Štátny tajomník: Autonómne vlaky a električky budú čoskoro slovenskou realitou (Rozhovor)

Jaroslav Kmeť pôsobil ako úspešný manažér medzinárodných firiem. V novej vláde plní funkciu štátneho tajomníka Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Do tímu odborníkov si ho vybral sám minister Andrej Doležal.

Súčasťou jeho agendy je železničná a cestná doprava, elektronické a poštové služby a civilné letectvo. Medzi jeho ciele patrí stavba ciest a obchvatov, rozvoj cyklodopravy na Slovensku, bezpečnosť cestnej premávky či smart riešenia v doprave a zelená doprava.

Ako predseda slovensko-maďarskej komisie pre otázky dopravy, spojov a ich infraštruktúry sa tiež venuje rozvoju slovensko-maďarských vzťahov v tejto oblasti. Okrem toho je nadšeným bežcom a spolu s manželkou vedie charitatívnu organizáciu Nádej pre kone, ktorá zachraňuje týrané zvieratá.

Čo ste stihli za prvých sto dní vo svojej funkcii?

Stihol som navštíviť všetkých osem krajov a niekoľko desiatok miest a obcí. Nechcem rozhodovať od zeleného stola z Bratislavy. Snažím sa vnímať súčasnú situáciu a pomôcť priamo v teréne. Nie je nič lepšie ako vidieť problémy Slovenska a samospráv na vlastné oči. Záber mojej pôsobnosti je dosť veľký, od cestnej dopravy, železničnej dopravy, leteckej dopravy, pošty a telekomunikácií, až po osobnú verejnú dopravu.

Do novej funkcie štátneho tajomník vás navrhla vláda SR. Prečo bola táto funkcia ponúknutá práve vám? 

Ponuka prišla od pána ministra Andreja Doležala. Najskôr  ma veľmi prekvapila, bolo sa potrebné rozhodnúť čo najskôr, pracovných výziev som sa však nikdy nezľakol.

Keďže ponuka prišla od  pána ministra Andreja Doležala, teda človeka, ktorý je ľudský, má vysokú integritu a je orientovaný na výsledky, rozhodol som sa ju prijať.

Myslím, že sa ma rozhodol osloviť, pretože poznal moju prácu a vedel, že  rezortu môžem pomôcť  so skúsenosťami v oblasti krízového manažmentu, riadenia procesov či optimalizácie riadenia organizácii.

Slovensko je súčasťou Schengenského priestoru, čo znamená voľný pohyb pracovnej sily, tovaru a služieb. Je bezhraničná spolupráca jednou z alternatív ďalšieho rozvoja okrajových oblastí krajiny?

Vzniklo nové Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré sa tejto problematike venuje. Jedným z kritérií výstavby sú medzinárodné koridory. Keď Poliaci vybudujú k našim hraniciam diaľnicu, tá by mala pokračovať aj cez Slovensko. 

Deje sa to aj v realite?

Minulý týždeň sme boli v Komárne, kde sa vybudoval nový most. Z maďarskej strany vedie štvorprúdovka. U nás končí na ceste druhej triedy. Žijeme v Európe, nie sme pupok sveta. Musíme sa vzájomne poprepájať. 

Prečo je stavba diaľničného úseku Bratislava – Košice ekonomicky a časovo náročná?

V minulosti boli urobené chyby z geopolitického hľadiska. Ľahšie bolo stavať diaľnicu juhom, ako severom. Zvolil sa však ten komplikovanejší variant a musíme dokončiť, čo sme začali. Náklady na budovanie diaľnic sú až trojnásobne vyššie, oproti cestám prvej triedy. Cesty prvej triedy dokážeme vybudovať za 3 až 4 roky, pričom diaľnicu za 7-10 rokov. 

Aké projekty sa v súčasnosti realizujú a aké sú plány do budúcna?

Chceme lepšie integrovať verejnú dopravu. Našim cieľom je, aby sa človek dostal z východu Slovenska kombinovanou dopravou, na jeden lístok, až do Bratislavy. Rovnakým smerom vo vysokej frekvencii jazdia autobusy aj vlaky. Mrhá sa tak peniazmi daňových poplatníkov. Chceme vytvoriť národnú autoritu, ktorá bude koordinovať objednávanie dopravy vo verejnom záujme. 

Súčasťou vašej agendy sú aj telekomunikácie a budovanie 5G sietí. Akým spôsobom chcete bojovať s poplašnými správami, ktoré sa šíria internetom? 

Doteraz výskum nepreukázal priamu škodlivosť 5G sietí na človeka. Som však za to, aby sme s verejnosťou komunikovali otvorene, zisťovali a verejne hovorili o nových poznatkoch a nič nezamlčovali.

Vyvracať chceme šírením osvety a overených faktov najmä ničím nepodložené tvrdenia, ktoré vyvolávajú zbytočný stres a strach. Tiež musíme edukovať. Veľa ľudí stále telefonuje aj hodiny s mobilom pritlačeným k uchu, miesto toho, aby použili slúchadlá. Potrebujeme nové technológie pre progres spoločnosti, ale musíme ich aj vedieť správne používať.

Nebolo by vhodné investovať najviac energie priamo do edukácie verejnosti?

Nechceme dospieť do situácie, ako vo Veľkej Británii, kde vandali demolujú a podpaľujú 5G stanice. Ľudia sa boja toho, čo nepoznajú. Musíme im do bodky vysvetliť, aké prínosy 5G prináša. Pokrok nezastavíme, potrebujeme rýchly internet a lepšie pokrytie. Súvisí to napríklad aj s rozvojom autonómnej dopravy. Kedysi sa ľudia báli zavádzania aj rádiového a televízneho vysielania.

V akom štádiu je vývoj autonómnych vozidiel na Slovensku?

