Starosta Mariupolu tvrdí, že „zradcovia“ odovzdávajú životne dôležité súradnice Rusom

Vodca proruských separatistov Denis Pušilin v Donecku vyhlásil, že nezmení rozsudky smrti, ktoré vyniesli nad dvoma Britmi a jedným Maročanom, ktorí bojovali za ukrajinskú armádu.

„Prišli na Ukrajinu zabíjať civilistov pre peniaze. Preto nevidím žiadne dôvody na zmiernenie alebo úpravu trestu,“ cituje Pušilinove slová Al Jazeera. Dodal, že súd všetkým bojovníkom udelil spravodlivé tresty.

Monitoring diania na Ukrajine za deň 13. jún sme ukončili. Situáciu však sledujeme online a naďalej sa jej venujeme v novom článku.

22:25 Hajdaj: Neprejazdné sú už všetky mosty spájajúce Severodoneck a Lysyčansk

Všetky tri mosty spájajúce ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk sú v súčasnosti neprejazdné pre vozidlá. Oznámil to v pondelok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, informuje TASR podľa správy americkej televízie CNN.
Prvý z mostov zničili podľa Hajdaja ruské sily už koncom mája. Druhý most bol zničený počas uplynulého víkendu. Momentálne je podľa Hajdaja neprejazdný už aj tretí most.

„Mosty umožnili prevážať aspoň nejaký humanitárny náklad… V súčasnosti je nemožné tieto mosty použiť,“ uviedol Hajdaj.
Zničenie mostov poskytuje podľa Hajdaja ruskej armáde ďalšiu výhodu. Gubernátor však tvrdí, že prístup k zbraniam a humanitárnym zásobám je „náročný, ale nie nemožný“. Hajdaj dodal, že cestovanie medzi Severodoneckom a Lysyčanskom je aj naďalej možné, no z bezpečnostných príčin nemôže v tomto smere poskytnúť viac detailov.

„Lysyčansk je ostreľovaný veľmi intenzívne, s ťažkými zbraňami (Rusi) ničia všetko – humanitárne veliteľstvá aj nemocnice,“ uviedol gubernátor. Z Lysyčansku je však podľa neho naďalej možné denne evakuovať ľudí a prijímať humanitárnu pomoc.
Hajdaj ďalej uviedol, že ruské ozbrojené sily kontrolujú väčšinu Severodonecka, asi 70 až 80 percent. Tvrdenia samozvanej Luhanskej demokratickej republiky o tom, že Severodoneck padol, označil za nepravdivé a dodal, že časť mesta majú aj naďalej pod kontrolou ukrajinskí obrancovia.

Ruské sily sa v súčasnosti snažia dobyť celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. Severodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk sú poslednými ohniskami ukrajinského odporu v Luhansku. Tieto dve mestá oddeľuje rieka Severný Donec.

21:30 Scholz: Nemecko chce posilniť svoju vojenskú rotu na Slovensku

Slovensko by mohlo poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú techniku. Nemecko jej chce dodať moderný systém protivzdušnej obrany a zároveň chce posilniť svoju vojenskú rotu na Slovensku. Po bilaterálnom rokovaní v Berlíne o tom na spoločnej tlačovej konferencii informovali slovenský premiér Eduard Heger a nemecký kancelár Olaf Scholz. Heger zároveň pozval kancelára na návštevu Slovenska.

Rokovania o dodávke vojenských systémov na Ukrajinu medzi SR a Nemeckom prebiehajú, ale šéfovia vlád zatiaľ viac konkretizovať nechceli.

„Nemecko chce chrániť NATO a preto sa snažíme byť prítomní v jeho východnej časti,“ povedal Scholz. Poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Patriot Slovensku vníma kancelár ako dlhodobú pomoc. Ich prítomnosť nie je nijako časovo obmedzená, povedal. Heger v tejto súvislosti ocenil pomoc Nemecka pri obrane územia SR.

