Štát nám „potichu“ vyťahuje z vreciek čoraz viac peňazí. Stále sa to zhoršuje

Podľa aktuálnych dát Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) by zamestnanec s priemernou mzdou pri zohľadnení všetkých daní pracoval pre seba až od 21. augusta. Toto je o dva dni viac ako v minulom roku a až o 11 dní viac ako v roku 2015.

Symbolický deň daňového odbremenenia na Slovensku, ktorý je prepočítaný od začiatku roka, pripadol práve na dnešný deň. Ide o predstavuje hypotetický dátum, odkedy by zamestnanec s priemernou mzdou už nemusel platiť dane. Informovali o tom riaditeľ KI Peter Gonda a prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík.

Daňové bremeno u podnikateľov stále rastie

Celkové bremeno administratívne vynútených platieb je podľa KI a ZPS v takej výške, že by nich zaplatenie potreboval zamestnanec s priemernou mzdou 231 dní. Daňové zaťaženie dosiahlo v roku 2022 63,27 percenta k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou.

K týmto výsledkom sa autori dostali tak, že od nákladov práce zamestnávateľa na zamestnanca s priemernou mzdou (celkovej ceny práce) odpočítali a do daňového bremena zahrnuli vyše 50 administratívne vynútených platieb.

Podľa výpočtov KI a European Investment Centre zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 304 eur, respektíve superhrubou mzdou 1 844 eur, znášal v minulom roku bremeno povinných platieb v objeme necelých 1 167 eur na mesiac.

„Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Len zostatok peňazí v sume 677 eur mesačne, respektíve 36,73 % mzdových nákladov, predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol zamestnanec s priemernou mzdou za mesiac kúpiť,“ uviedol Gonda.

zdroj: TASR, Unsplash

Prieskumy kvality podnikateľského prostredia dlhodobo podľa Solíka ukazujú, že približne pre deväť z desiatich podnikateľov je prekážkou v podnikaní vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. „Namiesto znižovania však daňové bremeno rastie,“ upozornil Solík.

Na naštartovanie ekonomiky je podľa neho potrebné znížiť zdanenie podnikania, napríklad uvoľnením odpisovania, ako aj znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce a prestať progresívnymi daňami „trestať“ tých, ktorí zarábajú viac.

Podľa Gondu v roku 2022 z pohľadu členenia povinných platieb predstavovali najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody, konkrétne 34,4 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou.

Slováci si prilepšia, mesačná minimálna mzda sa zvyšuje o 50 eur

Nasledovali dane z pridanej hodnoty (DPH) s podielom 8,4 %, daň z príjmov fyzických osôb (7,3 %), spotrebné dane podľa zákona (2,9 %) a iné dane (10,2 %). Dodal, že politici sa v predvolebnej kampani pretekajú v populizme a zvyšovaní štátnych výdavkov, pričom verejné financie sú v katastrofálnom stave.

Dane už môžeš platiť niekoľko mesiacov aj online

Platenie daní síce nepatrí medzi tie najpríjemnejšie záležitosti, od tohto roku však budú Slováci môcť platiť dane o čosi komfortnejšie. Na konci mája tohto roka sme ti preto v tomto článku priniesli dôležitú správu o nových možnostiach platenia daní, ktoré Finančná správa spoločne so Štátnou pokladnicou zaviedla pre všetkých daňovníkov.

Už tretí mesiac je teda možné online uhradiť 15 druhov daní a daňových nedoplatkov prostredníctvom platobnej karty cez portál Finančnej správy (PFS), ako sa píše na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky. Úrad túto službu testoval už skôr, no plnú prevádzku ohlásil až 31. mája.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy