Stratený vo vesmíre: NASA zistila, kedy by nás mohol zasiahnuť „nezvestný“ asteroid

Astronómovia uvádzajú, že tento rok je iba veľmi malá pravdepodobnosť zrážky planéty Zem s asteroidom, ktorý Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) „stratil“ v roku 2007.

NASA dokonca vie dátum možného stretu so Zemou, ale šanca na takýto incident je skutočne nízka. NASA tak reaguje na obavy, že asteroid by mohol zasiahnuť Zem už tento rok. 

Dátum možnej zrážky

Astronómovia z NASA uvádzajú, že asteroid menom 2007 FT3 by mohol naraziť do planéty Zem a vypočítali niekoľko možných termínov. Jedným z nich je 5. október 2024.

Našťastie, asteroid nie je dostatočne veľký na to, aby spôsobil vymretie celej planéty. Jeho zrážka by však určite mohla spôsobiť výrazné škody.

Kľúčový posun v prípade mŕtvej Slovenky: Polícia zadržala jej partnera, známeho ako Kuchár Jožko

Ako varuje portál IFL Science, ak by asteroid skutočne narazil do Zeme, mohol by uvoľniť energiu porovnateľnú s 2,6 miliardy ton TNT.

Takmer 90 možných dopadov

NASA spozorovala asteroid už v roku 2007 a sledovala ho len necelé dva dni. Potom ho stratila z dohľadu. Odvtedy asteroid s dĺžkou 314 metrov nezaznamenali.

Počas tých dvoch dní, keď ho sledovali, astronómovia zaznamenali jeho polohu v 14 bodoch jeho dráhy, čo im umožnilo vypočítať jeho trajektóriu.

zdroj: Wikimedia Commons/Sebastian Kaulitzki

Stredisko NASA pre štúdium objektov v blízkosti Zeme identifikovalo 89 potenciálnych dopadov, vrátane jedného, ktorý by mohol nastať 5. októbra 2024.

Vedci však ubezpečujú, že nie je dôvod na obavy. Jeden z potenciálnych bodov dopadu, ktorý predpovedali na rok 2019, už uplynul bez akýchkoľvek incidentov. Vtedy sa asteroid ocitol najbližšie k Zemi.

Portál The Mirror informuje, že pravdepodobnosť, že asteroid zasiahne našu planétu v októbri, je 1 ku 11,5 milióna. Navyše, NASA informuje, že žiadny známy asteroid väčší ako 140 metrov nemá výraznú šancu naraziť do Zeme v nasledujúcich 100 rokoch.

Zem trhá asteroidy na kusy

Zem pravdepodobne intenzívnym pôsobením gravitácie trhá veľké a nebezpečné asteroidy na kusy, čím znižuje riziko ich dopadu na povrch planéty a vyhubenie života, naznačuje nová štúdia. TASR informuje na základe článku publikovanom serverom Live Science.

Každý rok míňajú Zem desiatky asteroidov, ktoré okolo nej preletia vo vzdialenosti menšej ako vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Napriek tomu sú katastrofické nárazy asteroidov do Zeme veľmi vzácne.

Štúdia zverejnená v prestížnom odbornom žurnále The Astrophysical Journal Letters, na ktorej sa podieľali Mikael Granvik z Technickej univerzity v meste Luleå vo Švédsku a Kevin Walsh zo Southwest Research Institute v americkom štáte Colorado, prináša záver, že gravitácia Zeme môže pôsobiť ako obranný systém, ktorý ju chráni pred nevítanými návštevníkmi.

Na Slovensko sa vracia snehová nádielka: Vieme, kde mráz dorazí najskôr (PREDPOVEĎ)

Masy planét a ich mesiacov pôsobia na okolité objekty a seba navzájom obrovskými gravitačnými silami označovanými ako slapové. Astronómovia takto spočiatku označovali pôsobenie Mesiaca na Zem, ktoré spôsobuje striedanie morského prílivu a odlivu. Slapové sily však môžu na dvoch protiľahlých koncoch vesmírneho telesa spôsobiť taký výrazný rozdiel v gravitácii, že teleso ich pôsobenie nevydrží a rozpadne sa – nastane slapový rozpad.

Jedným z najslávnejších príkladov tohto procesu je slapový rozpad kométy Shoemaker-Levy 9 (SL9) z roku 1994, ktorú gravitácia Jupitera najskôr roztrhala na kusy a neskôr ju tento plynný obor vtiahol do svojej atmosféry. Jupiter na okolie pôsobí gravitáciou 2,5-násobne vyššou ako Zem a vedcom dlho chýbali dôkazy o tom, že podobným spôsobom môžu na okolie vplývať aj planéty podobné Zemi.

Najsilnejšia slnečná erupcia za posledné roky

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) nedávno tiež zachytil najsilnejšiu slnečnú erupciu od roku 2017. V jej dôsledku zaznamenali poruchy rádiového spojenia trvajúce dve hodiny v Spojených štátoch a ďalších krajinách, v ktorých bol v tom čase deň. Problémy so spojením mali napríklad piloti lietadiel, informuje TASR na základe piatkovej správy agentúry AP.

zdroj: Unsplash/@3dparadise

Tento takzvaný rádiový záblesk – čo je jav, pri ktorom sa uvoľní obrovské množstvo energie vo forme rádiových vĺn – bol mimoriadne silný a zasiahol aj vyššie rádiové frekvencie na Zemi.

Vedci teraz skúmajú oblasť Slnka v jeho severozápadnej časti, kde došlo k erupcii. Zisťujú, či k Zemi nesmeruje zo Slnka vyvrhnutá koronálna hmota. Tá by na Zemi vyvolala geomagnetickú búrku, v dôsledku ktorej by mohli v nasledujúcich dňoch zlyhávať vysokofrekvenčné rádiové spojenia predovšetkým vo väčších zemepisných šírkach. Očakávať možno aj polárnu žiaru.

NASA zachytila slnečnú erupciu prostredníctvom satelitu špeciálne určeného na pozorovanie Slnka, ktorý sa nachádza na vysokej obežnej dráhe Zeme. Satelit zaznamenal erupciu v extrémnom ultrafialovom poli žiarenia.

Slnko sa v súčasnosti blíži k vrcholu svojho cyklu, ktorý má dĺžku približne 11 rokov. Najväčšiu aktivitu na povrchu Slnka vedci očakávajú v roku 2025.