Predstavitelia krajín sa rozprávali aj o energetike a výstavbe nových LNG terminálov na prepravu skvapalneného plynu. Heger poukázal na to, že Slovensko je vnútrozemská krajina a preto potrebuje rozvíjať spoluprácu s inými krajinami na dovoze plynu.

Nemecko podľa Scholza rozhodlo o výstavbe potrebnej infraštruktúry, aby mohlo loďami privážať skvapalnený plyn. „Práve takýmto krajinám (ako Slovensko), ktoré nemajú more, chceme pomôcť,“ poznamenal nemecký kancelár.

Šéfovia oboch vlád sa vyjadrili aj k ambíciám Kyjeva na vstup do EÚ. Heger podporuje to, aby bol Ukrajine poskytnutý reformný tím, ktorí jej pomôže splniť podmienky na vstup do európskeho spoločenstva. Scholz v tejto spojitosti zdôraznil potrebu jednotného postoja krajín EÚ.

20:30 Do Španielska dorazil prvý náklad kŕmnej kukurice prepravený cez Baltické more

Nákladná loď Alppila plaviaca sa pod fínskou vlajkou dopravila v pondelok náklad 18.000 ton kŕmnej kukurice z Ukrajiny do prístavu A Coruňa v Galícii na severozápade Španielska. Ide o prvú zásielku obilnín, ktorá bola prepravená novou námornou trasou cez Baltické more.

Loď sa takto vyhla ruskej námornej blokáde ukrajinských prístavov v Čiernom mori, ktorá trvá od začiatku vojny na Ukrajine, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na Galícijskú asociáciu výrobcov kŕmnych zmesí pre zvieratá (AGAFAC).

Združenie AGAFAC, ktoré zadalo objednávku, uviedlo, že náklad kŕmnej kukurice z Ukrajiny previezli nákladnými autami do Rumunska a Poľska a potom do prístavu Šwinoujšcie na poľskom pobreží Baltického mora. Po zastávke v nemeckom prístave Brunsbüttel, ležiacom severozápadne od Hamburgu, loď zamierila k španielskemu pobrežiu.

Na otázku agentúry AFP hovorca ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva nevedel potvrdiť, či ide o prvú dodávku ukrajinského obilia prepravenú cez Baltické more.

„Nemáme konkrétne informácie o preprave do Španielska. Dodávame (z Ukrajiny) obilie do Poľska a Rumunska,“ povedal.
Ruská invázia, ktorá sa začala 24. februára, ochromila vývoz obilia z Ukrajiny – významného hráča v tomto sektore – a spôsobila prudký nárast cien obilia a hnojív, čo v mnohých krajinách, najmä v Afrike a na Blízkom východe, vyvolalo obavy z potravinovej krízy.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Kyjev v súčasnosti mesačne vyváža vlakom dva milióny ton obilia, čo je však stále oveľa menej, ako exportoval pred konfliktom cez svoje prístavy, najmä cez prístav Odesa. OSN a krajiny ako Francúzsko a Turecko sa usilujú o otvorenie čiernomorského námorného koridoru, ktorý by umožnil obnovenie ukrajinského vývozu.

AFP dodala, že koncom mája veliteľ amerických síl v Európe generál Chris Cavoli uviedol, že Nemecko vytvorilo „železničný most“ s Ukrajinou, aby pomohlo Kyjevu vyvážať obilie, ktoré sa v krajine hromadí kvôli ruskej blokáde. Dodal, že Poľsko pracuje na zjednodušenom režime prechodu hraníc. Keď sa už obilie dostane z Poľska, prevezú do prístavov v Nemecku, odkiaľ sa prepravuje ďalej.

20:00 Poľsko žiada spojencov, aby mu pomohli nahradiť techniku, ktorú dalo Ukrajine

Poľsko žiada svojich spojencov, aby mu pomohli s nahradením vojenskej techniky, ktorú poskytlo Ukrajine, aby jej pomohlo v boji proti ruskej invázii. Uviedol to v pondelok poľský prezident Andrzej Duda.

