Štefan Kvietik: Životný príbeh herca, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu na slovenskej umeleckej scéne

Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v obci Dolné Plachtince v okrese Veľký Krtíš. Hoci jeho detským snom bolo stať sa lekárom, osud mu pripravil inú cestu a zaviedol ho na javisko.

Už ako štvorročný chlapec narušil ochotnícke predstavenie svojich rodičov, pretože nedokázal uniesť pohľad na ich herecký smútočný akt. „Určite to nebol náznak hereckých daností, ale úprimný prejav detskej duše,“ spomínal.

Po absolvovaní gymnázia sa rozhodol pre herectvo a nastúpil na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1957. Následne dva roky pôsobil v Armádnom divadle v Martine, kde naberal prvé profesionálne skúsenosti.

Už o dva roky na to sa stal členom činohry Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobil s malými prestávkami viac ako tri desaťročia.

SND ako osudové pôsobisko

Filmári si Kvietika všimli už začiatkom 60. rokov. Jeho filmovým debutom bola epizódna úloha vo filme Na pochode sa vždy nespieva… (1960). Prvé výrazné roly však prišli s psychologickou drámou Boxer a smrť (1962) režiséra Petra Solana a filmom Havrania cesta (1962) Martina Hollého. Za tieto dve výkony získal prestížne ocenenie Trilobit.

Na divadelných doskách stvárnil viac ako tristo postáv, pričom vynikal robustným, psychologicko-realistickým herectvom a dramatickými postavami. Jeho mužná charizma, hlboký hlas a výrazná mimika mu zabezpečili obdiv nielen kolegov, ale najmä divákov.

Jeho herectvo sa vyznačovalo silnou prítomnosťou, kultivovaným prejavom a prirodzenou autoritou, píše portál csfd.cz.

Medzi jeho najslávnejšie divadelné úlohy patrili roly v klasických aj moderných dielach ako Bačova žena, Električka zvaná túžba či Kráľ Lear. Kvietik dokázal spojiť robustnosť mužských postáv s jemnou vnútornou emocionalitou, čo ho robilo mimoriadne presvedčivým.

Jeho spolupráca s režisérom Martinom Hollým sa ukázala ako mimoriadne plodná. Spolu natočili viacero ikonických filmov, vrátane Medená veža (1970), Kto odchádza v daždi… (1974), či Mŕtvi učia živých (1983). Kvietik vždy dokázal s ľahkosťou stvárniť súčasných mužov svojej doby – či už hrdinov, romantikov, alebo rozporuplné postavy.

Herec Štefan Kvietik

GALÉRIA+ 10

Nezabudnuteľný Pichanda a ďalšie roly 

Nesmrteľnosť na televíznych obrazovkách mu priniesla postava Sama Pichandu v Jakubiskovom legendárnom filme Tisícročná včela (1983). V tomto filme sa znovu potvrdila jeho schopnosť preniesť do postavy hĺbku, vierohodnosť a osobný šarm. V 70. a 80. rokoch hral aj v televíznych hitoch ako Červené víno, Živý bič, Sedem svedkov a ďalších.

Za pozornosť stojí i to, že jeho talent nezostal nepovšimnutý ani v zahraničí. Po premietaní Boxera a smrti na festivale v Corku mu istý producent ponúkol zmluvu na film.

Kvietik však ako oddaný divadlu a slovenskému herectvu túto ponuku odmietol. Ako sám priznal „Rád by som vlastnil auto Hillman Minx. Ale herec nie som na voľnej nohe, mám divadlo.“

Po roku 1990 sa Kvietik stiahol z aktívneho herectva a venoval sa pedagogickej činnosti na VŠMU. Pôsobil aj ako poslanec Slovenskej národnej rady a podpredseda výboru pre kultúru, vedu a šport.

Pedagóg a verejný činiteľ

V roku 1984 sa stal pedagógom na svojej alma mater – VŠMU, kde odovzdával skúsenosti mladým talentom. Po roku 1989 vstúpil aj do verejného života.

Bol poslancom Slovenskej národnej rady za SNS a neskôr Demokratickú úniu. V Národnej rade pôsobil aj ako podpredseda výboru pre kultúru, vzdelanie a vedu, píše ďalej portál Filmová databáze.

Ocenenia a uznania

Za svoju bohatú tvorbu získal viacero ocenení. Medzi inými Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2004), Kríž prezidenta SR II. stupňa či cenu Hercova misia na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2024 mu Matica slovenská udelila Mimoriadnu cenu za celoživotný prínos pre slovenskú filmovú kultúru.

Človek s veľkým srdcom

Kvietik bol známy nielen ako umelec, ale aj ako hlboko ľudský človek. Miloval prírodu, hory, jarmoky a kontakt s bežnými ľuďmi. Bol ženatý, mal dve dcéry a syna. V neskorších rokoch sa stiahol z verejného života, no stále zostával rešpektovanou osobnosťou kultúrneho sveta.

Štefan Kvietik zomrel 21. marca 2025 vo veku 90 rokov. Slovensko prišlo o výnimočného umelca, ale jeho odkaz zostáva žiť v pamäti divákov i na filmových a divadelných záznamoch.

Čítajte viac z kategórie: Slovenské osobnosti