Staroveký zabijak sa stáva odolným voči liekom. Odborníci varujú pred zdravotnou krízou

O brušnom týfuse je známe, že v rozvinutých krajinách je zriedkavý, no aj napriek tomu je táto staroveká choroba, existujúca už tisícročia, obrovskou hrozbou.

Nový výskum, o ktorom píše portál Science Alert uvádza, že baktéria spôsobujúca týfus si vytvára rozsiahlu rezistenciu voči liekom. Zároveň nahrádza kmene, ktoré nie sú odolné.

V súčasnosti sú jediným možným riešením efektívnej liečby týfusu antibiotiká. Odolnosť baktérie voči perorálnym antibiotikám však v posledných desaťročiach rastie a rozširuje sa.

Nedávny nárast značne rezistentných baktérií Salmonella enterica serovar Typhi potvrdili aj vedci sekvenovaním genómov 3 489 kmeňov S Typhi, ktorými sa nakazili ľudia v Nepále, Bangladéši, Pakistane a Indii od roku 2014 do 2019. 

Rýchlo sa zaočkujte, vyzýva Británia. Vrátil sa tam nebezpečný poliovírus

Ukázalo sa, že baktéria XDR Typhi je odolná voči antibiotikám prvej línie, ako sú ampicilín, chloramfenikol a trimetoprim alebo sulfametoxazol. Zároveň si však zvyšuje odolnosť aj voči novším antibiotikám, medzi ktoré radíme napríklad fluorochinolóny a cefalosporíny tretej generácie.

Choroba sa stále šíri

Väčšina prípadov XDR Typhi má pôvod v južnej Ázii, no odborníci identifikovali tiež viac ako 200 prípadov medzinárodného šírenia. Veľká časť kmeňov bola vyvezená do juhovýchodnej Ázie, no tiež do východnej a južnej Afriky. Stopy týfusu boli objavené aj v Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch a Kanade.

Špecialista na infekčné choroby Jason Andrews zo Stanfordskej univerzity upozorňuje, že rýchlosť, ktorou sa ochorenie v posledných rokoch objavuje a šíri, je skutočným dôvodom na obavy. Problémom je aj vysoká odolnosť voči liekom, ktorá spúšťa alarm najmä v krajinách s vyšším rizikom prenosu a následnej nákazy.

Hoci pred ochorením vedci varujú už roky, súčasný výskum je doteraz najväčšou analýzou genómu tejto baktérie. Prvý kmeň XDR týfusu bol identifikovaný v roku 2016 v Pakistane. Trvalo len 3 roky, kým sa stal dominantným genotypom v krajine.

Proti väčšine kmeňov XDR týfusu sa bojovalo pomocou antimikrobiálnych látok tretej generácie, ako sú chinolóny, cefalosporíny a makrolidy.

Na začiatku roka 2000 však začali vznikať mutácie spôsobujúce odolnosť voči chinolónom. Viac ako 85 % týchto mutácií pochádzalo z Bangladéšu, Indie, Pakistanu, Nepálu a Singapuru. V tom istom čase začala prevládať aj odolnosť voči cefalosporínom.

V súčasnosti disponujeme iba jedným perorálnym antibiotikom. Je však otázkou času, ako dlho bude tento liek fungovať. 

Účinnosť všetkých perorálnych antimikrobiálnych látok na liečbu týfusu ohrozuje aj skutočnosť, že mutácie prepožičiavajúce rezistenciu na azitromycín sa šíria aj dnes. V prípade, že sa týfus nelieči, až 20 % nákazy končí smrťou. V súčasnosti sa počet nakazených ročne pohybuje na čísle 11 miliónov osôb.

Hrozí ďalšia kríza

Aby sa z týfusu nestala ďalšia epidémia a neskôr pandémia, je potrebné brániť sa. Problému sa dá predísť konjugovanými vakcínami proti týfusu, no v prípade, že sa prístup k týmto injekciám nerozšíri globálne, na stole bude ďalšia svetová zdravotná kríza.

Autori štúdie tiež upozorňujú, že opatrenia sú dôležité najmä v krajinách, kde je prevalencia antimikrobiálnej rezistencie medzi izolátmi S Typhi v súčasnosti vysoká. Hlavným centrom týfusu môže byť južná Ázia, odkiaľ v súčasnosti pochádza 70 % všetkých prípadov. Ak nás však koronavírus niečo naučil, je to to, že varianty sa v dnešnej dobe šíria rýchlosťou svetla.

Aby sa problému zabránilo, zdravotníci a ďalší odborníci radia, aby štáty rozšírili prístup k vakcínam proti týfusu a investovali do nového výskumu antibiotík. Indická štúdia ukázala, že ak budú proti týfusu očkované deti, mohlo by to zabrániť až 36 % prípadov a úmrtí na týfus.

Antibiotická rezistencia je jednou z hlavných príčin úmrtí na svete. Vyžiada si viac životov ako HIV, AIDS alebo malária. Vakcíny sú teda jedným z najlepších nástrojov, ktorými disponujeme, aby sme zabránili možnej katastrofe.