinke sa z vypočúvania podarilo vyviaznuť len s niekoľkými nepríjemnými komentármi, dodáva však, že nie každý mal také šťastie. „Po ceste odtiaľ som videla muža, ktorý bol bitý na zemi. Ležal v kaluži krvi, ruskí vojaci ho bili obuškami a kopali doňho,“ uvádza.

Vojnoví fotografi zachytili tie najemotívnejšie zábery z Ukrajiny

GALÉRIA+ 9

Po niekoľkých ďalších dňoch sa v Nikolsku ukázali okrem vojakov aj ruskí dobrovoľníci. „Vytŕčali z davu, všetci na sebe mali bundy s logom vládnucej ruskej strany,“ popisuje ich Olena. Tí im mali údajne rozprávať o tom, ako ich „Ukrajina opustila“ a ako sú všetci Ukrajinci „fašisti“. Taktiež sa ich mali snažiť zlákať do Ruska prísľubmi o bývaní, jedle či práci.

Príbehov je mnoho

„Rusko sa o svojich vlastných stará,“ cituje straníckych dobrovoľníkov obyvateľka Mariupoľa. Taktiež dodáva, že mnohí zo zadržiavaných Ukrajincov do Ruska skutočne odišli. „Nechcela som ísť do Ruska. Nepáči sa mi tam. Keby som chcela, žijem tam už dávno,“ uviedla Olena, ktorá hneď pri prvej príležitosti odišla do Gruzínska, kde sa nachádza dodnes.

„Nechcem Rusko, žiadny Ukrajinec ho nechce. Nikdy sme Rusko nechceli obsadiť. Nikdy u nás neboli žiadni fašisti,“ tvrdí Strukalyová. Svoju výpoveď zakončila rozhorčením sa nad logikou Rusov: „Rusko prinieslo len smrť a skazu. Teraz nám ponúkajú humanitárnu pomoc? Je to nechutné.“

zdroj: TASR/Milan Kapusta

Ak však chceš počuť viac príkladov hrozného zaobchádzania Rusov s ukrajinskými civilistami, nemusíš ísť ďaleko. O príbehu Viktórie Byelej, ďalšej obyvateľky Mariupoľa, ktorá si zažila podobný osud, sme ťa informovali v našom článku.

„Vieš o tom, že už nie si Ukrajinka? Teraz si Ruska,“ oznámil Viktóriinej dcére jeden z jej spolužiakov počas čakania na autobus. „A vedela si o tom, že Mariupoľ už nie je ukrajinský, ale ruský?“ spytoval sa údajne ďalej. Viac sa o znepokojivom príbehu dočítaš tu.