Stovky labutí sú „zdrogované“ na makovom poli. Spôsobili škodu už za 10-tisíc

Spravodajský portál RTVS informuje, že v makovom poli pri Komárne uviazlo niekoľko stoviek labutí. Podľa nich sa správajú veľmi zvláštne, akoby boli omámené, a nevedia odletieť.

Pestovateľ, ktorému patrí makové pole, hovorí, že mu ničia úrodu za tisícky eur. Keďže sú labute zákonom chránené, nikto si s nimi nedokáže dať rady.

Na každom metri je jedna labuť. Na makové pole prileteli ešte vo februári tohto roka. Dôvod, prečo navštívili túto „zem“, nebol mak, ale jazierko, ktoré sa po dažďoch na poli vytvorilo. „Postupne prichádzali. Až vyše 200 kusov sme tu napočítali,“ uviedol pre RTVS Bálint Pém, pestovateľ maku.

To, čo sa spočiatku mohlo zdať ako pekné miesto na odpočinok a trávenie jari pre labute, sa čoskoro zmenilo na peklo. Pri jazierku začal totiž rásť mak, ktorý labutiam zachutil.

Labute žerú od koreňov modré aj červené maky. Podľa portálu sa od maku stávajú závislé a nedokážu odletieť. Hýbu sa len pomaly z miesta na miesto, potácajú sa ako zdrogované a niektoré dokonca uhynú.

„Celá rastlina maku je toxická okrem semena. Tie labute to nerozoznávajú a týmto škodia sebe,“ uviedol pestovateľ. Škodu spôsobujú nielen sebe na zdraví, ale aj majiteľovi a pestovateľovi poľa. Po labutiach ostalo plné pole maku prázdne. „Momentálne je škoda už vyše päť hektárov,“ povedal Pém.

„Potrava“ za 10-tisíc eur

Behom štyroch mesiacov labute skonzumovali mak v hodnote približne 10-tisíc eur. Napriek tomu, že labuť je zákonom chránená, majiteľovi škodu nepreplatí nikto. Ani poisťovňa, ani štát.

„Škody spôsobené týmto chráneným živočíchov sa na Slovensku vyskytujú len ojedinele, preto labute nepatria na zoznam živočíchov, za ktoré štát prepláca náhradu,“ povedal portálu RTVS hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Labute, ktoré sú v zlom stave, odnášajú ochranári na detoxikáciu, no miesto nie je dostatočne veľké pre všetky labute. „Pestovateľ by si mal požiadať na budúcu sezónu o výnimku na plašenie chráneného živočícha. Tie, ktoré tam má teraz, môže iba ručne plašiť, nedá sa momentálne nič viac robiť,“ pre portál uviedol zo Štátnej ochrany prírody Ján Kaľavský.

Chránený bobor ničí 150-ročné jedle

Stopäťdesiatročné jedle v prírodnej rezervácii Jedliny ohrozuje chránený bobor. Lesní hospodári pri Tatranskej Kotline tak riešia dilemu, ako budú ďalej pokračovať v starostlivosti o tamojší les. Ako pre agentúru SITA vysvetlil konateľ spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá František Pisarčík, bobor sa do danej lokality nasťahoval pred troma rokmi, dnes tam má asi sedem hrádzí. Celkovo v súčasnosti obýva až štrnásť lokalít, ktoré spadajú pod Lesy mesta Spišská Belá.

Postupne si bobor vytvoril v spomínaných lokalitách desiatky hrádzí, pričom ich počet v súčasnosti Pisarčík odhaduje na minimálne 60. V samotnej prírodnej rezervácii Jedliny poškodzuje staré stromy, keď ich ohrýza a lúpe kôru, tie následne vysychajú.

„Stopäťdesiatročné jedle prežili prvú svetovú vojnu, druhú, veternú kalamitu z roku 2004, aj rôzne výkyvy počasia. Zrazu príde jeden chránený živočích a dá im takpovediac po krku,“ skonštatoval konateľ spoločnosti.

Za staré auto by si dostal 2 000 eur. Demokrati navrhujú zaviesť „zelené“ šrotovné

V dôsledku činnosť bobra bývajú lesné lokality zaplavované, vlani museli napríklad riešiť problémy na ceste prvej triedy I/66 smerom na Tatranskú Kotlinu. V lete sa vybrežil potok Hučava na lesné pozemky a časť vody tak vytekala na danú cestu. To spôsobilo aj upchanie priepustu, ktorý bol následne takmer nefunkčný.

V septembri ale správca povodia Slovenský vodohospodársky podnik odstraňoval niektoré z bobrích hrádzí. Najprv však musel čakať na udelenie výnimky, keďže hrádze sa nachádzajú v ochrannom pásme a bobor je chráneným živočíchom.

„Pod chráneným živočíchom rozumieme niečo, čo treba chrániť, ale bobor je už v takom počte, že by už podľa nás nemal mať štatút chráneného živočícha. Je premnožený a spôsobuje škody nielen na hodnote lesa, ale aj na majetku. A to nie sú len stromy, ale aj cesty a podobne,“ zhodnotil Pisarčík.

zdroj: Unsplash/Niklas Hamann

Univerzálne riešenie neexistuje

Ministerstvo životného prostredia v reakcii pre SITA uviedlo, že výskyt a život chránených živočíchov na území prírodných rezervácií je úplne prirodzený a ochrana prírody je tam nadradená nad všetky ostatné hospodárske činnosti.

„Bobor vodný patrí medzi chránené živočíchy a v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny je zakázané poškodzovať, alebo ničiť miesta ich rozmnožovania, alebo odpočinku v ich prirodzenom areáli,“ napísalo.

Na realizovanie uvedených činností sa podľa neho vyžaduje právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. „Ministerstvo životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o dotknutý druh chráneného živočícha,“ informovalo.

Čo sa týka problematiky bobrích hrádzí v blízkosti cestných komunikácií a intravilánov miest a obcí, každý takýto prípad podľa rezortu posudzujú odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR).

Za staré auto by si dostal 2 000 eur. Demokrati navrhujú zaviesť „zelené“ šrotovné

„To znamená, že neexistuje univerzálne riešenie a každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Vo výnimočných prípadoch, keď kvôli silnému dažďu bezprostredne hrozí vybreženie vodného toku, v blízkosti ktorého sa vyskytuje bobor vodný, odporúčame príslušnému mestu alebo obci bezodkladne kontaktovať príslušnú organizačnú jednotku ŠOP SR. Tá zhodnotí daný stav a navrhne spôsob postupu,“ vysvetlilo ministerstvo.

Podľa neho bude ŠOP situáciu riešiť operatívne, napríklad aj úpravou problematickej hrádze, respektíve jej úplným odstránením. „Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nie je možné odstraňovať a poškodzovať bobrie hate, ak hrádza neohrozuje ľudí, chránené živočíchy a ani samotný jedinec bobra nie je ohrozený,“ priblížil rezort.

Zároveň dodal, že ŠOP má k dispozícii manuál starostlivosti o bobra aj s technickými riešeniami. „Tieto technické riešenia sú zamerané aj na ochranu individuálnych drevín pred ohryzom. Ak správca lesa eviduje konkrétne mimoriadne hodnotné stromy, ktoré sú poškodzované, je vhodné upriamiť prostriedky individuálnej ochrany práve na tieto vybrané jedince stromov,“ odporúča ministerstvo.