Štát minul peniaze od Slovákov, dôvodom je plytvanie. Od dnes ideme na sekeru

Symbolický deň slobody prináša ekonomickú neistotu. Deň 17. november totiž nie je len 34. výročím Nežnej revolúcie, ale má aj znepokojujúci ekonomický rozmer. Práve od tohto dňa začne Slovensko fungovať na dlh.

Štátu už došli všetky vybrané dane a odvody od obyvateľov a firiem. Naša ekonomika od dnes funguje na sekeru, informovala o tom TASR ešte 15. novembra. Na správu poukázal aj portál oPeniazoch. 

Štát ide na „sekeru“

Od dnes, 17. novembra, začne Slovensko fungovať na dlh. Štátu sa totiž minuli všetky vybrané dane a odvody. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozorňuje, že ide o najskorší termín v histórii, kedy štát musí začať si požičiavať na financovanie verejných služieb, miezd a dôchodkov.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, kedy štát začínal fungovať „na sekeru“ väčšinou až v decembri (napríklad v rokoch 2017 a 2018 až 23. decembra), je tohtoročná situácia alarmujúca.

„Tohtoročné extrémne zlé hospodárenie slovenskej vlády nemôžu ospravedlniť ani externé okolnosti. Tie vplývajú na väčšinu európskych krajín rovnako, a napriek tomu v Írsku, Portugalsku alebo v Dánsku dosiahli vlády dokonca prebytkové rozpočty,“ upozorňuje INESS. 

Príjmy verejného sektora sa na Slovensku tento rok vyšplhali na rekordnú úroveň 53,5 miliardy eur. V roku 2018 to bolo oveľa menej, presnejšie 34,5 miliardy eur. „Ak tento nárast očistíme o vplyv inflácie, verejné príjmy vzrástli za šesť rokov o 12 %. To znamená, že vláda má v reálnom vyjadrení tento rok o skoro šesť miliárd eur viac, než mala v roku 2018,“ upozorňuje inštitút. 

Tento nárast však nestačí vyrovnané štátne hospodárenie. Verejné výdavky totiž rástli ešte rýchlejšie ako príjmy. Tento rok dosiahnu až 61,3 miliardy eur, pričom v roku 2018 štát minul 35,2 miliardy eur. Ak sa tieto sumy očistia od inflácia ide za 6 rokov o 26,4 % nárast. Vláda tak v roku 2024 míňa v reálnom vyjadrení o skoro 13 miliárd viac ako tomu bolo v roku 2018.

Neadekvátne hospodárenie

Podľa INESS tak nie je dlh dôsledkom nízkych verejných príjmov, ale neadekvátne vysokých verejných výdavkov. „Ich podiel na ekonomike vzrástol od rokov 2007-2008 z úrovne 37 percent na dnešných 47 percent. Ide o jeden z najrýchlejších nárastov v EÚ. Podielom verejných výdavkov na HDP sme sa dostali na úroveň dánskeho štátu blahobytu bez zodpovedajúcej kvality štátom poskytovaných služieb. Nehovoriac o tom, že Dáni najskôr zbohatli, až potom rozdávali,“ dodáva inštitút.

Podľa inštitútu by sa preto kontroverzná konsolidácia verejných financií nemala diať na príjmovej strane. Skresávať by sa mali výdavky. Podľa analytikov INESS v našej krajine určite nemáme nízke dane a odvody, ktorým by sme mohli pripisovať vinu za vysokú sekeru v rozpočte.

Dôvodom rozpočtového dlhu je plytvanie a neadresnosť v manažovaní výdavkov štátu. Ako píše INESS na svojom webe, súčasnej vláde by stačilo, aby dostala veľkosť štátu vzhľadom na ekonomiku na úroveň z rokov 2011-2012 či 2017-2018. Práve v týchto rokoch totiž dosahovali verejné výdavky približne 40 percent HDP, čím by sa dokázal vyriešiť problém s deficitným financovaním štátu bez nutnosti zaplaviť obyvateľov daňovou povodňou.