Stres v modernej dobe: Toto sú príčiny a vážne dôsledky na zdravie. Nauč sa, ako ho zvládnuť

3. januára 2025 o 19:15

Stres nás sprevádza v práci, doma či v osobnom živote
Vedci odhalili, čo sa deje v našom tele, keď čelíme stresovým situáciám
Prečo môže byť dlhodobý stres nebezpečný?

Jon Kabat-Zinn, zakladateľ programu znižovania stresu založeného na všímavosti jonkabat-zinn.com; freepik.com

Stres nás sprevádza v práci, doma či v osobnom živote
Vedci odhalili, čo sa deje v našom tele, keď čelíme stresovým situáciám
Prečo môže byť dlhodobý stres nebezpečný?

Stres môže vzniknúť z rôznych príčin, ktoré sa často kombinujú. Medzi najčastejšie patrí pracovný tlak, ako sú vysoké nároky na výkon, krátke termíny a nedostatok kontroly nad úlohami. Konflikty v práci alebo s kolegami, rovnako ako zlé nastavenie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, môžu tiež výrazne prispieť k stresu.

Osobné problémy, ako sú finančné ťažkosti, rodinné konflikty alebo zodpovednosť za starostlivosť o chorých príbuzných, majú často rovnaký dopad.

Zdravotné problémy, ako napríklad chronické ochorenia alebo vážne zranenia, môžu spôsobiť dlhodobý stres. Veľké životné zmeny, ako sú presťahovanie, zmena zamestnania, svadba alebo rozvod, tiež môžu byť významnými spúšťačmi.

Svoj podiel pri stresovej záťaži nesú aj vonkajšie faktory ako znečistené prostredie, hlučné okolie alebo klimatické zmeny. Na psychologickej úrovni zohrávajú úlohu negatívne myšlienky, perfekcionizmus a nízke sebavedomie, ktoré môžu viesť k neustálemu napätiu.

Stres je často výsledkom kombinácie viacerých takýchto faktorov a môže byť ťažké nájsť ten správny spôsob na jeho zvládanie.

Dlhodobý stres môže negatívne ovplyvniť naše zdravie

American Psychological Association opísala, čo sa deje v ľudskom tele, keď čelíme stresu. Naše telo v stresovej situácii spustí sériu reakcií, ktoré majú pripraviť organizmus na rýchlu akciu v prípade „nebezpečenstva“. V momente, keď začneme vnímať tzv. stresor, mozog vyšle signál nadobličkám, aby uvoľnili stresové hormóny – adrenalín a kortizol.

Adrenalín spôsobí zrýchlenie srdcového tepu, zvýšenie krvného tlaku a zvýšenie prísunu kyslíka do svalov, čo ťa pripraví na rýchlu reakciu. Kortizol zasa zvyšuje hladinu cukru v krvi, čím zabezpečí viac energie pre telo a potláča menej urgentné funkcie, ako je trávenie alebo imunitná odpoveď.

Kondičný tréner Švantner formuje športové legendy: „Medzi úspechom a neúspechom je mnohokrát veľmi tenká čiara"

V dôsledku týchto zmien sa môžeš cítiť ostražitejší, no zároveň napätý. Svaly sa napínajú a dýchacia frekvencia sa zrýchľuje, aby sa dostalo do tela viac kyslíka. Tento stav je však energeticky náročný a telo nemôže fungovať v režime zvýšeného stresu neobmedzene.

Ak stres pretrváva dlhodobo, môže to mať negatívne dôsledky na zdravie, vrátane zvýšeného rizika srdcových ochorení, oslabenia imunitného systému a zažívacích problémov.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.