Štát prispeje Slovákom s hypotékami až 150 eur mesačne. Zmenu schválil parlament

Mimoriadny daňový bonus pomôže hypotekárnym dlžníkom so zvýšenými splátkami za rok 2023. Tento bonus si budú môcť uplatniť v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní za tento rok.

Vyplýva to z novelizácie viacerých zákonov spojených s s pomocou so splácaním úverov na bývanie z dielne Ministerstva financií SR, ktorý Národná rada SR v piatok definitívne schválila. O tomto návrhu vláda rokovala v skrátenom legislatívnom konaní.

Pri nových hypotékach od budúceho roka sa zase zlepšia podmienky pre uplatnenie existujúceho daňového bonusu na zaplatené úroky pre mladých.

Tento mimoriadny daňový bonus sa bude týkať hypoték, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku 2022. Dosahovať bude výšku 75 % rozdielu medzi splátkami. Najviac však pôjde o 1 800 eur ročne alebo o 150 eur mesačne.

Podmienkou uplatnenia tohto bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v SR, pričom daňovník nesmie nehnuteľnosť prenajímať.

Na hypotéky, ktoré budú uzavreté od 1. januára 2024, sa budú vzťahovať podmienky, ktoré budú upravené. Cieľom je zvýšiť podporu zabezpečenia bývania pre mladých ľudí.

Ministerstvo financií uviedlo, že nové podmienky navrhované pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky na bývanie obsahujú zvýšenie maximálneho príjmu z 1,3 na 1,6-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca určeného v navrhovanom ustanovení a zvýšenie maximálnej možnej hranice pre uplatnenie tohto daňového bonusu zo 400 eur na 1 200 eur.

Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník si uplatnil bonus na zaplatené úroky neoprávnene, napríklad že nehnuteľnosť prenajímal, daňový bonus bude musieť vrátiť a zároveň dostane pokutu. Tá sa bude počítať za každý deň od lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si uvedený daňový bonus uplatnil, až do začatia daňovej kontroly. Výška pokuty bude trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej však 10 % ročne.

Ministerstvo financií očakáva v budúcom roku výdavky súvisiace s týmito zmenami viac ako 15 miliónov eur.

Zákon bude účinný od 1. januára 2024.

Čo na to odborníci?

Odborníci nemajú jednotný postoj k tomu, či je dotovanie hypoték správnym krokom. Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko tvrdí, že aktuálna situácia problémom v podstate nie je. Hoci úrokové sadzby na hypotékach stúpli, percento nesplácaných úverov je nízke.

Podľa Búlika by sa štát mal sústrediť na jednoduché a transparentné opatrenia, ako zvýšenie nezdaniteľných častí základu dane, namiesto plošného dotovania hypoték. Silvia Hallová z Grant Thornton dodáva, že dlžníci, ktorí si zobrali hypotéku, museli splniť prísne kritériá banky na zabezpečenie ich schopnosti splácať úver.

Existujú aj štandardné nástroje na riešenie problémov s hypotékou, ako predĺženie splatnosti úveru či dočasný odklad splátok. Plošná pomoc by bola podľa odborníkov príliš drahá. Plošné dotovanie hypoték by údajne bolo nespravodlivé voči väčšine daňovníkov, ktorí hypotéku nemajú.

Štefan Kišš zo strany PS tvrdí, že by bonifikácia aj 1 % výšky hypotekárneho úveru podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) stála štát cez 400 miliónov eur ročne.

„Zaplatiť taký vysoký účet by pravdepodobne nepomohol ani bankový odvod. V takom prípade by sa na zvyšok skladali daňovníci, vrátane tých, ktorí sami nehnuteľnosť nevlastnia. Toto neznie ako spravodlivosť a sociálna solidarita,“ vyhlásil Kišš.

Pripomenul, že riziko nesplácania úverov sa podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) týka len približne 1 %, teda 3 500 hypoték. To sa nevymyká dlhodobému trendu. Naopak, podiel nesplácaných úverov je najnižšie za ostatných 20 rokov.

„Obzvlášť v situácii, kedy si musíme opatrne vyberať, na čo budeme míňať, je takýto návrh neprijateľný,“ doplnil na záver poslanec.