Spoznaj pútavé výletné miesta, ktorými sa Slovensko pýši. Rozhľadne, jaskyne či dom kata, ktorý stínal hlavy

V Trenčíne a jeho okolí nájdeš všetko, čo sa ti zažiada vidieť – hrady, rozhľadne, malebné turistické trasy, malé kostolíky, starý kláštor či jaskyne. My sme vybrali pár miest, ktoré sa určite oplatí navštíviť, napríklad aj toto leto.

Rozhľadňa Malý Jelenec

Rozhľadňa v Trenčianskej Závade ponúka príležitosť porozhliadnuť sa z výšky na okolitú scenériu Bielych Karpát, Považského Inovca, Strážovských vrchov, a ak počasie dovolí, dovidíš až na vzdialené Martinské hole.

Malý Jelenec je vyhliadková drevená veža umiestnená na okraji lesa nad oficiálnou časťou mesta Nemšová. Rušný mestský štýl života by si tu však hľadali márne, práve naopak.

Dostaneš sa tu do prostredia, ktoré ťa naplní pohodou. Pod rozhľadňou sa rozlieha lúka, lemovaná z každej strany mohutnými stromami. Tie svojou výškou konkurujú aj 26 metrov vysokej veži postavenej v roku 2015.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Oyunke (@oyunke)

Prístup k nej patrí k tým ľahším, čo sa týka dĺžky trasy aj orientácie. Autom sa dovezieš k areálu gazdovstva a odtiaľ je to už len na tvojich nohách.

Pohodovým tempom popri pastvinách a ďalej lesnou cestičkou trasu absolvuješ do 20 minút. Vyjsť až hore na rozhľadňu stojí za to. Z najvyššieho podlažia vyhliadkovej veže uvidíš vrchy Javorník, Chotuč, Biely vrch, Ostrý vrch, Skalku, Inovec, Kalište, Strážov, Vápeč a ďalšie. Cestou naspäť si môžeš dopriať lokálne špeciality z gazdovského dvora, kde nechýba ani mini farma.

Za 400-tisíc eur si kúpili vilu z 19. storočia. Dnes pri Štiavnici ponúkajú ubytovanie, aké inde nenájdeš

Katov dom

Zaujíma ťa, ako vyzerajú meče, ktorými v stredoveku na území Trenčína stínali hlavy? Originály nástrojov na drastické vykonávanie spravodlivosti sú umiestnené v Katovom dome na Matúšovej ulici.

Cestička dláždená kamennými kockami ťa privedie až k niekdajšej väznici a bydlisku osoby, ktorá vzbudzovala medzi obyvateľmi Trenčína najväčší strach.

Niektoré pramene a aj názov budovy naznačujú, že v 17. storočí bola domovom mestského kata, ktorý bez milosti popravoval previnilcov za ich zločiny.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa M.R.S. 11 (@maria_riha_steiner)

Ďalšie historické zdroje uvádzajú, že na konci 19. storočia v tomto dome býval mestský dráb a nachádzalo sa tu väzenie. Jednoducho, „Katovňa“ alebo „Dom mestského kata“ nikdy nebol považovaný za oázu pokoja a veselosti.

Katov dom je jediná renesančná budova tohto typu v Trenčíne, ktorá si zachovala svoju pôvodnú podobu. Bola postavená ako kamenný dom asi v roku 1607 a našťastie sa jej nedotkli žiadne výrazné prestavby. 

Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu v roku 1412 titul slobodného kráľovského mesta s právom meča. Popravu uskutočňoval mestský kat zvyčajne pod hradbami mesta neďaleko Dolnej brány (dnešná Mestská veža).

Najčastejšou formou popravy bolo stínanie alebo vešanie. V Uhorsku sa stínalo dvojsečným mečom tak, že odsúdenec kľačal alebo sedel na stoličke. Podľa písomných prameňov malo mesto Trenčín k dispozícii tri popravné meče. Dva z nich sa zachovali v zbierkach Trenčianskeho múzea.

Dnes si v Katovom dome môžeš pozrieť tri menšie expozície. Jedna upriamuje pozornosť na pôsobenie a profesiu mestského kata. Nájdeš tu jeho meče, kladu, dereš, okovy, repliku škripca, uniformu mestského policajného kapitána, šable a pušky trenčianskych mestských policajtov.

V ďalšej miestnosti približujú jednotlivé predmety činnosť cechov a tradíciu remesiel. Posledná zbierka čo-to prezrádza o bývaní, hygiene a živote mešťanov a tvoria ju rôzne cennosti, odevy či dámsky kozmetický cestovný kufor.

Pružinská Dúpna jaskyňa

Zvykne sa hovoriť, že ak sa človeku ťažko dýcha, mal by ísť do jaskyne. Namieriť si to môžeš napríklad do tej, ktorá sa nachádza v podzemí neďaleko obce Pružina.

Ide o prírodný poklad, ktorý pomáha liečiť choroby dýchacích ciest. V svahu Čierneho vrchu v okrese Považská Bystrica sa nachádza Pružinská Dúpna jaskyňa. Patrí dokonca medzi jednu z najstarších jaskýň na Slovensku. Predpokladá sa, že vznikla asi pred 10 miliónmi rokov.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa L E N K A (@lenockaa_)

Dostaneš sa k nej náučným chodníkom z dedinky Priedhorie. V jeho záverečnej časti sa priprav na strmú cestu lesom, kde prekonáš 100 výškových metrov.

Jaskyňa je dlhá približne 300 metrov, miestami široká až do 20 metrov a vysoká do 5 metrov. Verejnosti je však prístupná len jej časť, v priestoroch totiž stále prebieha paleontologický výskum.

Zaujímavosťou je výzdoba z mäkkého sintra (jaskynného tvarohu), o ktorom sa hovorí, že lieči choroby dýchacích ciest. Snehobiela farba sintrového povrchu kontrastuje s tmavým dnom jaskyne, ktoré je na mnohých miestach pokryté vrstvami guána – netopierieho trusu.

Za tunajší klenot je považovaná tzv. Vianočná sieň, ktorej strop tvoria stovky snehobielych kvapľov. Vzhľadom na ochranu prírodných hodnôt zatiaľ nie je sprístupnená.

V dávnych dobách obývali tieto podzemné priestory okrem pravekých ľudí aj jaskynné medvede a jaskynné levy. Najstaršími nálezmi sú ich kosti a lebky spred asi 80-tisíc rokov. 

Vršatské bradlá a hrad Vršatec

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, ktorý je výraznou prírodnou dominantou stredného Považia. Sú neprehliadnuteľné a viditeľné už zďaleka.

Bradlá majú formu ihiel, stien a veží, ktoré sa vypínajú nad lesmi Bielych Karpát. Oblasťou vedie náučný chodník, ktorý sa začína v obci Vršatské Podhradie.

Nad obcou sa nachádza hrad Vršatec, ktorý patrí medzi najvyššie položené hrady a je typickou ukážkou stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách.

Patril do skupiny strážnych hradov, ktoré zabezpečovali hranice Uhorska. Impozantný výškový rozdiel zaisťoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu.

Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte pred vpádom Tatárov. Hrad postupne vystriedal viacerých majiteľov, v 14. storočí ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1708 bol počas Rákociho povstania zničený a dodnes sa z neho zachovali len ruiny.

Králikov mlyn

Vieš, ako sa kedysi mlela múka? Nazri do Králikovho mlyna v Nemšovej, ktorý je jedným z mála zachovaných mlynov. A hoci má viac ako 200 rokov, ešte stále sú tu pôvodné mlynárske stroje a zariadenie.

V mlyne sa vystriedalo 5 generácií mlynárskej rodiny Králikových, ktorí mleli múku pre panstvo, faru aj obyčajných ľudí. Králikov mlyn sa prvýkrát spomína už v roku 1822.

Predposledným majiteľom bol Ondrej Králik, ktorý zomrel v roku 1942. V tom čase slúžil jeho syn Jozef Králik v armáde, ale keďže bolo treba počas vojny udržať mlyn v prevádzke (kvôli zabezpečeniu obživy pre obyvateľov), Jozefa z vojenskej služby prepustili.

zdroj: Králikov mlyn

O mlyn sa staral až do znárodnenia v roku 1950. Neskôr mlyn postupne chátral a nový život mu vdýchla až nedávna rekonštrukcia v rokoch 2018 – 2019.

Dnes je Králikov mlyn krásnou spomienkou na mlynárske remeslo. Oplatí sa spomenúť, že v Nemšovej boli vďaka neďalekým riekam Vlára a Váh, ako aj vďaka množstvu potokov výborné podmienky pre mlynárov.

Už v polovici 16. storočia sa tu nachádzalo päť vodných mlynov. Zvyčajne sa stavali na okrajoch dedín alebo mimo nich a vždy to boli pokojné, romantické miesta, kde ticho rušilo len pravidelné klepotanie mlynského kolesa.

zdroj: Kultúrno informačné centrum/Králikov mlyn

Mlynári boli vážení obyvatelia, pretože zabezpečovali obživu pre ostatných. Boli osobitnými služobníkmi zemepána a mali kontakty aj na pánov veľkomožných.

Museli ovládať etiketu a ich domy boli už na prvý pohľad odlišné od ostatných remeselníckych domov. Mali dve poschodia, väčší dvor a zvyčajne aj väčší pôdorys, pretože pod jednou strechou ukrývali nielen mlyn, ale aj miesto na bývanie pre tých, ktorí v ňom pracovali.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska