Štatistiky zdravia Slovákov sú zlé: Prípady infarktov v zime stúpajú, pomôže ti jednoduchá prevencia

Nejde o žiadne preháňanie, počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami narastá. Za posledných 13 rokov Slovensko nasleduje vzostupný trend.

Každým rokom viac

Len oproti roku 2009 na Slovensku pribudlo takmer 250 000 pacientov v pravidelnej starostlivosti a ich celkový počet sa vyšplhal na takmer 700 000, informuje TASR na základe správy od NCZI.

Z pohľadu najčastejších skupín diagnóz bolo podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2021 najviac sledovaných pacientov s hypertenznými chorobami (240 590 pacientov), ischemickými chorobami srdca (170 347 pacientov) a poruchami srdcového rytmu (154 195 pacientov), uviedlo NCZI.

Rekordné počty návštev zaznamenávajú aj kardiologické ambulancie. Vlani celkovo zaznamenali 1 229 726 návštev. Najviac ich pritom bolo v Bratislavskom (207 321 návštev) a v Košickom kraji (200 525 návštev), naopak, najmenej v Trnavskom kraji (80 913 návštev).

Jednou z najťažších komplikácií, ktoré môžu v spojitosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami nastať, je infarkt. Šanca tejto často fatálnej srdcovej príhody pritom narastá práve v zime. Svoje šance na ďalší rok prežitý v zdraví môžeš však zvýšiť celkom jednoducho, poradil pre Startitup odborník.

Zima je neúprosná

„Výskum ukazuje, že existuje vzťah medzi chladným počasím a rizikom srdcového infarktu. Pri každom 1 °C, ako sa priemerné teploty znižujú, riziko srdcového infarktu sa zvyšuje o 0,7 %. Prechod z 23 na 0 °C by napríklad zvýšil riziko infarktu o približne 17 %,“ vysvetľuje MUDr. Oto Sova, CSc., z výskumného ústavu BOOS-BS.

„Existuje niekoľko dôvodov, prečo je srdce zraniteľné v najchladnejších mesiacoch. Keď ľudské telo pracuje na udržaní svojho tepla, najviac sa zameriava na ochranu životne dôležitých orgánov, ako je mozog a pľúca pred extrémnymi teplotami. Jednou z jeho odpovedí je zúženie krvných ciev, čím sa krv ťažšie dostáva do celého tela. To znamená, že srdce musí búšiť silnejšie a rýchlejšie, aby telo dostalo kyslík, ktorý potrebuje,“ objasnil ďalej doktor.

zdroj: Unsplash/Jair Lazaro

Nebezpečná sa tak z dôvodu rýchlejšie bijúceho srdca môže stať aj obyčajná prechádzka, ktorá sa v teplejšom období javí ako nenáročná. „Pri zvyšovaní srdcovej frekvencie a krvného tlaku sa zvyšuje aj riziko krvných zrazenín, mozgovej príhody a srdcového infarktu,“ dodal Sova.

V zimných mesiacoch je preto potrebné nepodceniť teplé oblečenie. Najdôležitejšie sú pritom časti tela, ktoré sú náchylné na strácanie tepla. Ide napríklad o ruky, nohy či hlavu.

Stravu je potrebné si strážiť

Zimné obdobie pre mnohých predstavuje najmä sviatky, ktoré často spájame s výdatným, no nezdravým jedlom. „Dopriať si“ však nemusí byť zo zdravotného hľadiska vôbec správnou voľbou.

„Stravovacie návyky ovplyvňujú nielen našu postavu, ale mohli by tiež ohroziť naše srdce. Nasýtený tuk a sodík sa spájajú s kardiovaskulárnymi problémami v každom ročnom období. Týka sa to hlavne zimy, keď sa oddávame nezdravým pochúťkam. Najväčším problémom je soľ, pretože zadržiava v tele tekutiny, a keď máte problémy so srdcom, všetka voda v tele vám sťažuje pumpovanie srdca,“ vysvetlil Sova.

zdroj: TASR/Ján Krošlák

Ďalej pokračuje: „Veľké množstvo jedla, ktoré ľudia konzumujú prevažne v zime, taktiež môže spôsobiť riziko srdcového infarktu. Kedykoľvek budete jesť ťažké jedlo, váš tráviaci systém doslova prosí o viac krvi, aby pomohol udržať veci v pohybe.“

Najesť sa a vyjsť do chladného počasia je jednou z najnebezpečnejších kombinácií. „Keď po ťažkom jedle vyjdete von do zimy, na telo sú kladené zvýšené nároky. Do srdca smeruje veľmi málo krvi a tieto faktory môžu prispieť k riziku vzniku infarktu,“ zakončil medik.

Prevencia je možná

Ako sa teda vyhnúť zdravotným rizikám? Podľa odborníka je najlepšou odpoveďou prevencia a správna starostlivosť o telo. „Okrem udržiavania tepla a zdravého stravovania sa odporúča cvičenie pred jedlom alebo s určitým časovým odstupom po jedle, aby sme mali dobré trávenie. Ďalej dotovať potravu vitamínmi, hlavne zo skupiny vitamínov C a D,“ odporúča doktor.

Veľmi dobrou zbraňou sú podľa Sovu aj tzv. saponíny. „Veľmi dobrú službu na tomto poli vykonávajú saponíny, ktoré najnovšie odborníci odporúčajú pravidelne užívať ako prevenciu tvorby usadenín v cievach, ktoré znižujú prietok krvi v nich,“ radí.

Práve spomínané saponíny sú vraj užitočné v mnohých rôznych smeroch: „Saponíny pomáhajú odbúravať usadeniny v cievnom systéme na molekulárnej úrovni, čím podstatne zlepšujú prúdenie krvi v cievach, a na druhej strane bránia usadzovaniu sa rôznych elementov, cholesterolu, bilirubínu, kyseliny močovej, kyseliny mliečnej a iných elementov na steny ciev, ktoré zvyšujú nebezpečenstvo náhleho poklesu krvného zásobovania v orgánoch, a tým aj vzniku infarktu v srdcovom svale.“

Dostať tieto látky do tela pritom vôbec nemusí byť náročné. „Saponíny sa nachádzajú v strukovinách, sóji, brokolici, cesnaku, červenom víne, bylinkách a podobne, kde je ich množstvo ale veľmi nízke, a preto je ideálne prijímať ich v koncentrovanej podobe,“ odporúča lekár.

zdroj: Unsplash/Gary Sandoz

Zároveň však varuje, že neexistuje jediná správna forma prevencie. „Prevencia pred vznikom náhlych cievnych príhod, medzi ktoré infarkt srdcového svalu rozhodne patrí, je komplexná a nie je možné uprednostňovať niektoré vymenované postupy pred druhými,“ zakončil.