Došli sme k záveru, že koľajové vozidlá, ako napríklad autonómne električky alebo vlaky, nikto nevyrába. Toto je možný smer pre Slovensko.

Vytvoríme integračnú platformu pre autonómnu mobilitu, dôležitá je spolupráca, nájdeme firmy, ktoré majú záujem a začneme testovať pilotné projekty.

Železnice majú inovačné centrum a už teraz pripravujú testovanie vodíkového vlaku. Chceme vyvíjať vlastné vozidlo, spolupracovať s univerzitami, ale pracovať aj s tým, čo už je k dispozícií.

Budú autonómne vlaky a električky do desiatich rokov slovenskou realitou?

Možno aj skôr. Už teraz máme autonómne vozidlá v obmedzenej miere. Vlak má systém, ktorý je navigovaný a  úlohou rušňovodiča je dohliadať na nepredvídateľné situácie.

My sa snažíme pripraviť všetky trate, aby mohli vlaky jazdiť rýchlosťou 160km/h.

Na južnom Slovensku sú mestá, ktoré nemajú železničné spojenie. Napríklad Veľký Krtíš.

Veľa peňazí sa vynaložilo na cesty a často nezmyselne. Robíme diaľnice aj tam, kde by stačila cesta prvej triedy. Projekty, do ktorých je Európska únia ochotná investovať, je zelená doprava a zelená doprava znamená aj železnice. Obrovské peniaze pôjdu v budúcnosti práve sem, analýza nám ukáže, kde bude treba prioritne stavať nové železničné spojenia.

Aké sú najväčšie prekážky v rozvoji železničnej infraštruktúry?

Máme rušne schopné ísť rýchlosťou až 200 km/h, ale ak neprebudujeme koľaje, vždy budeme na niektorých miestach jazdiť len rýchlosťou 30km/h. 

Aké sú najväčšie problémy pri realizovaní stavebných projektov?

Keď sme s ministerstvom financií rozmýšľali, ako po kríze naštartovať ekonomiku, zistili sme, že množstvo stavieb nie je pripravených. Nie sú stavebné povolenia ani územné konania. Mali by sme investovať čas do prípravy stavieb. Až potom začneme čerpať európske zdroje efektívnejšie. 

Podľa akého kľúča sa vyberajú jednotlivé projekty?

Pracujeme aj spolu s Útvarom hodnoty za peniaze na zozname prioritných stavieb na základe viacerých kritérií. Tento rebríček bude nezávislý, nezáleží, či minister pochádza z Bratislavy a štátny tajomník z Humenného. Potom sa zoznam bude mapovať na zdroje, ktoré máme k dispozícii. 

Cyklodoprava je na Slovensku dlhodobo na druhej koľaji. Akým spôsobom chcete riešiť túto tému?

Chceme spraviť cyklodopravu v mestách. Na Slovensku na bicykloch jazdí do práce maximálne 5 % ľudí, pričom v Holandsku a v Dánsku je to skoro 40 %.

Je to o edukácií ľudí a osvete v tejto sfére?

Ak vybudujeme cyklochodníky, ľudia ich začnú využívať. Netreba však budovať len chodníky a cesty, ale aj dodatočnú infraštruktúru, ako parkovacie domy pre bicykle a sprievodné servisné služby. 

Takže problém Slovákov s cyklodopravou je v nerozvinutej infraštruktúre, nie v mentalite?

Počas  pandémie COVID-19 boli cesty prázdne, teraz sú znovu plné. Aj to môže odradzovať ľudí, ktorí sa boja. Ak ale vybudujeme cyklochodník, mnoho ľudí to namotivuje, aby prešli z áut na bicykle.

Aj keby išli bicyklom do práce len jeden deň v týždni, aj to je veľké plus. Podľa samospráv, ktoré budujú cyklochodníky, platí jedno pravidlo: Dajte ľuďom možnosť jazdiť na bicykli a oni ju využijú.

Na mestských komunikáciách sa miešajú autá, bicykle, elektrické kolobežky a chodci. To spôsobuje chaos na cestách a chodníkoch. Nebolo by v prvej fáze riešením lepšie značenie?

Mestá a obce to musia regulovať individuálne. V Bratislave parkujú autá na krajnici. Z toho dôvodu sa neviete pohnúť na chodníku ani na ceste. To by mohla 1. januára vyriešiť nová parkovacia politika. Cieľom Slovenska, ale aj Európy je dostať ľudí z áut. 

Prezentujete sa ako nadšený bežec. Prečo považujete za dôležité pri „high powered“ pozíciách využívať určitú formu psychohygieny?

Ja som si vybral beh kvôli časovému hľadisku. Keďže som predtým robil v korporáciách a často cestoval do zahraničia, najjednoduchšie bolo na služobných cestách športovať formou behu.

Behať môžete v akejkoľvek krajine a meste, je to ľahšie ako hľadať fitnescentrum.

V každej manažérskej pozícii si človek dáva ciele, ktoré sa snaží plniť. Dávate si tieto ciele aj v behu?

Beh je jediný šport, kde súťažíte spoločne s majstrami sveta a svetovými rekordérmi, napríklad na maratóne. S vekom fyzické schopnosti klesajú. Ak teda bežíte za rovnaké časy dané úseky, tak sa vlastne zlepšujete.

Cieľom pre mňa nie je zúčastniť sa, ale súperiť s časom a sebou samým.

Vraj ste už niekoľko rokov neboli na dovolenke. Môže za to charitatívna organizácia Nádej pre kone, ktorú spravujete spolu s manželkou?

Posledné 4 roky sme s manželkou skutočne nikde neboli, lebo nemáme človeka, ktorý by sa o kone postaral. Ak sa im nevenujete naplno, potom ani vzťah s nimi nefunguje.