Štát bude sledovať účty za energie. „Zo štátnej pomoci netreba vyhrievať bazény a vírivky,“ hovorí Saková

  • Vláda končí s plošnou podporou energií a zavádza adresné dotácie
  • Ministerstvo hospodárstva bude analyzovať príjmy a výdavky za energie
kurenie, penazenka, dotácie
Pixabay/ri
  • Vláda končí s plošnou podporou energií a zavádza adresné dotácie
  • Ministerstvo hospodárstva bude analyzovať príjmy a výdavky za energie

Slovenská vláda mení systém energopomoci a upravuje pravidlá poskytovania dotácií. Namiesto plošnej podpory sa zameria na domácnosti, ktoré skutočne bojujú s energetickou chudobou. Ministerstvo hospodárstva začne analyzovať príjmy a výdavky domácností na energie, aby presne určilo, kto má nárok na dotácie. Zavádzanie nového systému sa začne v roku 2026.

Ministerstvo bude kontrolovať účty za elektrinu

Vláda odsúhlasila návrh rezortu hospodárstva, ktorý mení systém dotácií a zavádza presnejšie posudzovanie energetickej chudoby. Ako informuje portál Pravda, distribútori energií budú ministerstvu posielať údaje o domácnostiach, aby dokázalo lepšie identifikovať, kto dotácie skutočne potrebuje.

„V súlade s plánom vlády Slovenskej republiky sa predpokladá, že v priebehu roka 2026, respektíve v nadchádzajúcich ďalších rokoch, sa bude takzvaná energopomoc ako adresná forma pomoci poskytovať zraniteľným odberateľom v domácnosti, ktorí sú ohrození energetickou chudobou,“ uvádza sa v správe k návrhu zákona.

Zber a analýza údajov majú vytvoriť prehľadný informačný systém, ktorý bude určovať, do akej miery sú domácnosti ohrozené energetickou chudobou. Cieľom je efektívnejšie rozdelenie pomoci bez plytvania verejnými financiami.

Slovensko musí do roku 2027 znížiť výdavky o 3,3 miliardy eur, pričom už v roku 2026 plánuje konsolidovať verejné financie o 1,8 miliardy eur. Minister financií Ladislav Kamenický zdôraznil, že súčasný model plošnej pomoci s energiami nie je finančne udržateľný.

Len tento rok energopomoc zaťažila rozpočet sumou 380 miliónov eur. Ak by systém plošných dotácií pokračoval, Slovensko by vynakladalo miliardy navyše, čo by zhoršilo deficit a odradilo investorov, píše portál Pravda.

Ktoré domácnosti budú mať nárok na dotácie

Plošné dotácie na energie čelili kritike už za vlády Eduarda Hegera (Demokrati), ktorá ich zaviedla pred troma rokmi. Ministerka Saková pred časom upozornila, že „zo štátnej pomoci netreba vyhrievať bazény a vírivky“.

Ako uvádza portál Peniaze, presné fungovanie adresnej pomoci zatiaľ nepoznáme. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už pred dvoma rokmi predložil návrh na presnejšiu definíciu energetickej chudoby.

Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade nákladov na základnú úroveň spotreby energií a vody, ktorá zabezpečuje dôstojný štandard pre život a zdravie členov domácnosti, zostane menej než 1,5-násobok životného minima,“ uvádza úrad.

Dáta Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied signalizujú zhoršovanie situácie v oblasti energetickej dostupnosti. „Na Slovensku si každá štvrtá domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Poľsku a Maďarsku 10 % domácností, v Česku 7 % a v Rakúsku 5 % domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí,“ upozorňuje Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu CSPV SAV, v. v. i.

Slovenské domácnosti vynakladajú na energie podstatne vyšší podiel svojich čistých príjmov ako väčšina krajín EÚ. Kým v Rakúsku, Česku a Maďarsku čelí problémom s vykurovaním menej ako desať percent domácností pod hranicou chudoby, na Slovensku sa tento podiel vyšplhal až na 30 %.

Niektoré domácnosti zaplatia viac

Len vďaka dotáciám na elektrickú energiu domácnosti tento rok ušetria viac ako 260 miliónov eur. Dohoda medzi vládou a Slovenskými elektrárňami zabezpečuje stabilné ceny elektriny. Silová zložka zostáva na úrovni 61 eur za megawatthodinu, rovnako ako pred troma rokmi.

Bez tejto dohody by cena vzrástla o 6 eur na megawatthodinu. Podľa odhadov ministerky Sakovej tak domácnosti v menších rodinných domoch ušetria približne 140 eur ročne, zatiaľ čo vo väčších nehnuteľnostiach bez elektrického vykurovania sa úspora vyšplhá na 200 eur ročne.

Podobný vývoj sa očakával aj pri cenách plynu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ešte minulý rok vypočítal, že domácnosti by si v roku 2025 za dodávky plynu priplatili od 0,96 eura až do 28,63 eura mesačne, v závislosti od spôsobu využitia plynu.

Finálna výška cien energií v budúcom roku bude závisieť od podmienok novej dohody medzi vládou a Slovenskými elektrárňami.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: Pravda, Peniaze

Najnovšie videá

Trendové videá