Spoločnosť Meta si povedala dosť: Rozhodla sa rázne zakročiť proti ruským médiám
- K obmedzeniu ruských médií vyzýval aj americký minister zahraničných vecí
- Meta argumentuje zahraničným zasahovaním
- Ruské veľvyslanectvo mlčí
- K obmedzeniu ruských médií vyzýval aj americký minister zahraničných vecí
- Meta argumentuje zahraničným zasahovaním
- Ruské veľvyslanectvo mlčí
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken nedávno vyzval krajiny, aby k aktivitám ruského média RT pristupovali rovnako ako k spravodajským operáciám tajných služieb. Táto výzva prichádza v čase, keď USA vzniesli obvinenia z prania peňazí voči dvom zamestnancom RT. Meta teraz definitívne zakročila. Informuje o tom TASR.
Rázny krok
Podľa amerických úradov sa títo zamestnanci údajne pokúšali najať americkú firmu na výrobu internetového obsahu s cieľom ovplyvniť novembrové voľby v USA.
RT na tieto obvinenia reagovala odmietavo a obvinila Washington zo snahy brániť jej v novinárskej činnosti. V reakcii na tieto udalosti spoločnosť Meta prijala radikálne opatrenie. Rozhodla sa zaviesť globálny zákaz pre ruské štátne médiá na svojich platformách, čo predstavuje významné sprísnenie jej doterajšieho prístupu.
V minulosti sa spoločnosť obmedzovala na menej drastické kroky, ako napríklad blokovanie reklám alebo obmedzovanie dosahu príspevkov týchto médií. Nové opatrenie sa týka televízie RT, mediálnej skupiny Rossija Segodňa a ďalších príbuzných subjektov.
Implementácia tohto rozhodnutia bude prebiehať postupne v priebehu niekoľkých dní a ovplyvní všetky aplikácie patriace spoločnosti Meta, vrátane Facebooku, Instagramu, WhatsAppu a Threads.
„Po starostlivom zvážení sme rozšírili naše pokračujúce presadzovanie (pravidiel) proti ruským štátnym médiám. Rossija Segodňa, RT a ďalšie súvisiace subjekty majú teraz celosvetovo zakázaný prístup k našim aplikáciám z dôvodu aktivity zahraničného zasahovania,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.
Ruské veľvyslanectvo sa k situácii zatiaľ nevyjadrilo. Toto rozhodnutie Mety prichádza ako reakcia na údajné tajné vplyvové operácie týchto médií na internete.
Blokovanie v Turecku
Na začiatku augusta sme ťa informovali, že prístup na sociálnu sieť obmedzili aj v Turecku. Úrady to oznámili bez uvedenia dôvodu alebo dĺžky trvania zákazu. Informovala o tom TASR na základe správ z agentúr Reuters a AFP. Viac ako 50 miliónov ľudí v Turecku používa Instagram a nešlo o prvé obmedzenie online platforiem. Vláda prezidenta Erdogana je často kritizovaná za zásahy do občianskych slobôd v digitálnom priestore.
Fahrettin Altun z prezidentskej kancelárie označil vtedy kroky Instagramu za „zjavný pokus o cenzúru“. Podľa jeho slov platforma bránila zverejňovaniu sústrastí k smrti Ismáíla Haníju, blízkeho spojenca prezidenta Erdogana, bez uvedenia konkrétneho porušenia pravidiel.
Keď si sa chcel na sociálnu sieť pripojiť, vyzeralo to takto: „Instagram.com bol zablokovaný rozhodnutím Úradu pre informačné technológie a komunikáciu zo dňa 2. 8. 2024 s číslom 490.05.01.2024.-608983.“
Nebolo to prvýkrát, čo sa Turecko pokúsilo niečo cenzurovať, aj napriek tomu, že sa k tomu v tomto prípade nepriznalo. V minulosti bol na tri roky obmedzený prístup k Wikipédii kvôli sporným článkom. Nedávno Meta pozastavila v krajine prevádzku svojej siete Threads po zásahu miestnych úradov. Tento incident opäť otvára diskusiu o slobode prejavu a prístupe k informáciám v digitálnom veku, najmä v krajinách s tendenciou k cenzúre internetu, dodáva tlačová agentúra.
Zdroje: TASR, Archív Startitup