Strávila mesiace v nemocniciach a amputovali jej prst. Anička chce ukázať, že aj ženy s diabetom môžu byť bohyne
- Cukrovka patrí medzi najrozšírenejšie ochorenia
- Anička chce Slovákom ukázať, že s ochorením sa dá žiť aj bez väčších obmedzení
- Cukrovka patrí medzi najrozšírenejšie ochorenia
- Anička chce Slovákom ukázať, že s ochorením sa dá žiť aj bez väčších obmedzení
V októbri 2022 zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií štatistiku, z ktorej vyplýva, že v roku 2021 sa na Slovensku na cukrovku liečilo viac ako 355-tisíc diabetikov. Do evidencie diabetológov pribudlo takmer 30-tisíc ďalších pacientov. Vo väčšine prípadov išlo o ľudí s diabetom druhého typu, ktorý sa prejavuje najmä v staršom veku.
To však neznamená, že ochorenie sa netýka aj mladých ľudí.
„V roku 2021 diabetologické ambulancie evidovali 25 007 dispenzarizovaných pacientov s diabetes mellitus 1. typu (460,1 prípadov na 100 000 obyvateľov),“ informuje ďalej NCZI s tým, že v rámci pozorovaného obdobia rokov 2009 – 2021 to bolo najmenej dispenzarizovaných osôb s týmto typom diabetu. Oproti roku 2020 klesol ich počet o 4,4 %.
Najviac nových pacientov pribudlo vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov a 25 až 29 rokov.
Odniesol si to „iba“ pankreas
S ochorením od svojich ôsmich rokov bojuje aj inšpiratívna Slovenka Anička Galambošová. Ako nám ozrejmuje, všetko spustilo obyčajné vyberanie mandlí. Po narkóze mala Anička tráviace problémy, v dôsledku čoho sa dostala až do kómy. Lekári jej rodičom v tom čase povedali, že neprežije.
Utešiť sa ich snažili tým, že ak by prežila, bola by na vozíku. „Tam hore ma asi majú radi, pretože si to odniesol ‚iba‘ môj pankreas. Prestal pracovať a od tej doby som diabetička,“ hovorí mladá Slovenka.
Jej rodičia mali pred ochorením rešpekt a strach zároveň. Podľa Aničkiných slov im bola celá situácia ľúto, no snažili sa nedávať to najavo. „Pamätám si, keď mamine povedali, že kým sa nenaučí pichnúť ma, nepustia ma domov,“ opisuje praktiky lekárov a dodáva, že ju teda s plačom prosila, aby jej tú ihlu už pichla.
Cukrovka bola nová nielen pre Aničku, ale aj pre jej rodičov. „Cukrovku ľudia vnímajú ako niečo spojené s cukrom, a to je všetko,“ podotýka s tým, že je v tom oveľa viac.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Spočiatku Anička fungovala vďaka inzulínovým perám, ktorými si látku do tela dopĺňala 4-krát denne. Po rokoch však prešla na inzulínovú pumpu, ktorú má aj dnes.
„Musela som sa naučiť počítať si sacharidové jednotky v strave, prispôsobovať si inzulín, aktivity a aj život,“ opisuje začiatky diabetického života. Život s cukrovkou je podľa nej ako celoživotná škola, ktorá nie je jednoduchá, ale zato je krásna.
Na otázku, či je jej život dnes iný, má mladá žena jasnú odpoveď. „Áno, je. Vždy som tak trochu vynikala z davu a bola niečím iná. V súvislosti s diabetom som musela aj veľmi rýchlo dospieť a roky ma naučili veľa o vlastnom tele a o vlastnej mysli.“
Pre cukrovku prišla o prst
Tiež hovorí, že prešla takou fyzickou a psychickou bolesťou, akú je ťažké vôbec opísať.
„Odkedy som ochorela, mala som v hlave len to, že na všetko, o čom povedia, že pre cukrovku nemôžem, nájdem spôsob, ako to urobím, a dokážem, že môžem,“ opisuje svoj mindset. Samozrejme, dodáva, že toto všetko platilo s ohľadom na chorobu. „Uzavrela som s ňou dohodu.“
Na svoje zdravie si musíme dávať pozor, no pre diabetikov to platí obzvlášť. Čo robí Anička navyše?
„Neviem povedať, či to je navyše, pretože veľa ľudí sa o seba stará oveľa viac ako ja. Snažím sa však zdravšie jesť, dbám na pitný režim, doprajem si poriadny spánok a robím to, čo ma baví a napĺňa. Teraz som sa rozhodla začať aj cvičiť. Spájam ten fyzický svet s nastavením hlavy a nejak to funguje. Vďaka Bohu.“
O tom, ako sa Anička snaží pomôcť komunite diabetikov, sa dočítaš na ďalšej strane >>>
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.