Stalo sa to, pred čím nás vedci roky varovali. Rok 2024 má byť ešte teplejší

Jedným z najčastejších termínov 21. storočia v súvislosti so životným prostredím je klimatická zmena, respektíve globálne otepľovanie.

Americké CNN informuje o najnovšej správe meteorologickej služby Európskej únie Copernicus, ktorá bežnému občanovi na optimizme určite nepridá.

Nové údaje totiž ukazujú, že celosvetové teploty boli za posledných dvanásť po sebe idúcich mesiacov po prvý raz vyššie o viac ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s priemyselnou revolúciou (obdobie rokov 1850 – 1900). Táto hodnota je podľa odborníkov kritická z hľadiska zabránenia významným a dlhotrvajúcim dopadom zmeny klímy. 

V nastolenom trende pokračujeme aj v roku 2024

Portál Wionews dodáva, že zmena klímy, ktorú zosilnil prirodzene sa vyskytujúci fenomén El Niño, vyvolala po celom svete silné búrky, suchá či požiare a planéta Zem zaznamenala v roku 2023 rekordné otepľovanie, čím sa stala najteplejšou za takmer 100 000 rokov.

V období od februára 2023 do tohto januára bola svetová teplota na povrchu našej planéty o 1,52 stupňa Celzia vyššia, ako bol priemer pred-industriálneho obdobia, teda predtým, ako ľudia začali spaľovať veľké množstvo fosílnych palív. 

Podľa informácií Copernicusu bolo dokonca posledných osem mesiacov v rade najteplejšími v histórii merania jednotlivých mesiacov. „To ďaleko presahuje všetko, čo je prijateľné. Pozrite sa, čo sa stalo tento rok iba s 1,5 °C – videli sme povodne, suchá, horúčavy a požiare na celom svete,“ vysvetlil pre BBC profesor Bob Watson, bývalý predseda klimatického orgánu OSN.

V podobnom duchu sa pre CNN vyjadril postdoktorandský výskumný asistent v odbore atmosférickej fyziky na Oxfordskej univerzite Matt Patterson. „Prekročenie 1,5 stupňa za jeden rok podčiarkuje rýchlo sa skracujúce obdobie, ktoré má ľudstvo na to, aby výrazne znížilo emisie a vyhlo sa nebezpečnej zmene klímy,“ dodal. 

Globálne otepľovanie devastuje ekonomiku. „Stojí nás“ 15 miliónov eur každú minútu

Čo sa týka spomínaného 1,5-stupňového prahu, svetoví lídri drvivej väčšiny štátov svetov sa v roku 2015 na klimatickej konferencii v Paríži zaviazali k snahe neprekročiť hranicu 2 stupňov, avšak ideálne práve 1,5 stupňa.

„Dotýkame sa 1,5 stupňa a vidíme náklady, sociálne náklady a ekonomické náklady. 1,5 stupňa je veľmi vysoké číslo a veľmi nás to zasahuje, pokiaľ ide o vlny horúčav, suchá, záplavy, zosilnené búrky, nedostatok vody na celom svete. To nás naučil rok 2023, ktorý je pre ľudstvo výstrahou,“ varoval pre Wionews Johan Rockstrom z Potsdam Institute for Climate Impact Research.

Problém však je v tom, že v už zabehnutom trende pokračujeme aj v tomto roku. Portál Euronews uvádza, že rok 2024 sa začal januárom, ktorý bol o 1,66 °C teplejší ako odhad januárového priemeru v priebehu rokov 1850 a 1900.

Copernicus prišiel k týmto zisteniam na základe systému s názvom ERA5, hodinovým dátam generovaným pomocou miliárd meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc naprieč celou našou planétou.

„Rok 2024 sa začína ďalším rekordným mesiacom, nielenže je to najteplejší január v histórii, ale práve sme zažili 12-mesačné obdobie o viac ako 1,5 stupňa nad úrovňou pred-industriálneho referenčného obdobia. Rýchle zníženie emisií skleníkových plynov je jediný spôsob, ako zastaviť zvyšovanie globálnej teploty,“ rázne vysvetlila zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus Samantha Burgessová. 

Globálne otepľovanie mení poľnohospodárstvo. Toto je 5 plodín budúcnosti

Tento rok môže byť ešte teplejší, upozorňujú vedci

Najhoršie na tom je, že tento rok môže byť ešte teplejší a tým pre budúcnosť ľudstva horší. Pre agentúru Reuters americkí vedci uviedli, že pre rok 2024 existuje šanca 1:3, že bude ešte teplejší ako minulý rok, a 99 % šanca, že sa zaradí medzi päť najteplejších rokov.

El Niño začalo minulý mesiac slabnúť a vedci naznačili, že by sa mohol neskôr v tomto roku presunúť na chladnejší náprotivok La Niña. Napriek tomu boli priemerné teploty globálneho povrchu mora minulý mesiac najvyššie za ktorýkoľvek január v histórii.

Zatiaľ čo na severnej pologuli je zima, v niektorých častiach Južnej Ameriky, kde je leto na južnej pologuli, panujú neuveriteľne vysoké teploty. Napríklad horúčavy v centrálnom Čile na úrovni 37 stupňov spôsobili požiare, ktoré si začiatkom februára vyžiadali najmenej 131 obetí.