Stratený supervulkán odhalený: Vedci prišli na pôvod erupcie, ktorá ochladila Zem a zmenila klímu

V roku 1831 došlo k jednej z najväčších vulkanických erupcií 19. storočia, ktorá zmenila podnebie severnej hemisféry. Výbuch spôsobil pokles teplôt približne o 1 °C, čo viedlo k globálnym neúrodám a hladomorom.

Hoci sa vedelo, že erupcia mala zásadný dopad na klímu, jej zdroj zostával tajomstvom takmer dve storočia.

Vedcom pod vedením vulkanológa Williama Hutchisona z University of St. Andrews sa však nedávno podarilo identifikovať vinníka – sopku Zavaritskii na odľahlom ostrove Simušir, ktorý je súčasťou Kurilských ostrovov medzi Ruskom a Japonskom, informuje portál Science Alert.

Odhalenie vulkánu

Tím vedcov analyzoval vzorky ľadových jadier z Grónska, ktoré obsahovali popol a síru z erupcie. Chemická analýza ukázala presnú zhodu medzi mikroskopickými sklenenými črepinami z ľadu a vzorkami popola zo Zavaritského kaldery.

„Moment, keď sme v laboratóriu zistili, že chemické analýzy popola z ľadových jadier a sopky sú identické, bol naozaj neskutočný,“ povedal Hutchison v rozhovore pre televíziu CNN.

Kaldera, ktorá dnes dominuje Zavaritskému vulkánu, sa pravdepodobne vytvorila práve počas tejto erupcie. Radiokarbónové datovanie tefry (vulkanického popola) na ostrove Simušir potvrdilo, že výbuch nastal medzi rokmi 1700 a 1900, pričom záznamy z roku 1831 zodpovedajú tomuto obdobiu.

Klimatické dôsledky

Masívna erupcia vyvrhla obrovské množstvo síry do stratosféry, kde vytvorila aerosóly, ktoré odrážali slnečné žiarenie. Tento jav, známy ako vulkanická zima, spôsobil pokles teplôt na severnej hemisfére, čo malo za následok neúrody a hladomory v Indii, Japonsku a Európe.

„Zdá sa pravdepodobné, že ochladenie spôsobené vulkánom prispelo k zlyhaniu úrody a následným hladomorom,“ vysvetlil Hutchison. Erupcia bola jednou z kľúčových udalostí poslednej fázy Malej doby ľadovej, obdobia chladnej klímy, ktoré trvalo od začiatku 15. storočia do polovice 19. storočia.

Podobné udalosti, ako výbuch Tambory v Indonézii v roku 1815 alebo Cosegüiny v Nikarague v roku 1835, mali podobné globálne dôsledky. Odhalenie Zavaritského vulkánu poukazuje na potenciál Kurilských ostrovov ovplyvniť klímu Zeme.

Prečo zostal vulkán nepovšimnutý?

Kurilské ostrovy, kde sa Zavaritskii nachádza, sú vzdialené a takmer neobývané. V 19. storočí, bez moderných technológií, ako sú satelity či seizmické stanice, sa takáto erupcia mohla ľahko stratiť bez povšimnutia.

Pôvodne sa erupcia z roku 1831 pripisovala iným vulkánom, ako Babuyan Claro na Filipínach, alebo sopke na Grahamovom ostrove v Stredozemnom mori. Analýza síry v ľadových jadrách však naznačila, že zdrojom bol vulkán v severnej hemisfére, nie v trópoch.

Medzinárodný význam objavu

Identifikácia Zavaritského vulkánu má veľký význam pre pochopenie vplyvu vulkanických erupcií na klímu. Vedci upozorňujú, že podobné veľké erupcie môžu mať dramatické následky aj v budúcnosti.

„Existuje mnoho sopiek, ako je Zavaritskii, čo zdôrazňuje, aké ťažké je predpovedať, kedy a kde nastane ďalšia veľká erupcia,“ uviedol Hutchison.

Tento výskum tiež podčiarkuje potrebu medzinárodnej spolupráce a využitia moderných technológií na sledovanie vulkanickej činnosti. Analýza vzdialených a málo preskúmaných vulkánov, ako Zavaritskii, je kľúčom k lepšiemu pochopeniu ich dopadu na podnebie a spoločnosť.

Vedci teraz plánujú pokračovať vo výskume historických záznamov a vulkanických vzoriek, aby lepšie pochopili dynamiku erupcie a jej dopad na svet. Tento objav predstavuje významný krok k pochopeniu, ako vulkanická činnosť formovala klímu v minulosti a môže ovplyvniť budúcnosť.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti