Startitup zisťoval, či Slovensku hrozí povinná vojenská služba. Oživujú ju viaceré európske krajiny

11. júla 2023 o 12:05

Od anexie Krymu sa v Európe spustila vlna opätovného zavádzania ZVS
Povinná vojenská služba je predmetom diskusií aj u najväčších európskych hráčov
Čaká to aj Slovákov?

Ilustračné foto TASR/OS SR, Canva

Od anexie Krymu sa v Európe spustila vlna opätovného zavádzania ZVS
Povinná vojenská služba je predmetom diskusií aj u najväčších európskych hráčov
Čaká to aj Slovákov?

Od konca druhej svetovej vojny neprešlo ani 100 rokov. Studená vojna skončila len niečo pred vyše 30 rokmi a to isté platí aj o rozpade Sovietskeho zväzu. Nie je to tak dávno, no Európa dnes čelí už ďalšej rozsiahlej vojne. Ruská invázia na Ukrajinu zmenila svet, spojila Západ a ukázala schopnosť prejavovať solidaritu, ale aj nenávisť.

Spôsobila však ešte niečo. Upravila postoje jednotlivých štátov k svojim armádam. V povojnovom období bolo vo svete bežné, že mladí chlapi strávili po štúdiu ešte istý čas v „základnej vojenskej službe“ (ZVS). Na Slovensku napríklad táto povinnosť platila do roku 2006.

Štáty si tak svojich občanov pripravovali na to najhoršie. Na možnú potrebu chrániť svoju vlasť. V dnešnej Európe nám už niečo také pripadá veľmi zastaralé. Veď žijeme v pokročilom svete, vo svete aliancií, mieru a spojených armád. Alebo?

Rusko 24. februára 2022 dokázalo, že aj v 30. rokoch 21. storočia môže v civilizovanom svete vypuknúť krutá vojna. A mnohé štáty si povedali, že nemajú na výber. Povinná vojenská služba sa vracia, podotýka Deutsche Welle.

A nie len v post-sovietskych krajinách

Začalo to ešte v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského polostrovu Krym. Na toto násilné odobratie časti zeme cudzej suverénnej krajiny sa rozhodli reagovať Ukrajinci, ale aj Litovčania. Kyjev prišiel s návratom povinnej vojenskej služby ešte v tom istom roku, Vilnius o rok neskôr.

Vo Fínsku a Estónsku ZVS ani nikdy nezrušili. Lotyšsko má v pláne opätovne zaviesť túto službu od budúceho roka. Rumunsko sa o to pokúšalo už v roku 2015 a návrh znovu otvorilo vlani.

Nejde však len o krajiny bývalého Sovietskeho zväzu či, v prípade Fínska, o krajinu, ktorá dobre pozná riziká susedstva s ním. Od roku 2018 pokračuje povinná vojenská služba aj napríklad vo Švédsku. Štokholm sa uchýlil k tomuto nariadeniu pre nedostatok dobrovoľných vojakov a od Škandinávcov si zrejme vezmú príklad Holanďania.

Škola, ktorú podpálil žiak, ukázala spúšť po tragickom požiari. Na jej obnovu môžeš prispieť aj ty

Nórski obyvatelia, muži aj ženy, sa taktiež musia od roku 2016 hlásiť v armáde. V tomto prípade však ide o prestížnu príležitosť a armáda si každoročne vyberá približne 9-tisíc zo 60-tisíc hlásiacich sa kandidátov. Podobne to funguje aj v Dánsku, kde dlhodobo evidujú dostatok dobrovoľných vojakov.

Najväčší hráči

Avšak rozhovory o povinnej ZVS začali aj vo Francúzsku. Všetci mladí občania tu majú už štyri roky možnosť zúčastniť sa vojenského výcviku trvajúceho len jeden mesiac. Paríž po novom uvažuje, či z toho nespraviť aj občiansku povinnosť.

A ďalším veľkým európskym hráčom je Nemecko. Aj Berlín už otvorene hovorí o možnosti zavedenia ZVS, zatiaľ však len na úrovni vládnych rozhovorov.

Tak teda, viaceré európske krajiny nezaháľajú a, už či pre ruskú agresiu alebo svoje vlastné záujmy, zavádzajú rôzne formy povinného vojenského výcviku. Ako je na tom Slovensko?

Startitup sa v tejto súvislosti obrátil na naše ministerstvo obrany, ako aj na všetky politické strany, ktoré v predvolebných prieskumoch získali viac ako 3 percentá. Vieme, aké sú ich plány do budúcna a o čo sa budú v prípade zvolenia usilovať.