Starodávny príbeh spred 1 500 rokov o vikingskej apokalypse. Vedci prišli s novými zisteniami o Ragnaröku

Severské mytológie hovoria o apokalyptickom príbehu, ktorý sa nazýva Ragnarök. Dni starých bohov sú spočítané, jedného dňa zasiahne katastrofa a odohrá sa posledná bitka všetkých bitiek a nastane koniec sveta. Ako sa hovorí v dávnej mytológii, pred príchodom Ragnaröku bude svet sužovaný obrovskou zimou „Fimbulwinter“, ktorá má trvať tri roky.

Počas Fimbulwinter má fúkať sneh z každej strany, teploty klesnú a po krajine sa rozšíri hlad a utrpenie. Medzi ľuďmi začnú vznikať vojny, čo je predzvesťou začiatku apokalypsy, informuje portál iflscience.com.

Táto udalosť je často interpretovaná ako naratívny prostriedok, ktorý poukazuje na vzostup a pád ľudskej civilizácie v dôsledku sily prírody. Niektorí vedci si kladú otázku, či Fimbulwinter môže existovať aj v reálnom svete.

Rok 536 po Kristovi

Historik a predseda Iniciatívy Harvardskej univerzity pre vedu o ľudskej minulosti Michael McCormick hovorí, že najhorším rokom, aký kedy bol, je rok 536 po Kristovi. „Bol to začiatok jedného z najhorších období života, ak nie najhorší rok,“ vysvetľuje.

Záhadná hmla pohltila Európu, Blízky východ a časti Ázie do tmy, vo dne aj v noci po dobu 18 mesiacov. Denné teploty v lete klesli o 1,5 °C až 2,5 °C. Začalo sa tak najchladnejšie desaťročie za posledných 2 300 rokov, informuje portál science.org.

„To leto v Číne napadol sneh, plodiny zlyhali, ľudia hladovali. Írske kroniky zaznamenávajú neúrodu chleba z rokov 536 – 539. Potom v roku 541 zasiahol rímsky prístav Pelusium v Egypte bubonický mor. To, čo sa začalo nazývať Justiniánsky mor, sa rýchlo šírilo, vyhladilo jednu tretinu až polovicu obyvateľstva Východorímskej ríše a urýchlilo jej kolaps,“  informuje historik.

Historici už dávno vedia, že polovica šiesteho storočia bola temnou hodinou v období, ktoré sa nazývalo temný stredovek. Ako uvádza portál iflscience.com, podľa výskumu Národného múzea Dánska mohla byť táto zima skutočne interpretovaná ako koniec sveta.

Dánsky výskum 

Mnohí o tom špekulovali, ale po prvý raz môžeme teraz dokázať, že možno najväčšia klimatická katastrofa v dejinách ľudstva postihla Dánsko, katastrofálne, povedal Morten Fischer Mortensen, vedúci výskumník, informuje portál iflscience.com.

Donedávna nebolo jasné, do akej miery toto obdobie ovplyvnilo Dánsko. Štúdia však ukazuje, že poľnohospodárske praktiky v krajine od doby bronzovej po dobu Vikingov ukázali, že krajina bola vždy ovplyvnená. Na tento fakt prišli prostredníctvom rozboru viac ako 100 kusov dreva zo šiesteho storočia. V rokoch medzi 539 až 541 naznačujú slabý až žiadny rast.

„Keď stromy nemohli rásť, nebolo nič, čo by mohlo rásť na poliach. V spoločnosti, kde sa všetci živia poľnohospodárstvom, to má katastrofálne následky. Potvrdzujú to aj ďalšie štúdie, ktoré robíme. Tu vidíme drastický pokles produkcie obilia, vidíme oblasti, ktoré sú jednoducho opustené ľuďmi, a lesy, ktoré sa rozprestierajú za opustenými poľami,“ povedal Mortensen.

„V Nórsku a Švédsku vedci veria, že až polovica populácie zomrela, a nie je nepredstaviteľné, že to isté sa stalo aj v Dánsku. Skoro mi behajú zimomriavky, keď vidím tieto malé úzke letokruhy, pretože viem, koľko smútku, smrti a nešťastia predstavujú.“

Teóriu o krutom období v Dánsku potvrdzujú aj zaujímavé archeologické dôkazy.