Stovky tisíc nových počítačov, kníh a oblečenia končia v koši. Takto to vyzerá v Amazone, keď sa tovar nepredá
- Za všetkým treba hľadať biznis model Amazonu, o tom, či sa produkt vyradí, často nerozhoduje on
- Objem vyhadzovaného tovaru ťa zrejme šokuje
- Firma reaguje, že sa produkty snaží znovu predať, prípadne zrecyklovať a v budúcnosti má byť odpad nulový
- Za všetkým treba hľadať biznis model Amazonu, o tom, či sa produkt vyradí, často nerozhoduje on
- Objem vyhadzovaného tovaru ťa zrejme šokuje
- Firma reaguje, že sa produkty snaží znovu predať, prípadne zrecyklovať a v budúcnosti má byť odpad nulový
Firma Amazon má pod sebou široké portfólio služieb. Streamovaciu platformu Twitch, podcastovú službu Audible, videopožičovňu Prime Video a prostredníctvom značiek ako je Kindle, Ring či Fire už zabŕda aj do výroby hardvéru. V USA a Veľkej Británii nie sú výnimkou ani kamenné obchody s potravinami.
Základ celého biznisu však stále tvorí Amazon.com, teda plnohodnotný e-shop a online trhovisko, kde kúpiš naozaj takmer všetko – oblečenie, knihy, elektroniku alebo drogériu.
Zrejme ti je jasné, že ak ovocie, potraviny a iný tovar s končiacim dátumom spotreby nepredajú veľké hypermarkety, veľká časť z neho nevyhnutne musí skončiť na skládkach odpadu. Čo však s elektronikou, knihami a oblečením? Zmiznú aspoň v masívnych výpredajoch a počas akcií ako je Black Friday?
Všetko radšej zničiť
Britská televízia ITV sa dostala k videám, ktoré údajne pochádzajú z jedného logistických centier, ktoré sú po celej ostrovnej krajine.
Vidno na nich jedného zo zamestnancov s čítačkou čiarových kódov, ktorá následne na základe dát zo systému mnohé označí ako odsúdené na „zničenie“ – ide o notebooky, elektrické skrutkovače, šperky a dokonca aj papierové knihy.
Redaktor ITV Richard Pallot sa rozprával s mužom, ktorý pracuje pre Amazon v škótskom Durfermline. „Od piatku do piatku bolo našim cieľom (zničiť) približne 130-tisíc položiek týždenne,“ tvrdí s odkazom na enormné množstvá produktov, ktoré sa už k nikomu domov nedostanú. Má pritom ísť o čísla len z jedného zo skladov.
Amazon ich má pritom len v Británii spolu 24 a mnohé ďalšie sú v USA či inde po celom svete, vrátane toho slovenského pri Seredi.
MacBooky, iPady aj rúška proti koronavírusu
Z rozhovoru nie je jasné, či je muž aj autorom použitých záberov, no ako sám naznačuje, pre médiá sa rozhodol hovoriť hlavne preto, že ho takéto „plytvanie“ často aj poriadne drahým tovarom doslova šokovalo.
„Zalapal som po dychu. Nie je žiadna schéma alebo dôvod, prečo sa niečo zničí. Ventilátory Dyson, vysávače, občas MacBook alebo iPad, alebo minule 20 košov naplnených tisícmi kovidových masiek, stále v plastových obaloch,“ uvádza muž, ktorý sa rozhodol neukazovať svoju tvár, pravdepodobne preto, aby sa v práci nedostal do problémov s nadriadenými.
Podľa jeho odhadu je približne polovica tovaru nerozbalená, nemalo by teda ísť o produkty, ktoré by zákazníci vrátili napríklad v 14-dňovej ochrannej lehote, ktorú majú pri nákupoch online kupujúci v celej Európskej únii. Priznáva však, že práve také tvoria druhú polovicu.