Ako informovala agentúra PAP, Duda na pondelkovom brífingu veliteľského štábu poľskej armády uviedol, že Poľsko je hlavným dodávateľom ťažkých zbraní Ukrajine – vrátane stoviek tankov, bojových vozidiel, delostrelectva, bezpilotných lietadiel a ručných protilietadlových odpaľovacích zariadení, ako aj státisícov kusov munície, náhradných dielov a ďalšieho vybavenia.

Duda vyslovil očakávanie, že výzbroj poľskej armády bude doplnená aj v rámci spojeneckých podporných mechanizmov. Ako zdôraznil, hrozba ruskej agresie na území členských krajín NATO sa zatiaľ nezmenšila. Dodal, že rozhodnutie Poľska o presune vojenskej techniky na Ukrajinu bolo prijaté ako rýchla reakcia na žiadosť Kyjeva. Ako spresnil, odhadované náklady na vojenskú pomoc pre Ukrajinu sú minimálne 1,7 miliardy dolárov.

Upozornil súčasne, že obstaranie nového vybavenia môže trvať roky a Poľsko čo najrýchlejšie potrebuje náhradu za pomoc poskytnutú Ukrajine. Informoval, že Poľsko sa obracia na prakticky všetkých svojich spojencov so žiadosťou o dodávky vojenskej techniky, ktorá pritom „nemusí byť nevyhnutne nová“.

19:07 UKRAJINA: Polícia vyšetruje úmrtia viac ako 12-tisíc ľudí

Ukrajinská polícia spustila vyšetrovanie zabití viac ako 12-tisíc ľudí počas ruskej vojny. V pondelok tiež úrady z Kyjevskej oblasti informovali o objavení ďalších obetí s rukami zaviazanými za chrbtom v masovom hrobe neďaleko Buče.

„Strelné rany v kolenách nám hovoria, že ľudí mučili,“ vysvetlil policajný šéf Kyjevskej oblasti Andrij Nebytov. „Ruky zviazané páskou za chrbtom hovoria, že ľudí dlhšie zadržiavali (ako rukojemníkov) a (nepriateľské sily) sa snažili z nich dostať informácie,“ doplnil.

Od stiahnutia ruských jednotiek z oblasti na konci marca, už úrady našli telá 1 316 ľudí. Šéf ukrajinskej národnej polície Igor Klimenko pre agentúru Interfax-Ukraine v pondelok povedal, že vedú kriminálne vyšetrovanie úmrtí viac ako 12-tisíc Ukrajincov. Telá obetí podľa neho ležali na uliciach, v domoch i masových hroboch. Nešpecifikoval pritom, koľko z týchto obetí tvorili civilisti a koľko bolo vojakov. (SITA)

18:30 Čaputová diskutovala so Zelenským a Dudom o kandidatúre Ukrajiny na vstup do EÚ

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok diskutovala prostredníctvom videohovoru s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a prezidentom Poľska Andrzejom Dudom o podpore Ukrajiny v jej snahách získať štatút kandidáta na vstup do Európskej únie. TASR o tom informoval hovorca slovenskej hlavy štátu Martin Strižinec.

„Pokračujeme v koordinácii našich aktivít pred budúco týždňovým kľúčovým summitom Európskej únie, ktorý by mal o tejto otázke rozhodnúť,“ ozrejmila Čaputová.

Témou pondelkového telefonátu boli najmä spôsoby ďalšej komunikácie so štátmi, ktoré majú k tejto otázke skeptický postoj. Prezidentka zdôraznila, že bude preto pokračovať v telefonickej komunikácii s viacerými európskymi prezidentmi.

