Štát siahne predčasným penzistom na trinásty dôchodok. Prídu o desiatky eur
- Nečakaný zvrat v systéme dôchodkov
- Predčasní penzisti zarábajú viac ako riadni dôchodcovia
- Prídu preto o desiatky eur

- Nečakaný zvrat v systéme dôchodkov
- Predčasní penzisti zarábajú viac ako riadni dôchodcovia
- Prídu preto o desiatky eur
Predčasní starobní dôchodcovia si v posledných rokoch polepšili. Ich priemerná penzia presiahla v minulom roku sumu 745 eur, čo je viac ako priemerný starobný dôchodok.
Tento rozdiel vznikol najmä pre legislatívne zmeny a dvojitú valorizáciu v minulých rokoch. Napriek tomu ich trinásty dôchodok nebude odrážať vyššiu priemernú penziu. Upozornil na to portál Finsider.
Strop pre 13. dôchodky predčasných penzistov
Zaujímavý zvrat nastal v roku 2023, keď predčasné dôchodky prvýkrát prevýšili starobné. Tento jav spôsobila možnosť odísť do predčasnej penzie po 40 odpracovaných rokoch za výhodnejších podmienok, ktorú využili najmä ľudia s vyššími príjmami.
Parlament schválil návrh ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD), ktorým zaviedol strop pre trinásty dôchodok predčasných penzistov. Maximálna suma je obmedzená na úroveň priemerného starobného dôchodku z minulého roka, teda na 677,5 eura. Bez tohto obmedzenia by predčasní dôchodcovia mali nárok na 745 eur.
Ministerstvo svoje rozhodnutie zdôvodnilo rastúcim rozdielom medzi trinástym predčasným a trinástym starobným dôchodkom v budúcich rokoch. Minister Tomáš považuje zavedenie stropu za „správne a spravodlivé“, podobne ako existujúcu minimálnu hranicu 300 eur.
Pozor na dôležitý termín
V súvislosti s dôchodkami pripomenula Sociálna poisťovňa (SP) dôležitý termín. Každoročne v období od 2. januára do 31. marca ju žiadajú dôchodcovia o potvrdenie o vyplatených dôchodkoch v predchádzajúcom roku, a to na daňové účely. Poisťovňa ho väčšinou vyhotoví na počkanie, v niektorých prípadoch to však môže trvať niekoľko dní, čo môže spôsobiť, že klient potvrdenie inej inštitúcii nedoručí včas.
Vo štvrtok na to upozornil hovorca SP Martin Kontúr. „Sociálna poisťovňa potvrdenia o vyplatených dôchodkových dávkach vydáva už od 2. januára kalendárneho roka. Každoročne odporúča dôchodcom, aby si jeho vyžiadanie neodkladali na poslednú chvíľu a predišli tak zbytočnému zhonu a možným problémom s následným doručovaním. Celoročne si dôchodcovia vybavujú aj potvrdenie o poberaní dôchodku bez uvedenia výšky dôchodku pre bezplatné cestovanie vlakom, ktoré sa vyhotovuje vždy na počkanie,“ uviedol Kontúr.
Slovensko presiahlo európsky priemer
V súvislosti s údajmi o dôchodkoch informoval vo štvrtok (13.2.) portál Euronews o zaujímavých štatistikách. Nové čísla Eurostatu totiž odhaľujú pohľad na dôchodkový systém v Európskej únii.
V priemere predstavujú dôchodky v EÚ približne 58 % pracovného príjmu na konci kariéry, no rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú výrazné. Najvyšší podiel dôchodkov voči pracovným príjmom majú seniori v Grécku (78 %), Španielsku (77 %) a Taliansku (75 %). Naopak, najnižší podiel eviduje Chorvátsko (35 %), Litva (36 %) a Írsko (39 %). Slovensko s pomerom 62 % mierne presahuje európsky priemer.
Rodové rozdiely v dôchodkoch
Rodové nerovnosti v dôchodkoch pretrvávajú naprieč Európou. Muži v EÚ v roku 2023 dostávali priemerne 60 % svojich pracovných príjmov, zatiaľ čo ženy len 57 %. Rozdiely sú však v niektorých krajinách výraznejšie.
Napríklad v Španielsku muži dosahovali náhradový pomer až 83 %, kým ženy len 63 %. Na Slovensku bol rozdiel miernejší – ženy poberali 60 % pôvodného príjmu, muži 64 %. Podľa správy Európskej komisie rodové rozdiely v dôchodkoch prispievajú k vyššiemu riziku chudoby medzi staršími ženami, čo je dôsledkom nižších zárobkov a častejších prerušení kariéry počas pracovného života.
Ktoré krajiny majú najvyššie dôchodky?
Výška dôchodkov sa v Európskej únii výrazne líši. V roku 2021 priemerné hrubé mesačné výdavky na starobný dôchodok na jedného poberateľa dosiahli v priemere 1 294 eur v EÚ, pričom najvyššie hodnoty zaznamenali Island (2 762 eur), Luxembursko (2 575 eur) a Nórsko (2 438 eur). Naopak, najnižšie dôchodky boli v Bulharsku (226 eur), Albánsku (131 eur) a Poľsku (538 eur). Slovensko sa v rebríčku nachádza s priemerom 692 eur, zatiaľ čo susedné Česko malo 600 eur a Estónsko 569 eur.
Pri zohľadnení rozdielov v cenových hladinách sa dôchodky v štandardoch kúpnej sily (PPS) pohybovali od 437 eur v Bulharsku po 1 681 eur v Luxembursku. Celkový trend však zostáva nezmenený – západoeurópske a severské krajiny ponúkajú najvyššie dôchodky, zatiaľ čo východná Európa a Balkán sa nachádzajú na opačnom konci rebríčka. Výraznú zmenu po úprave o kúpnu silu zaznamenalo Švajčiarsko, ktoré si pohoršilo, zatiaľ čo Rumunsko a Turecko sa v porovnaní s nominálnymi hodnotami zlepšili.
Strata Sociálnej poisťovne
Dôchodky na Slovensku však výrazne zaťažujú štátny rozpočet. Výplaty 13. dôchodkov v minulom roku totiž výrazne prispeli k tomu, že Sociálna poisťovňa vykázala stratu na úrovni 3 miliárd eur. Informovala o tom ešte koncom januára STVR. Poisťovňa totiž vyplatila viac, než dokázala pokryť z vlastných príjmov. Musel ju teda dotovať štát.
Vlani sa deficit vyšplhal na 2,75 miliardy eur. Napriek tomu poisťovňa deklarovala, že vyplácanie dôchodkov a ďalších sociálnych dávok nebolo ohrozené.
Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyjadril, že starnutie spôsobí v budúcnosti poisťovni ešte ďalší problém. „Očakávame, že to prehĺbi deficity sociálnej poisťovne ešte o ďalšiu miliardu eur proti tým už v súčasnosti vysokým deficitom. Povedal by som, že to starnutie sa prejaví v priebehu 10 rokov,“ skonštatoval.
Minister Tomáš ale argumentoval, že stratu znížia zmeny vo vyplácaní 13. dôchodku a nahradenie rodičovského dôchodku asignáciou dane.
Čítajte viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: Finsider, TASR, Euronews, STVR