Štát chce na Slovensku zrušiť ďalších 15 detských pohotovostí. Vieme, ktoré čaká zánik (ZOZNAM)

  • Štát chce zrušiť 15 detských pohotovostí
  • Minulý rok už zaniklo 6 pohotovostí
Nemocnica
Nemocnica TASR/František Iván
  • Štát chce zrušiť 15 detských pohotovostí
  • Minulý rok už zaniklo 6 pohotovostí

Slovenská vláda chce tento rok zatvoriť niekoľko detských pohotovostí. Už minulý rok zaniklo prvých šesť detských pohotovostí, ktoré nikto neprevádzkoval. Podľa platnej vyhlášky by malo tento rok dôjsť k zániku ďalších 15 pohotovostí.

Ako píše RTVS, pediatri upozornili, že len v prípade zatvorenia niektorých pohotovostí dokážu zachovať dostupnú zdravotnú starostlivosť.

Detskí pacienti tak budú musieť z menších miest dochádzať do tých väčších a za ošetrením budú musieť dochádzať desiatky kilometrov navyše.

Od júla 2024 chce štát ukončiť činnosť týchto detských pohotovostí, píše portál regióny.zoznam.sk.

Detská pohotovosť:

  • Galanta (má sa presunúť do Dunajskej Stredy)
  • Senica (presun do Skalice)
  • Piešťany (presun do Trnavy)
  • Myjava (presun do Skalice)
  • Nové Mesto nad Váhom (presun do Trenčína)
  • Ružomberok (presun do Dolného Kubína)
  • Námestovo (presun do Trstenej)
  • Sabinov (presun do Prešova)
  • Medzilaborce (presun do Humenného)
  • Košice okolie (presun do Košíc)

Od novembra chce štát ukončiť činnosť týchto detských pohotovostí:

  • Dubnica nad Váhom (presun do Považskej Bystrice)
  • Partizánske (presun do Topoľčian)
  • Pezinok (presun do Bratislavy)
  • Šaľa (presun do Nových Zámkov)
  • Kráľovský Chlmec (presun do Trebišova)

Portál ďalej píše, že Združenie miest a obcí Slovenska chce zmeniť aktuálnu vyhlášku, ktorá hovorí o ukončení istých detských pohotovostí. Predseda ZMOS Jozef Božik rokoval s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou (Hlas-SD) a taktiež aj s pediatrami v jednotlivých regiónoch.

„Rokujeme s nimi, či sú ochotní ísť s nami do zápasu o to, aby ambulantné pohotovostné služby boli zachované. Samozrejme, že tam, kde nie je vôľa, no zbytočne sa tu bude ZMOS o niečo snažiť,“ povedal Jozef Božik.

Pediatri však tvrdia, že pri redukcii určitých pohotovostí sa treba pozerať aj na ich návštevnosť, dostupnosť, ale aj na vek pacientov.

„Pokiaľ by body ostali tak, ako sú teraz, postupne vzhľadom na vek, zdravotný stav a vôbec stav v primárnej pediatrii by vypadávali lekári zo služieb v týchto pohotovostiach. Nebolo by schopné zabezpečiť toľko pevných bodov pohotovostnej služby,“ povedala pre RTVS hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre primárnu pediatriu Elena Prokopová.

„Väčšina pediatrov je už v dôchodkovom veku. Ak títo pediatri budú vyčerpaní týmito APS službami, tak na konci dňa dôjde k ohrozeniu základnej ambulantnej starostlivosti,“ uviedol na margo informácie všeobecný lekár pre deti a dorast Martin Matejka.

Slovenské deti bojujú s obezitou

Riziko vzniku obezity u detí možno znížiť podporou zdravých návykov. Rodičia by mali byť pre deti pozitívnym vzorom, keďže zvyknú preberať ich návyky. Poukázal na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. V rámci prevencie odporučil zamerať sa okrem iného na výživu, pohybovú aktivitu a spánok.

„Nevhodná výživa je počas detstva a dospievania jedným z hlavných rizikových faktorov pri vzniku obezity. Deti ľahko ovplyvňuje marketing nezdravých potravín a sladených nápojov, tlak od rovesníkov, ale aj skreslené predstavy o ideálnom tele. O týchto témach sa s deťmi rozprávajte,“ priblížil na sociálnej sieti.

Úrad apeloval na konzumáciu zeleniny, ovocia a strukovín. „Odporúča sa jesť najmenej päť porcií ovocia a zeleniny denne,“ pripomenul. Rodičom odporučil, aby deti vzali na nákup a dovolili im vybrať si zeleninu. Zároveň sa podľa neho treba vyhýbať potravinám s vysokým obsahom kalórií a minimom prospešných živín. Ide napríklad o údeniny, vyprážané jedlá, sladkosti či rýchle občerstvenie.

Za dôležitú ÚVZ označil aj pohybovú aktivitu. „Pravidelná fyzická aktivita má okrem znižovania rizika obezity aj ďalšie prínosy, napríklad zlepšuje celkovú kondíciu a zdravie kostí,“ uviedol. Na rodičov preto apeloval, aby u detí povzbudzovali chuť hýbať sa, ale nehovorili o hmotnosti. Deti vo veku päť až 17 rokov by mali mať denne aspoň 60 minút pohybovej aktivity strednej alebo vysokej intenzity,“ poznamenal.

Dbať by sa tiež malo na dostatočný a kvalitný spánok dieťaťa. „Je dokázané, že existuje vyššia pravdepodobnosť zvýšeného BMI u ľudí, ktorí majú zlú kvalitu spánku. Deti, ktoré málo spia, môžu mať na ďalší deň menej energie a tým je obmedzená ich fyzická aktivita počas dňa,“ vysvetlil úrad.

Zároveň apeloval aj na obmedzenie času stráveného pred obrazovkou. „Sedením pred obrazovkou dieťa aj rodina prichádzajú o čas, ktorý mohli stráviť aktívne, napríklad prechádzkou či športom,“ uzavrel.

Zdroje: RTVS, regiony.zoznam, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá