Špekulovalo sa o nej, či vôbec existuje: Severná Kórea odhalila superponorku schopnú niesť nukleárne rakety

Severná Kórea ukázala novú ponorku na jadrový pohon. Týmto sa opäť otvorila diskusia okolo jadrových zbraní na kórejskom polostrove. Dlhšiu dobu sa však špekulovalo, či severokórejské plavidlo naozaj existuje. Najnovšie zábery, na ktorých je aj severokórejský líder Kim Čong-un, masívnu ponorku ukázali.

Podľa odhadov môže táto ponorka pravdepodobne prenášať aj nukleárne rakety dlhého doletu. Program Severnej Kórey je však viac než ambiciózny. Nová ponorka bude pravdepodobne ešte niekoľko rokov vzdialená od momentu, kedy bude môcť reálne vyplávať, no už teraz mení diskusiu o jadrových zbraniach. A to najmä pre susednú Južnú Kóreu.

Debata v Južnej Kórei o jadrovom programe sa opäť rozohnila, a to na verejnosti a pravdepodobne aj vo vláde. Miestne médiá diskutujú o tom, že krajina by mala zabezpečiť svoje vlastné jadrové zbrane. Súčasťou diskusie sú aj jadrové ponorky. Južná Kórea má v súčasnosti lepšie ponorky, ako je napríklad tá najnovšia – KSS-III. Soul ju predstavil v roku 2021 a je schopná niesť konvenčné rakety.

Severokórejská jadrová ponorka, aj keď v porovnaní menej sofistikovaná, by však stále bola výzvou pre ponorky z Južnej Kórey.

Na Severnú Kóreu ide o skutočného giganta

Na základe zverejnených fotografií z návštevy severokórejského lídra má ponorka priemer približne 12 metrov. To v podstate znamená, že ponorka je aspoň veľkosťou porovnateľná s tými z vojensky vyspelých krajín. Na severokórejskú loď je teda nečakane masívna. Dĺžku je ťažšie odhadnúť kvôli limitovanému uhlu fotografie, ale ľahko presahuje 100 metrov. Pre podobné plavidlá sa dĺžka približne 130 metrov považuje za dobrý základ.

Nejde však o prvú ponorku zo Severnej Kórey, ktorá je schopná niesť balistické rakety. V septembri 2016 predstavil Pchjongjang najmenšiu ponorku na svete, ktorá môže podobné rakety prevážať. Na palube mala iba jedno raketové silo. Napriek tomu zjavne zvládala testovanie severokórejských rakiet a zároveň pomáhala zlepšovať konštrukciu severokórejských ponoriek.

Krajina následne napríklad prerobila staršiu sovietsku ponorku, ktorá bola doteraz v Severnej Kórei tou najväčšou. Tú upravili tak, aby mohla nosiť rakety krátkeho aj dlhého doletu.

Nemecko zabavilo ruský tanker z „flotily duchov“. Prepravoval ropu za desiatky miliónov eur

Práve tieto rakety sa v krajine za poslednú dobu rýchlo vyvíjajú. Severokórejčania sa veľa naučili z mnohých úspešných aj neúspešných testov. Teraz to vyzerá tak, že technológia dozrela, keďže ju dokonca používa aj Rusko. Ide napríklad o niektoré typy rakiet s kratším doletom, ktoré Moskva využíva pri invázii Ukrajiny.

Čo sa týka rakiet odpaľovaných z ponoriek, tak Severokórejčania vyvíjajú čoraz väčšie a väčšie rakety. S ponorkou pravdepodobne pomáha aj Rusko, ktoré dodáva technológie, ako je sonar či zariadenia na utíšenie ponorky. Avšak celkovo pôjde skôr o pomerne základnú konštrukciu so slabými stealth možnosťami a senzormi. Hlavným účelom plavidla bude niesť rakety.

Jadrový pohon aj rakety

Rakety, ktoré loď bude niesť, budú pravdepodobne neskoršie verzie, keďže najnovšia iterácia je dlhá približne 13 metrov. To je porovnateľné s raketami Trident, ktoré nesú americké a britské ponorky. Hoci dolet nie je zatiaľ známy, severokórejská raketová technológia sa za posledné roky prudko vyvinula. Je možné, že tieto rakety budú schopné zasiahnuť americké mestá z mora pri Kórei.

„Európsky zbrojný priemysel dokáže oveľa viac, len si neverí,“ tvrdí šéf vojenskej divízie

Takáto veľká ponorka však nemôže mať konvenčný dieselový pohon. Masívny jadrový reaktor by pravdepodobne zabral značnú časť ponorky. Aj tu sa objavili špekulácie, že s touto technológiou pomohlo Rusko, hoci Severná Kórea na nej možno pracuje už niekoľko rokov.

Náklady na ponorku zatiaľ nepoznáme

Zatiaľ nevieme, koľko takáto ponorka mohla Severnú Kóreu stáť. Pravdepodobne ide o závratnú sumu, a to hlavne pre jednu z najchudobnejších krajín na svete. Priemerná cena modernej vojenskej ponorky sa pohybuje od dvoch do piatich miliárd eur.

Krajina, ktorá má približne 26 miliónov obyvateľov a približne štvrtinu HDP Slovenska, má stále problémy čo i len nakŕmiť všetkých svojich obyvateľov. Napokon, aj napriek ekonomickým problémom krajiny jej vojenský program neustále napreduje.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie