Stále pracovať a kašlať na ostatné veci sa ti môže škaredo vypomstiť. Na predídenie vyhorenia ti stačí pár návykov
- Byť nadšený pre svoju prácu je skvelé
- Neskôr však toto nadšenie môže opadnúť
- Volá sa to syndróm vyhorenia
- Byť nadšený pre svoju prácu je skvelé
- Neskôr však toto nadšenie môže opadnúť
- Volá sa to syndróm vyhorenia
Pokiaľ máš pre svoju prácu nadšenie, dávaš do nej veľa energie a snažíš sa o to, aby bol výsledok čo najlepší, je to skvelé a veríme, že ti to vydrží čo najdlhšie.
Avšak presne tieto faktory sú často dôvodom, prečo u ľudí dochádza k syndrómu vyhoreniu. Takzvane „vyhorieť“ totiž podľa Unilabs môže iba človek, ktorý pre nejakú vec „horí“ a je pre ňu zapálený.
Syndrómy vyhorenia postihujú aj svetoznámych hudobníkov, ktorí sa snažia byť dlhodobo produktívni. Keď však vydajú album, zrazu stratia inšpiráciu, motiváciu a chuť tvoriť ďalej. Tento stav v niektorých prípadoch možno nazvať ako syndróm vyhorenia. Pokiaľ cítiš, že máš niečo podobné, pozreli sme sa na jeho bežné príznaky a spôsoby, ako proti nemu bojovať.
Bežne postihuje náročné zamestnania
Syndróm vyhorenia je stav fyzického a emocionálneho vysilenia, ktorý spôsobuje dlhodobé vystavenie sa stresu a nadmerné pracovné zaťaženie. Medzi symptómy patria zhoršená výkonnosť, únava, znížená motivácia a empatia, prípadne strata zmyslu pre vlastnú identitu a zmysel života.
Tento syndróm môže postihnúť kohokoľvek, kto je vystavený dlhodobému stresu a pracovnému zaťaženiu. Zvyčajne sa vyskytuje u ľudí, ktorí majú náročné zamestnania, sú v kontakte s veľkým počtom ľudí alebo sa starajú o iných, a to najmä v prípade, ak ich práca neponúka dostatok podpory a zdrojov na zvládanie stresu.
Okrem iného môže byť syndróm vyhorenia spôsobený aj nedostatkom spánku, nedostatkom času pre seba, nedostatkom sociálneho kontaktu a zdravotnými problémami.
Bežné príznaky syndrómu vyhorenia:
- znížená výkonnosť,
- nespavosť,
- opakujúce sa zdravotné problémy,
- zmeny nálady,
- znížená motivácia a empatia,
- nedostatok energie a zmiznutie zmyslu pre vlastnú identitu a zmysel života.
Ak v poslednej dobe pociťuješ prílišnú únavu, problémy so spánkom, stres či úzkosť alebo máš niektoré z vyššie uvedených symptómov, môže to byť znak syndrómu vyhorenia.
V prípade, že svoju únavu budeš ignorovať, zvyšuješ riziko vyhorenia. Vyhorenie, resp. syndróm vyhorenia, definuje Svetová zdravotnícka organizácia ako problém spojený s pracovným stresom. Tento problém je výsledkom chronického pracovného stresu. Stres spôsobuje fyzické a psychické zdravotné problémy, ktoré môžu v najťažších prípadoch viesť k samovražde.
Ak si však nie si istý, odporúča sa komunikácia s lekárom či terapeutom, ktorí môžu poskytnúť vhodnú odbornú pomoc a rady na zvládnutie týchto symptómov.
Liečba syndrómu vyhorenia závisí od závažnosti symptómov a ich príčin. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa syndrómu vyhorenia možno zbaviť, avšak je dôležité si uvedomiť, že liečba syndrómu vyhorenia je individuálna a môže trvať niekoľko mesiacov či rokov. Trpezlivosť a vytrvalosť sú preto nevyhnutné.
Možné spôsoby boja proti syndrómu vyhorenia
- 1. Odpočinok a relaxácia: Daj si dostatok času na oddych a relaxáciu, aby tvoje telo a myseľ mohli zregenerovať.
- 2. Zmena pracovných podmienok: Zváž, či je potrebné zmeniť svoje pracovné podmienky a zdroje stresu, ktorým si vystavený.
- 3. Podpora: Komunikuj so svojimi blízkymi alebo kolegami, ktorí ti môžu poskytnúť podporu a pomôcť zvládať stres.
- 4. Terapia: Terapeutické metódy, napríklad kognitívna, behaviorálna terapia alebo meditácia, môžu pomôcť zlepšiť tvoj zdravotný a psychický stav.
- 5. Zdravý životný štýl: Pomôcť zlepšiť celkové zdravie môže aj zdravé stravovanie, pravidelná fyzická aktivita a dostatok spánku.
Vyhorenie sa dnes týka aj detí či študentov, informovala Pravda. Keďže rodičia sú často dlho do večera v práci, deti majú počas dňa množstvo organizovaných aktivít. To môže byť v konečnom dôsledku viac na škodu, ako na úžitok.
Pri deťoch sa vyhorenie prejavuje podobne ako pri dospelých. Môže sa im zhoršiť prospech, nedokážu sa sústrediť, majú o škole negatívne zmýšľanie, nič ich neteší, sú apatické. V oboch prípadoch je potrebné zvoľniť a dopriať si psychický i fyzický oddych. Pokiaľ sú požiadavky na deti zo strany rodičov priveľké, treba ubrať. Deti by mali mať aj priestor na nudu, vtedy hľadajú samých seba a naplno im pracuje fantázia.
Zdroje: Unilabs, WHO, Pravda, AI