Špeciálne jednotky krajín NATO bojujú na Ukrajine. Nesmieme sa zapojiť, tvrdí Fico, no „de facto“…

Francúzsky prezident Emmanuel Macron spustil vlnu kontroverzií svojimi nedávnymi vyhláseniami na stretnutí s európskymi lídrami v Paríži, kde diskutovali o podpore Ukrajiny voči ruskej agresii. Macron zdôraznil, že „nič by sa nemalo vylúčiť“ v snahe zabrániť Rusku v získaní vojenskej prevahy, čím naznačil možnosť rôznych foriem podpory Ukrajiny, vrátane vojenskej pomoci.

Špeciálne ostro reagoval aj predseda vlády Robert Fico, ktorý v súvislosti so stretnutím v Paríži zvolal zasadnutie bezpečnostnej rady. Uviedol tiež, že vyslaniu slovenských vojakov na Ukrajinu zabráni, aj keby „ho to malo stáť premiérsku stoličku“.

Kyjev v súčasnosti čelí ťažkostiam na bojisku a bojuje s nedostatkom munície a vojakov. Krok niektorých európskych štátov poslať na Ukrajinu vlastné vojenské jednotky by však mohol vyvolať priamu konfrontáciu s Ruskom, čo Kremeľ považuje za nevyhnutnú perspektívu širšieho konfliktu.

Cudzinci z krajín NATO na Ukrajine už dávno bojujú

Ako však upozorňuje denník The Washington Post, niektoré západné krajiny sa už do bojov vojensky de facto zapojili. Hoci krajiny ako USA, Nemecko, Poľsko a ďalší členovia NATO odmietli myšlienku vyslania vojsk na Ukrajinu, niektoré z nich poskytli Ukrajine špeciálne jednotky a vojenských poradcov pre logistickú podporu a výcvik. CIA dokonca financovala sieť špionážnych základní na Ukrajine, ktoré pomáhajú sledovať pohyby ruských vojsk.

zdroj: TASR/AP, Evgeniy Maloletka

Na obidvoch stranách konfliktu sa zároveň už aj dnes zúčastňuje veľké množstvo zahraničných bojovníkov. Ukrajinská medzinárodná légia, tvorená sympatizantmi z celého sveta, sa zapojila do niektorých z najtvrdších bojov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uľahčil cudzincom vstup do Národnej gardy a navrhol zákony uľahčujúce získanie občianstva pre tých, ktorí bránia Ukrajinu.

Rusko čelí vlastným problémom s mobilizáciou a snaží sa prilákať cudzincov z rôznych krajín, vrátane Sýrie, Kuby a Nepálu, aby bojovali v ich mene. Mnohí z nich boli zlákaní sľubmi vysokých platov, avšak v skutočnosti ich často čakali kruté bojové podmienky a vysoké riziko smrti.

Slováci na obidvoch stranách

Výnimkou nie je ani Slovensko. V rámci Medzinárodnej légie sa do bojov na Ukrajine zapojilo hneď niekoľko Slovákov, pričom tak urobili so súhlasom štátu. Ako minulý rok informoval portál Aktuality.sk, prezidentka SR Zuzana Čaputová povolila výkon vojenskej služby v Ozbrojených silách Ukrajiny až 9 slovenským občanom. Celkovo však obdržala omnoho viac žiadostí.

Nie je však žiadnym tajomstvom, že na Ukrajine bojujú aj Slováci bez oficiálneho štátneho súhlasu. Takisto sa v minulosti objavili správy o Slovákovi bojujúcom na strane Ruska.

Portál tvnoviny.sk ešte v roku 2022 informoval o slovenskom občanovi Štefanovi Potockom, ktorý zahynul v ukrajinskom konflikte. Za Rusko mal bojovať už od roku 2014, a to na Donbase na strane proruských separatistov.

Svojho času napísal aj príspevok pre ruský web novayagazeta.ru, v ktorom sa opísal ako jeden z najskúsenejších vojakov v Luhanskej oblasti. Podľa svojich slov sa už nemohol pozerať na masívnu propagandu zo Západu, tak sa rozhodol bojovať na strane „ruských bratov“.