Zelenskyj sa na sociálnej sieti Telegram poďakoval Čaputovej aj Dudovi za podporu snáh Ukrajiny o členstvo v Európskej únii. Ocenil tiež, že Slovensko i Poľsko od začiatku ruskej invázie pomáhajú ukrajinskej armáde aj utečencom. (TASR)

17:35 Starosta Mariupolu obviňuje „zradcov“ z odovzdávania životne dôležitých súradníc Rusom

Starosta Mariupolu Vadym Boychenko obvinil „zradcov“ z odovzdávania životne dôležitých informácií ruským silám počas bombardovania južného prístavného mesta na začiatku jeho invázie na Ukrajinu.

Boychenko, ktorý opustil Mariupol, pre BBC povedal, že zničenie kritickej infraštruktúry mesta, vrátane dodávok energie, bolo dobre koordinované, pretože títo „zradcovia“ poskytli Rusku súradnice.

„Vedeli, kde lúštiť. Bolo veľa zradcov, ktorí udávali súradnice. Všetko, čo sme mali, všetko, čo sa považuje za kritickú infraštruktúru mesta, bolo zničené za prvých sedem dní,“ uviedol Boychenko.

V meste je celkom 15 napájacích zdrojov, pričom ani starosta nevedel, kde sa všetky nachádzajú. Ako informuje portál The Guardian, oni to vedeli a za jeden týždeň ich dokázali všetky zničiť. Mesto vďaka tomu zostalo úplne bez svetla. Terčom boli okrem toho aj vodné body, komunikačné linky a sklady s potravinami a liekmi, povedal starosta.

Obvinil „zradcov“ z toho, že sú poslancami mestskej rady z proruskej strany Opozičná platforma. Avšak jeho tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

16:40 Wikipédia sa odvolala voči verdiktu ruského súdu o odstránení článkov o vojne

Spoločnosť Wikimedia Foundation, ktorá vlastní internetový portál Wikipédia, sa odvolala voči rozhodnutiu moskovského súdu, podľa ktorého by mala odstrániť všetky informácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu. V pondelok o tom informoval Stephen LaPorte z Wkikimedia Foundation, píše agentúra Reuters.

Súd v Moskve nariadil spoločnosti Wikimedia zaplatiť pokutu vo výške päť miliónov rubľov (približne 84.000 eur) za to, že odmietla zo svojich stránok v ruskom jazyku odstrániť informácie o konflikte na Ukrajine vrátane článkov s názvom „Ruská invázia na Ukrajinu“, „Vojnové zločiny počas ruskej invázie na Ukrajinu“ a „Masaker v Buči“. Argumentoval tým, že tieto údajné „dezinformácie“ na Wikipédii ohrozujú verejný poriadok v Rusku.

Spoločnosť Wikimedia Foundation tvrdí, že odstránenie článkov by bolo porušením ľudských práv a dodáva, že Ruská federácia nad ňou nemá žiadnu právomoc. (TASR)

15:45 UKRAJINA: Na ukončenie vojny potrebujeme paritu v počte ťažkých zbraní, tvrdí prezidentov poradca

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vyzval Západ, aby poslal Ukrajine ďalšie zbrane. Na sociálnych sieťach napísal, že Ukrajina potrebuje „paritu ťažkých zbraní“ s Ruskom, aby ukončila vojnu. Dodal, že rozhodnutie o počte zbraní odoslaných zo Západu sa očakáva v stredu, keď sa ministri obrany z celého sveta stretnú v sídle NATO v Bruseli. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ukrajinské sily utrpeli v Donbase na východe krajiny ťažké straty, keďže bojujú proti ruským silám so značnou výhodou v delostrelectve.

15:10 Rusko vypálilo 3 rakety na Černihivskú oblasť

Guvernér Černihivskej oblasti Vjačeslav Chaus 13. júna uviedol, že Rusko spustilo tri raketové útoky na mesto Pryluky. Podrobnosti o škodách či obetiach zatiaľ nie sú zverejnené. Informáciu zverejnil na Twitteri portál The Kyiv Independent.