Z logistických centier produkty smerujú do podnikového centra na triedenie odpadu, no samozrejme, minimálne časť určite končí aj na komunálnych skládkach. Nie je pritom jasné, ako Amazon nakladá s drahými kovmi alebo batériami v elektronike, ktoré sa napríklad Apple snaží poctivo recyklovať a ideálne použiť znovu, na čom si zakladá aj svoj vlastný imidž a marketing.
Téme sa už v Británii začala venovať aj miestna pobočka Greenpeace, no otázkou samozrejme zostáva, prečo Amazon vôbec tieto produkty vyhadzuje, a nesnaží sa ich zbaviť napríklad v zľavách, aby predal aspoň niečo, za aspoň nejaký zisk.
Na dobročinné účely vraj smeruje len časť
Ako píše The Verge, zo spomenutého týždenného objemu malo byť na dobročinné účely darovaných len 28-tisíc položiek.
Problémom je fakt, že Amazon v mnohých prípadoch funguje len ako spostredkovateľ medzi predajcom (treťou stranou) a kupujúcim. Produkty teda technicky nevlastní, hoci ich pre minimalizáciu času dodania drží vo svojich skladoch. Tí však za tieto sloty a miesta v sklade platia, a to dokonca čoraz viac, podľa toho, koľko týždňov sa produkt nepredá.
V prípade, že ich nikto nekúpi, tak musia cenu znížiť sami, alebo ich jednoducho zo svojho účtu vymazať, aby sa vyhli poplatkom, ktoré postupne môžu prerásť cenu tovarov v rámci ich tzv. dropshippingového biznisu.
Je pritom známe, že produkty sa rovnako ničia aj v Nemecku či Francúzsku, kde podľa RTL v roku 2018 zlikvidovali až 1,36 tony produktov.
Amazon všetko odmieta
Pre The Verge pochopiteľne reagovali aj zástupcovia samotného Amazonu. Podľa nich na smetiská v krajine nesmeruje nič a zábery pochádzajú z recyklačných centier, pričom firma zdôrazňuje, že v budúcnosti plánuje byť uhlíkovo neutrálnou a „predaj produktov ďalej je ich prioritou“.
Podobné obvinenia sa objavili už v roku 2019 a Amazon po nich spustil program darovania nepredaných produktov, aspoň v USA a Spojenom kráľovstve, písalo CNBC. Nie sú však známe dáta o tom, koľkým z produktov sa podarí nájsť nové využitie.
Amazon však priznáva, že tie, ktoré sa darovať nepodarí, sú „recyklované“, hoci v budúcnosti chce toto číslo dostať úplne na nulu.
„Sme rozhodnutí zredukovať vlastnú environmentálnu záťaž a budovať program cirkulárnej ekonomiky, s cieľom zredukovať vrátenia, znovu používať a znovu predávať produkty, aby sme zredukovali odpad,“ stojí v stanovisku firmy.
Možno zasiahne aj britská vláda
ITV o reakciu požiadala aj premiéra Borisa Johnsona, ktorý odhalenia označil za „znejúce neuveriteľne“, no ako dôsledok konzumnej spoločnosti.
Práve štáty však súkromné firmy môžu, aspoň teoreticky, nútiť, aby samé hľadali možnosti, ako tovary čo najúčinnejšie zrecyklovať alebo darovať – nástrojom sú obvykle dane a poplatky za odvoz a uskladňovanie odpadu.
Podobne ako v prípade emisných limitov tak platí, že ak sa firmy stále nesprávajú dostatočne zodpovedne, poplatky sú zrejme príliš nízke, či neefektívne. Na druhej strane je však jasné aj to, že firmy (nevyhnutne produkujúce environmentálnu záťaž) ponúkajú prácu stovkám a tisícom ľudí, o ktorých by sa v prípade, že by firma v oblasti nedokázala fungovať v zisku, musel postarať niekto iný, alebo dokonca priamo štát.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: ITV, The Verge, CNBC