Či už si mäsožravec, alebo nie, jedno je isté – produkcia mäsa má pre našu planétu devastačné následky. 

Jedným z hlavých argumentov ľudí, ktorí nedajú dopustiť na kúsok šťavnatého stejku, je presvedčenie, že to človek jednoducho potrebuje, aby dokázal „fungovať“ naplno a bez obmedzení.

Milovníci mäsa často tvrdia, že človek sa predsa živí mäsom odjakživa a vďaka tomu, čo dnes sme, vďačíme práve jeho konzumácii. Vedci však majú iný názor, čo potvrdzuje aj jedna z najčerstvejších štúdií.

„Jednou z hlavných myšlienok je, že ak prejdete z rastlinnej stravy na stravu bohatú na bielkoviny a tuky, ako je konzumácia mäsa a kostnej drene z mŕtvych zvierat, získate energiu, ktorú potrebujete na nakŕmenie väčšieho mozgu,“ cituje magazín Popular Science Andrewa Barra, hlavného autora štúdie a paleontológa z Univerzity Georga Washingtona. 

Tá sa zaoberala tým, ako menilo mäso mozog našich dávnych predkov. „Naša štúdia podkopáva myšlienku, že konzumácia veľkého množstva mäsa viedla k evolučným zmenám u našich predkov,“ vyjadril sa profesor Barra.

zdroj: Unsplash/José Ignacio Pompé

Nejesť mäso nie je len trend, ale hlavne realita – človek sa obmedzením či úplným vylúčením mäsa zo stravovacích návykov cíti vitálnejší a na konci dňa to prospieva aj samotnému zdraviu.

Niekto to skúša so sójovými výrobkami, iní zas skúšajú rôzne zeleninové placky bohaté na bielkoviny. Veda sa taktiež posúva a experimentuje sa s ultimátnou náhradou mäsa – ľudstvo ho skúša „pestovať“.

V susednom Česku na niečom podobnom pracujú – startup Bene Meat Technologies (BMT) sa snaží vytvoriť tzv. kultivované mäso. Aktuálne má startup v tíme troch kolegov zo Slovenska. „Dvaja z nich sa venujú bunkovému výskumu, jeden sa zaoberá problematikou signalizačných proteínov,“ približuje pre Startitup Roman Kříž. Pri výrobe používajú tzv. proces imortalizácie.

zdroj: Archív Bene Meat Technologies/Imortalizované bunky pod mikroskopom

„Imortalizácia je proces, pri ktorom sa laboratórnym postupom dosiahne to, že bunky získajú možnosť nekonečného delenia. Laicky povedané – prestanú starnúť a delia sa stále ďalej. Ovládnutie tohto biologického postupu je nevyhnutným krokom pre výslednú technológiu výroby kultivovaného mäsa (KM) vo veľkom množstve,“ uvádza samotný startup.

Teraz BMT informuje o ďalšom dôležitom míľniku, aby bol produkt dostupnejší pre širšie masy – po zvládnutej kultivácii svalových buniek v laboratórnych podmienkach a testovaní niekoľkých variantov bioreaktorov na výrobu KM výskumný tím startupu zvládol aj zaistenie mechanizmu nekonečného bunkového delenia.

zdroj: Archív Bene Meat Technologies/Inkubátor, naľavo svalové bunky na monitore

„Z hľadiska efektivity výroby KM je množstvo vypestovaných buniek kľúčové. Možno to dosiahnuť rýchlym množením buniek, to však väčšinu buniek ‚opotrebováva’, ich vlastnosti sa menia a rýchlosť počtu delení klesá, až sa zastavia úplne (bunky zostarnú a ‚umrú’). Na výrobu KM potrebujeme bunky, ktoré je možné množiť donekonečna – v našom prípade do naplnenia bioreaktora,“ vysvetľuje Marek Širl, člen tímu BMT.

Výsledný produkt KM sa bude skladať z buniek tukových, svalových a spojivových. Výsledok bude identický s mäsom zo živých zvierat – týka sa to aj nutričných hodnôt. Kultivované mäso pritom nemôže byť kontaminované, celá „mágia“ totiž bude prebiehať v bioreaktore v prísne aseptických podmienkach.

„Ak by sme chceli, máme v zásade to, čo iné firmy vydávajú za kultivované mäso – bunky zmiešané s rastlinnými proteínmi. My však smerujeme k plnohodnotnej alternatíve mletého hovädzieho a následne aj ku kultivovaným stejkom,“ hovorí Kříž.

Ako uvádza startup, veľkokapacitnej výrobe konečného produktu zatiaľ bráni vysoká cena „kultivačného média“ a rastových faktorov potrebných na výrobu. „Zatiaľ nám teoretické výrobné náklady (bez amortizácie zariadenia) vychádzajú na cca 10 000 korún českých (400 eur) za kilo. Cieľom je dostať sa na zhruba desatinu,“ vysvetľuje Kříž pre Startitup.

zdroj: Archív Bene Meat Technologies

Kedy by sme mohli vidieť produkt na pultoch v obchode? Záleží na tom, ako produkt definujeme. „Pokiaľ to má byť podoba mletého mäsa nielen pre rozmaznaných bohatých aktivistov, ale cenovo prijateľná alternatíva, tak cca. za 3 až 5 rokov. Všetko však záleží na tom, ako dobre sa podarí vyriešiť otázku cenovo prijateľného kultivačného média,“ vysvetľuje pre Startitup Kříž.

Startup funguje dva roky a investície sa pohybujú rádovo v nižších desiatkach miliónov českých korún. Startup v budúcnosti plánuje ovládnuť nielen český a slovenský trh. „Pre nás je trhom celý svet,“ zakončil.