Speje náš svet do záhuby? Zdevastovali sme si takmer celú planétu, iba malé percento zostalo nedotknuté človekom

Človek, ktorý sa kedysi živil zberom plodov či lovením, bol súčasťou prírody. Neostal však len pri tom. Postupne začal svet meniť a zasahovať do ekosystému.

Odlesňovanie spojené s poľnohospodárstvom, priemyselná revolúcia, bezohľadný lov, vysúšanie pôdy, masívna výstavba obydlí… Tým všetkým sa začal meniť ekosystém a začala sa narúšať pôvodná ekologická rovnováha v rozsiahlych oblastiach našej planéty. Človek má na svedomí vyhubenie viacerých živočíchov či rastlín a postupne devastuje krajinu.

Šokujúca štúdia zistila, že iba 3 % biotopov našej planéty a populácií zvierat neboli narušené ľuďmi. Správa o stave našej Zeme bola publikovaná v časopise Frontiers in Forest and Global Change. Výskum tvrdí, že ekologicky neporušené časti sveta sú v súčasnosti obmedzené už iba na niekoľko málo percent. Informoval o tom Unilad.

Prírodu ničíme hlavne my

K zisteniam došlo po tom, čo skupina vedcov pod vedením Andrewa Plumptra preštudovala mapy, ktoré ukazovali úrovne zničenia človekom po celom svete, kde zvieratá vyhynuli, alebo ich počet rapídne poklesol.

„Terénna práca jasne ukazuje, že existujú druhy, ktoré sa stratili z oblastí z neporušeného biotopu – najmä veľké a stredné šelmy a veľké a stredné bylinožravce,“ uviedol Plumptre počas rozhovoru pre agentúru Gizmodo.

Vysvetľuje, že ich počet bol znížený, alebo úplne vyhynuli, a to najmä kvôli lovu ľuďmi. „Mnohé sa však „stratili“ aj kvôli zavedeniu inváznych druhov, ako sú mačky a psy, ale aj rôznym novým chorobám“.

Spolu so svojím tímom výskumníkov sa zmeral na tri rôzne spôsoby ovplyvňovania biotopu: neporušenosť biotopu, faunálna neporušenosť a funkčná neporušenosť. Merať sa dá len percento faunálnej a funkčnej neporušenosti. Na základe toho zistili, ktorá časť sa stratila.

„Faunálna neporušenosť tvorila 2,9 % povrchu krajiny a funkčná neporušenosť 2,8%,“ uviedol Plumptre. To znamená, že ďalších 97 % suchozemských ekosystémov trpí množstvom faktorov spôsobených človekom. Medzi ne patrí poľovníctvo a priemysel, zvyšok majú na svedomí invázne druhy.

Päť pôvodných ekosystémov

Zistenia podľa Unilad naznačujú, že našej planéte zostáva len päť pôvodných ekosystémov: Kongo, Tanzánia, Amazonský dažďový prales, Sibír a južné Čile. Jedným zo spôsobov, ako čeliť tomuto nebezpečnému ničeniu, je opätovné zavedenie druhov zvierat do určitých oblastí, ale iba v malých skupinách, ktoré by mohli začať prirodzene obnovovať porušené lokality.

Vedci veria, že ak by sme postupne umiestnili niektoré zvieratá späť do týchto poškodených oblastí, mohla by sa ekologická neporušenosť vyliečiť a zlepšiť sa aj o 20 %. To by mohlo znamenať, že by sa časom mohli začať obnovovať oblasti ako Aljaška, severná Kanada, Rusko, púšť Sahara, Amazonský dažďový prales, ako aj tropický les v Kongu. „Mali by sme tiež premýšľať o obnove druhov, aby sa získala ekologická integrita na celej Zemi,“ dodáva Plumptre.

Podľa IFL Science ľudská činnosť zasiahla už do 97 % z celkovej rozlohy Zeme. Pojem „ekologicky neporušený“ nemá nijakú striktnú definíciu, všeobecne sa však vzťahuje na oblasti pevniny, ktoré nie sú rušené ľudskou činnosťou a stále sú rovnaké ako pred industrializáciou.

V spomínanej štúdii medzinárodný tím vedcov porovnal súčasnosť s rokom 1500 (pred priemyselnou revolúciou). Zameral sa na výskyt tisícov druhov cicavcov na rôznych miestach sveta. Našťastie, na neporušených miestach nedošlo k zníženiu, ale to však neznamená, že im v budúcnosti nehrozí nebezpečenstvo. Vedci totiž tiež zistili, že iba 11 % z týchto miest sa nachádza na zoznamoch chránených území.