Spotreba antidepresív v Európe dramaticky stúpa. Slovensko sa v rebríčku umiestnilo na tomto mieste

  • Európa si za posledné dekády antidepresíva obľúbila
  • Slováci sú však s počtom pacientov na chvoste rebríčka
Spotreba antidepresív v Európe
Archív Canva, TASR
  • Európa si za posledné dekády antidepresíva obľúbila
  • Slováci sú však s počtom pacientov na chvoste rebríčka

Spotreba antidepresív v Európe dramaticky stúpa. Údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaľujú znepokojujúci trend v 18 európskych krajinách, kde sa za posledné dve dekády užívanie týchto liekov viac než zdvojnásobilo. Tento trend sa nevyhýba ani Slovensku, ktoré je však v rebríčku na posledných miestach. 

Dramatický nárast spotreby antidepresív zaznamenalo za posledné dve dekády aj Slovensko. Kým v roku 2000 sa u nás denne predpísalo len 9 definovaných denných dávok na 1 000 obyvateľov, v roku 2020 to bolo už 48 dávok. To predstavuje až päťnásobný nárast.

Podobný, no ešte výraznejší trend sledujeme aj v susednej Českej republike, kde spotreba stúpla z 10 na 66 dávok. Znamená to, že obe krajiny zaznamenali jeden z najvýraznejších nárastov v Európe. Článok s týmito údajmi zverejnil portál Euronews ešte v roku 2023. 

Slovensko na spodku rebríčka

Na čele rebríčka sa drží Island, kde spotreba vzrástla zo 71 na 153 dávok, čo predstavuje viac než dvojnásobný nárast. Druhé Portugalsko zaznamenalo ešte dramatickejší skok – z 32 na 131 dávok, čo je štvornásobné zvýšenie. V kontexte strednej Európy je zaujímavé sledovať aj situáciu v Estónsku, kde spotreba za posledných 10 rokov stúpla o 133 %.

V súčasnosti sa Slovensko so 48 dávkami nachádza v spodnej polovici európskeho rebríčka. Odborníci pripisujú tento výrazný nárast viacerým faktorom. Ide najmä o lepšie rozpoznávanie depresie, väčšiu dostupnosť nových liekov, zmeny v postojoch pacientov a lekárov k duševným ochoreniam, ako aj rozšírenie indikácií pre použitie antidepresív.

Situáciu v posledných rokoch významne ovplyvnila aj pandémia COVID-19, ktorá prispela k nárastu úzkostí a depresií v populácii. V 14 krajinách OECD vzrástla spotreba antidepresív medzi rokmi 2019 a 2021 o viac než 10 %.

Zaujímavosťou zostáva, že vysoká spotreba antidepresív nemusí nevyhnutne znamenať nižšiu mieru šťastia v krajine. Island, ktorý vedie v spotrebe týchto liekov, je paradoxne druhou najšťastnejšou krajinou sveta.

Finančné náklady na antidepresíva sú však značné. Pre ilustráciu, susedné Nemecko v roku 2020 vynaložilo na tieto lieky 812 miliónov dolárov. 

Počet duševných ochorení stále stúpa

Každý siedmy poistenec zdravotnej poisťovne (ZP) Dôvera má diagnózu spojenú s duševným zdravím. Ku koncu minulého roka bolo takýchto pacientov približne 257-tisíc. Stúpa aj počet ľudí užívajúcich antidepresíva. Na pondelkovej tlačovej konferencii na to upozornila ZP Dôvera, podľa ktorej prevládajú medzi duševnými ochoreniami neurotické, stresom podmienené a afektívne poruchy.

„Od roku 2019 do roku 2023 nám podiel poistencov užívajúcich antidepresíva vzrástol o približne 9,4 percenta,“ priblížil manažér odboru strategického plánovania Dôvery Roman Mužik. Doplnil, že medzi pacientami dominujú ženy vo veku od 40 do 70 rokov, pričom tvoria tretinu všetkých návštev u psychiatra. Spresnil, že počet ľudí na antidepresívach vzrastá najmä medzi 15- až 29-ročnými.

Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre psychológiu Katarína Jandová upozornila, že duševnému zdraviu je nutné venovať sa systematicky. Pomôcť môžu každodenné činnosti, ako je spánok, pohyb či meditačné cvičenia. Dôležité je podľa nej aj odstránenie negatívnych vzťahov, prostredia alebo zvykov.

Kľúčové je podľa Jandovej i udržiavanie kvalitných medziľudských vzťahov. „Kvalitné vzťahy nám pomôžu zvýšiť taký pocit istoty a bezpečia, že neostáva v tej situácii človek veľmi sám,“ ozrejmila. Ako dodala, ak je človek v kritickej situácii, mal by kontaktovať krízové linky a nebáť sa vyhľadať psychologickú pomoc, hoci aj prostredníctvom online terapie.

Všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová si myslí, že niektoré duševné ochorenia vie rozpoznať aj lekár na bežnej prehliadke.

„Postrehneme, že ten pacient je zrazu iný. Už prichádza napríklad zhrbený, skľúčený, pomalšie hovorí, krútia sa mu kútiky, slzy sa mu tlačia do očí, čiže pozorný všeobecný lekár vidí aj takéto drobné signály,“ objasnila. Špecifikovala, že duševnými ochoreniami trpia častejšie pacienti s chronickými ochoreniami.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Euronews, TASR, Redakcia Startitup

Najnovšie videá

Trendové videá