14:35 Financial Times: Ukrajina si zaslúži plnú pomoc od Západu

Eufória spred niekoľkých týždňov, keď sa zdalo, že ruské sily sú na ústupe, sa v Kyjeve zmenila na nepokoj. V pondelok to napísal prestížny britský denník Financial Times (FT), ktorý tvrdí, že Ukrajina si zaslúži naďalej dostávať vojenskú pomoc od západných krajín.

„Nálada v Kyjeve sa zhoršuje. V prejavoch neúnavného ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počuť obavy, že podpora zo strany Západu by mohla klesať alebo skolabovať, alebo že by západné vlády mohli presadzovať mierovú dohodu neprijateľnú pre jeho krajinu,“ napísal FT, ktorý varoval pred rizikom vysokej miery opotrebovania ukrajinskej armády, ktorá sa bráni ruskej agresii.

Denník ďalej uviedol, že Ukrajina proti Rusku bojuje sama, pretože západní spojenci sa „z pochopiteľných dôvodov“ rozhodli do vojny priamo nezasahovať. FT však pripomenul, že Ukrajina nebráni len svoju vlastnú suverenitu, ale v širšom zmysle aj slobodu a bezpečnosť v Európe. (TASR)

14:22 SIPRI: Zásoby jadrových zbraní vo svete sa začnú zvyšovať

Svetové zásoby jadrových zbraní sa v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zvýšia, čím sa otočí klesajúci trend od konca studenej vojny. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) v pondelok uviedol, že všetkých deväť krajín vyzbrojených jadrovými zbraňami navyšuje alebo modernizuje ich arzenál.

„Existujú jasné náznaky, že redukcie, ktoré charakterizovali globálne jadrové arzenály od konca studenej vojny, sa skončili,“ skonštatoval Hans M. Kristensen, ktorý je výskumníkom programu zbraní hromadného ničenia SIPRI a riaditeľom projektu Nuclear Information Project pri Federácii amerických vedcov.

Riaditeľ spomenutého programu Wilfred Wan uviedol, že všetky štáty s jadrovými zbraňami zväčšujú alebo vylepšujú svoj arzenál a väčšina z nich tiež zostruje jadrovú rétoriku a úlohu, ktorú zohrávajú jadrové zbrane v ich vojenských stratégiách. „Toto je veľmi znepokojujúci trend,“ poznamenal. (SITA)

13:32 Milióny Poliakov sú pripravené brániť svoju vlasť, ak Rusko zaútočí

Štyridsať miliónov Poliakov je pripravených so zbraňou v ruke brániť svoju vlasť v prípade, že by ju Rusko napadlo. Vyhlásil to poľský premiér Mateusz Morawiecki počas otvorenia strelnice v školskom komplexe v Sliezku, kde zároveň uviedol, že vojna na Ukrajine slúži ako pripomienka toho, že sloboda nie je večná a že predchádzajúce generácie za ňu museli bojovať. TASR správu prevzala od agentúry PAP, ktorá o tom informovala v pondelok.

 Podľa Morawieckeho si ľudia musia uvedomiť, že z dôvodu „barbarského a nevyprovokovaného“ útoku Ruska na Ukrajinu sa obdobie mieru na dlhé roky skončilo.

„Ak Rusku niekedy príde na um napadnúť Poľsko, tak Rusko a Kremeľ musia vedieť, že v Poľsku je 40 miliónov Poliakov, ktorí sú pripravení postaviť sa so zbraňou v ruke na obranu svojej vlasti,“ vyhlásil Morawiecki, pričom agentúra PAP pripomína, že Poľsko má len 38 miliónov obyvateľov. (TASR)

12:37 V Lysyčansku pre boje zomreli traja ľudia vrátane šesťročného chlapca

Traja ľudia pre boje zomreli v nedeľu v meste Lysyčansk na východe Ukrajiny. Jednou z obetí je šesťročný chlapec. Potvrdil to guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj a dodal, že jeden človek bol pri ruských útokoch zranený. Informuje o tom portál news.sky.com.

