Strach z novej dane „prefackal“ Slovákov: Nedajte sa vysmiať, už ju platíme, tvrdí Mihál

Koncom minulého týždňa vyvolala rozruch téma, s ktorou pôvodne prišli Denník N a Aktuality. Ako sme ťa informovali, podľa médií a vyjadrení niektorých opozičných politikov totiž koalícia plánuje závažný krok s cieľom dosiahnuť skutočne nutnú konsolidáciu slovenských financií. Ide však o opatrenie, na ktoré by doplatil každý Slovák a v dobe digitalizácie by sa naša krajina dostala do hlbokej minulosti. Vláda vraj uvažuje zdaniť platby kartou, výbery z bankomatu či prevody na účet.

Experti sa zhodujú, že niečo také by zrejme vo vysokej miere podporilo opätovné používanie hotovosti. Žijeme pritom vo svete, v ktorom sa moderné ekonomiky snažia od „cashu“ už odtrhnúť.

Samotná vláda na dané informácie reagovala a podľa ministerstva financií ide len o špekulácie. Rovnako reaguje aj Národná banka Slovenska.

Daň z transakcií je tu už pritom dlho. Na Slovensku ju platíme aj dnes, platili sme ju včera a platili sme ju aj pred desiatimi rokmi. Ako upozorňuje bývalý podpredseda našej vlády a exposlanec Europarlamentu Jozef Mihál, nepriame zdanenie bankových transakcií či výberov z bankomatov existuje už dávno. Máme ho u nás v podobe bankového odvodu, pripomína na svojej facebookovej stránke. Pôvodne to uviedol v komentári pre Hospodárske noviny.

Ficova vláda po 12 rokoch

Bankový odvod Slovákom predstavila druhá vláda Roberta Fica v roku 2012. A po dvanástich rokoch sa zdá, že túto otázku opäť otvára. Odvod dnes nájdeme ako súčasť systému osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach.

Ak vám niekto tvrdí, že v skutočnosti nejde o daň – respektíve, že tento poplatok platia banky a nie ľudia – tak zavádza, podotýka Mihál. „Nedajte sa vysmiať,“ píše v príspevku.

Veľké správy z Ukrajiny: V Čiernom mori sa im podaril husársky kúsok. Pred pár mesiacmi ho nikto nečakal

Už dvanásť rokov každý Slovák, vrátane mladších, starších či firiem, túto nepriamu daň platí. Všetko sa to totiž odráža na našich vyšších bankových poplatkoch. „Oficiálne zavedenie dane z finančných transakcií túto daň len viac ‚zadresní‘,“ podotýka expert.

„V zavádzaní nepriamych daní tak máme na Slovensku pekne vybudovanú tradíciu, a či sa zavedie nová daň z finančných transakcií pre firmy – alebo nezavedie, ale vláda potrebnú sumu získa zvýšením osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, to je jedno. V tomto sa štvrtá vláda Roberta Fica drží pravidla, ktoré platí pre socialistické vlády –​ zdaniť, čo sa dá, a rozdávať (najmä svojim voličom) čo najviac,“ píše Mihál v komentári pod príspevkom.

Tvrdenia proti tvrdeniam

Podľa ministerstvom popieraného návrhu by sa nová daň mala vzťahovať na transakcie ako: bežné bankové prevody, výplaty miezd, platenie faktúr, platby kartou či výbery z bankomatov.

Odhaduje sa, že príjem, ktorý by štát z tejto dane získal, by pokryl viac ako tretinu plánovaného konsolidačného balíčka vo výške 1,4 miliardy eur, písali sme. Strana SaS ale spočítala, že jej to vychádza na približne 655 miliónov eur, reagoval na návrh poslanec Marián Viskupič. Liberáli to celé kritizujú a volajú po zastavení potenciálnych krokov.

Najlepšie slovenské jedlá si získali srdcia svetových kritikov. Číslo 5 ťa prekvapí najviac (REBRÍČEK)

Pochopiteľne, návrh spadá pod kompetencie ministerstva financií. To ale tvrdí, že nič také neplánuje a ide o klamstvá. Avšak podľa viacerých zdrojov návrh vznikol na príklade Maďarska. Orbánova vláda v Budapešti implementovala na bezhotovostné transakcie daň vo výške 0,3 percenta. V našej krajine by to v súčasnosti mohlo narobiť nemilé problémy.

Podľa Slovenskej bankovej asociácie by sa tým obmedzilo financovanie pre všetkých. „Aktuálne daňové zaťaženie bánk na Slovensku je jedným z najvyšších v EÚ. V pomere k zisku pred zdanením je dokonca najvyššie v EÚ, až o 150 percent vyššie ako priemer EÚ,“ uviedla Daniela Gilányi zo Slovenskej bankovej asociácie.