Guvernér poznamenal, že ruskí vojaci ničia susedné mesto Severodoneck „štvrť po štvrti“ a vytláčajú ukrajinskú armádu „pre významnú výhodu v delostrelectve“. „Niekoľko delostreleckých granátov zasiahlo čistiareň odpadových vôd, trikrát bombardovali oblasť závodu Azot, v ktorom v úkrytoch stále zostávajú civilisti,“ konštatoval Serhij Hajdaj. (ONLINE)

11:38 Rusko sa vyhráža Poľsku jadrovým útokom

Šéf Štátnej dumy Ruskej federácie Viačeslav Volodin sa vyhráža, že ak sa naplní návrh bývalého ministra zahraničných vecí Poľska Radoslawa Sikorského poskytnúť Ukrajine jadrové zbrane, možný jadrový konflikt zničí európsky kontinent. Informuje o tom ukrajinský portál Pravda. 

„Sikorski vyvoláva jadrový konflikt v strede Európy. Nemyslí ani na budúcnosť Ukrajiny, ani na budúcnosť Poľska. Ak sa splnia jeho návrhy, tieto krajiny prestanú existovať, rovnako ako Európa tiež,“ uviedol Volodin.

Povedal tiež, že Sikorski je dôvodom, prečo Ukrajina musí byť aj demilitarizovaná a oslobodená od nacistickej ideolódie. Tiež mu odporučil, aby podstúpil psychiatrické vyšetrenie a odovzdal svoj mandát. 

Ako ďalej informuje Pravda, Ukrajina je krajinou, ktorá sa dobrovoľne zbavila všetkej svojej jadrovej munície podľa Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách podpísaného v roku 1994.

11:13 V závode Azot v Severodonecku sa ukrýva 500 civilistov

Ruskí vojaci obsadili väčšiu časť východoukrajinského mesta Severodoneck, ale ukrajinská armáda stále kontroluje priemyselnú oblasť mesta a chemický závod Azot, v ktorom sa podľa odhadov ukrýva 500 ľudí. Uviedol to guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Približne 500 civilistov zostáva v závode Azot v Severodonecku, pričom 40 z nich sú deti,“ povedal guvernér. „Občas sa armáde niekoho darí evakuovať,“ dodal. Informuje o tom portál news.sky.com.

Rusi však pomaly ničia únikové cesty z mesta. Dva z troch mostov spájajúcich Severodoneck so susedným mestom Lysyčansk sú už zničené. „Ak po novom bombardovaní most spadne, mesto bude naozaj odrezané. Nebude sa dať zo Severodonecka odísť autom,“ konštatoval Hajdaj. Dodal, že sa nedosiahli nijaké dohody o prímerí a o evakuačných koridoroch. (SITA)

10:09 Ruské jednotky vytlačili ukrajinskú armádu z centra Severodonecka

Jednotky ukrajinskej armády boli vytlačené z centra mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde už týždne prebiehajú ťažké boje medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Oznámila to v pondelok ukrajinská armáda na sociálnej sieti Facebook. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Nepriateľ vykonal útočné operácie s pomocou delostrelectva v meste Severodoneck a čiastočne uspel, keď vytlačil naše jednotky z centra mesta,“ uviedla ukrajinská armáda.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj taktiež uviedol, že ruské jednotky dosiahli cez noc v Severodonecku „čiastočný úspech“. Podľa Hajdaja pritom Moskva „zhromažďuje stále viac vybavenia“, aby „obkľúčila“ Severodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk.

Hajdaj tiež oznámil, že pri ostreľovaní Lysyčanska, ktoré od Severodonecku oddeľuje rieka Siverskyj Donec, zahynuli traja civilisti vrátane šesťročného chlapca. (TASR)

09:35 Vojna na Ukrajine môže trvať až dva roky

Bývalý ruský premiér Michail Kasianov povedal, že vojna na Ukrajine by mohla trvať až dva roky. Takisto v rozhovore pre agentúru AFP vyjadril presvedčenie, že Rusko by sa mohlo vrátiť na cestu demokracie. TASR správu prevzala v pondelok z AFP.

Tento opozičný politik podľa AFP predpovedal, že vojna by mohla trvať až dva roky a je dôležité, aby zvíťazila Ukrajina.

„Ak Ukrajina zlyhá, ďalšie budú na rade baltské krajiny,“ povedal. Výsledok vojny podľa jeho slov takisto rozhodne o budúcnosti Ruska.

Kasianov sa podľa svojich slov presvedčil o vážnosti úmyslu ruského prezidenta Vladimira Putina začať vojnu krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. (TASR)

8:39 Útok na Ternopiľskú oblasť nemal nijaký taktický alebo strategický zmysel. „Je to teror, iba teror,“ vyhlásil

Ruský raketový útok na západoukrajinskú Ternopiľskú oblasť podľa prezidenta Volodymyra Zelenského nemal nijaký taktický alebo strategický zmysel rovnako ako veľká väčšina ruských raketových úderov. „Je to teror, iba teror,“ vyhlásil. V nemocnici je po víkendovom útoku podľa jeho slov stále 10 ľudí, vrátane 12-ročného dievčatka. Ukrajinský prezident vyzval partnerov jeho krajiny na poskytnutie moderných systémov protiraketovej obrany. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Dodávky takýchto systémov boli možné v tomto roku, vlani a dokonca aj skôr. Dostali sme ich? Nie. Potrebujeme ich? Áno,“ vyhlásil Zelenskyj.

„Už tu bolo 2 606 potvrdzujúcich odpovedí na túto otázku vo forme rôznych ruských rakiet s plochou dráhou letu, ktoré od 24. februára zasiahli ukrajinské mestá, naše mestá, naše dediny,“ uviedol ukrajinský prezident. „Ide o životy, ktoré bolo možné zachrániť, ide o tragédie, ktorým bolo možné predísť, ak by sa Ukrajine načúvalo,“ dodal. (SITA)

08:05 Hackeri na stránkach televízií zverejnili výzvy proti vojne na Ukrajine

Neznámi hackeri zverejnili v nedeľu večer na webových stránkach ruských štátnych televízií výzvy zamerané proti vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá o tom informovala v pondelok.

Na streamovacom portáli Smotrim.ru sa popri fotografiách, na ktorých bolo vidno skazu na Ukrajine, objavil nápis „Putin ničí Rusov a Ukrajincov! Zastavte vojnu“, ako informovali viacerí používatelia internetu.

Ruská štátna televízia neskôr pripustila hackerský útok na portál Smotrim.ru a na webovú stránku spravodajskej relácie Vesti. Takmer jednu hodinu bolo podľa nej na týchto stránkach vidieť „nepovolené obsahy s extrémistickými výzvami“. (TASR)

07:55 Kličko pred možnou návštevou Scholza apeluje na ďalšiu podporu

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko má vysoké očakávania, pokiaľ ide o možnú návštevu nemeckého kancelára Olafa Scholza na Ukrajine. Scholz podľa správ plánuje ešte v júni spoločnú cestu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim. TASR o tom informovala na základe správy agentúry DPA.

„Od troch lídrov najdôležitejších krajín potrebujeme čo najskôr prísne podporné sankcie a zbrane,“ vyhlásil Kličko pre nemecký denník Bild, ktorý rozhovor s ním zverejnil v nedeľu večer. Politik v ňom zopakoval požiadavku na ďalšiu muníciu a modernú výzbroj.

Kličko podľa vlastných slov od predstaviteľov armády počúva, že podpora v tomto smere, ohlásená už pred niekoľkými mesiacmi, síce sčasti prichádza, no nie v želanom množstve. „Znamená to, že prichádzame o časť nášho územia, prichádzame o ľudské životy,“ zdôraznil. (TASR)

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine